Ahojte, chlapi aj dievčata.
Prišiel som si sem po radu, aj keď možno dostanem len výsmech ale potrebujem sa s vami podeliť o moju situáciu a možno by som veľmi ocenil ak by mi niekto vedel poradiť čo a ako robiť.
Rozišiel som sa so svojou priateľkou, zhruba pred týždňom, a je to najdlhší týždeň môjho života, plný bolesti, neprespatych noci a dni, kedy do seba neviem dostať ani omrvinku.
Je to žena môjho života.
Boli sme spolu skoro 7 rokov, z toho sme 2 a pol roka spolu bývali. Nikdy v našom vzťahu nebola nevera, ani klamstva ani podrazenie si nôh.
Proste vzťah ochladol, z mojej viny. Nevenoval som jej toľko pozornosti ako by si zasluzila, nesprával som sa k nej akoby si zaslúžila. Rozišli sme sa v dobrom, píšeme si, povedali sme si že ostaneme kamaráti ale mňa to zoziera a nedokážem si to pripustiť, nikdy sa jej nechcem vzdať.
Zbalila si veci a odišla, povedala že takto to bude lepšie, že na otázku či ma ľúbi a či so mnou chce byť mi nedokáže odpovedať, preto povedala že rozisť sa bude najlepšie riešenie. Nesúhlasil som a nesúhlasím ani teraz ale nemohol som ju nútiť. Tak som povedal dobre a nechal ju ísť.
Veľmi by som ju chcel naspäť, bojovať o ňu, ale neviem či to ešte má cenu. Mal niekto z vás tento problém? Nie je tento boj zbytočný a myslíte si, že týmto si svoje trápenie len prdlzim? V poslednej dobe už bolo veľa hádok, už nás dokazali vytočiť fakt hlúposti.
Ale viem, že je to žena po ktorej som stále sníval a ľúbim ju z celého srdca, neviem si predstaviť žeby ju nahradila nejaká iná.
Poraďte, čo robiť alebo nerobiť. Nechať to plávať, aj keď mi to srdce nedokáže dovoliť alebo bojovať ? A ak áno ako? Mám jej dávať denno denne vedieť že na ňu myslím? Alebo mám jej dať čas pár tyzdnov, mesiacov, a neozyvat sa.
Som na totálnom dnes, kto to dočítal až sem tak tomu ďakujem.
