Ľudia, kde nachádzate vôľu, motiváciu alebo nejakú tú chuť do života, keď sa ocitnete v pozícii, že tu na tejto planéte už nechcete viac byt? Čo vás nakoplo tak, že z vašej zombie duse sa stalo opäť čosi živé a šťastné?
Premýšľal som už viac krát o samovražde, ale stoplo ma to, že v rodine nám už skočil pod vlak jeden človek a viacmenej verím v posmrtný život , čiže zrejme by ma po tomto skutku nečakal pokoj ani tam.
V skratke, nechcem už viac žiť, ale nedokážem sa ani zabiť, utiecť niekam....... je to na zosalenie...chcem sa z toho nejak vyhrabať, kým mi úplne neprepne......a viac ako nejake pilulky má vedia nakopnúť príbehy ľudí...ale nemám ďaleko k tým práškom..ja neviem čo robiť...
Mám 28 rokov, slobodný chlap.
Povzbudenie
Sakra odoslalo mi to omylom skor ..
Takze som ju znenavidel v tej chvili, chcel som nech nikdy nebude stastna, nech je sa to iste stane vo vztahu co mne ona urobila.
Moj zivot bol v troskach ...v citovych troskach, nema som chut pracovat, zit, existovat, nejedol som ..bol som citovo vyprahnuty.
Prial som si nech skapem, ze moje najkrajsie obdobie zivota sa skoncilo a nikdy nebudem stastny ...
Ked ti mam pravdu napisat ...doteraz som sa s tym nezmieril ...stale ju kdesi v kutiku srdca milujem a kebyze mi teraz zavola alebo napise ver tomu ze by mi od radosti srdce podskocilo.
Teraz som len clovek ktory nezije naplno len preziva dalsi a dalsi den svojho zivota ale citovo prazdny.
Neviem ci sa niekedy z toho uplne dostanem.
Ale upplne viem pochopit ako sa citis, aj na mna pridu chvile ked nemam chut zit a existovat. Chvile kedy by som najradsej zaspal a v spanku ticho zomrel. Bez obecenstva a sam tak ako sa bez nej sam citim ..
Radu ti nedam ako z toho von, lebo sam by som potreboval pomoc a radu.
Ahoj
Ja som natom momentalne podobne, no momentalne ..v podstate uz niekolko mesiacov potom co ma opustila byvala. Strasne ma to vzalo, teraz je to trocha lepsie ale stale prisu na mna dni ked sa citim nanic a rozmyslam ci ma moj zivot bez nej nejaky zmysel. Velmi som ju lubil ..lubil? ...stale ju lubim aj ked s urcitou davkou nenavisto zato co mi spravila.
Najhorsie boli prve dni odvtedy co mi dala kopacky. Znenavidel som ju, prial som jej aby ju postihol nejaky trest zato, aby n
Ahoj
Ja som natom momentalne podobne, no momentalne ..v podstate uz niekolko mesiacov potom co ma opustila byvala. Strasne ma to vzalo, teraz je to trocha lepsie ale stale prisu na mna dni ked sa citim nanic a rozmyslam ci ma moj zivot bez nej nejaky zmysel. Velmi som ju lubil ..lubil? ...stale ju lubim aj ked s urcitou davkou nenavisto zato co mi spravila.
Najhorsie boli prve dni odvtedy co mi dala kopacky. Znenavidel som ju, prial som jej aby ju postihol nejaky trest zato, aby n
ahoj, to čo si napísal je veľmi smutné a súcitím s tebou, lebo aj ja som si prežila kadečo a viem aké to je - cítiť sa zúfalo. Táto doba je na nájdenie duševného pokoja a rovnováhy nesmierne ťažká - a to nie je len fráza.
Ja som v živote vyskúšala takmer všetko čo by ti tu možno mnoho ľudí radilo - cvičenia, meditácie, vnútorné motivácie, knihy, umenie, športy, priatelia, zábava...to všetko mi vydržalo iba na chvíľu a zas som sa cítila nepokojná a často krát nanič.
Až som došla rezignovane k bodu, kedy som si povedala že idem sa vyspovedať a tam mi odporučili čítať bibliu. Keď som dočítala celú bibliu vo veľa príbehoch som objavila vlastnú povahu, v ktorej už bolo zakorenených veľa nedobrých vecí - ohováranie, pijatika, hnev, neodpustenie, ubližovanie...atď. Pochopila som, že takto som žila najmä preto, že som vôbec nemyslela na Boha. Nezaujímalo ma, že On dal nejaké pravidlá pre štastný život ( desatoro) a ked aj - zdalo sa mi to celé zastaralé, stredoveké, nemoderné. ALE ke´d som úprimne začala ľutovať všetko zlé čo som porobila a pravidelne som volala k Bohu aby mi pomohol - skutočne sa začal môj život meniť. Nebudem ti tvrdiť, že veriaci človek nemá problémy - má ich tak ako aj ostatní ale učí sa spoliehať na Boha a "počúvať" kam ho vedie.
Radím ti z môjho života - nájdi si kňaza alebo pastora a vykonaj si spoveď resp. bilanciu toho čo si urobil doteraz zlé, čoho si si aj vedomý. Potom začni čítať Sväté Písmo a hľadať Boha. Nemysli si, že Boh je dajaká mŕtva hmota nad oblakmi - On je živý - aj teraz keď toto čítaš je pri tebe...Boh nie je len formalita, že človek niekam chodí. On ti dá poznať, že JE, tak ako to dal spoznať aj mne...ja som zažila tak veľa znamení a dôkazov že On je so mnou žeby sa dali o tom písať už celé knihy a to som obrátená cca 2,5 roka...čím viac po tvojom vnútornom očistení necháš v sebe pracovať Božiu lásku - tým viac sa bude meniť aj tvoj život...až do bodu kedy sa zmeníš na človeka, ktorý je schopný prirodzene pomáhať ostatným a teda už sa nezaoberať sebou....
Na posilnenie ti posielam tieto dve vecičky:
ak chceš - môžeš mi napísať na: zuzatka@atlas.sk
žehnám ti...
Hudba, umenie, cokolvek co prebudza kreativitu. Pripadne mozes skusit meditacie alebo podobne veci, ale to nie je pre kazdeho zas ... ak si na tom ale fakt zle, ze az na dne tak jedine doktor
Ak len zhromažďuješ info.tak v tej inej sfére neprekročíš...keď už teda máš,tak prehodnocuj vytvor psychologický kľúč.Je zaujímavé ako sa veci,situácie skladajú.
" a viacmenej verím v posmrtný život ,"
Toto nech je pre teba povzbudením v živote. Proste ver tomu že existuje večný život v nebi s Bohom, a tento večný život človek nezíska samovraždou ale tým že zasvätí svoj život Bohu. Ak naplno uveríš budeš zažívať euforie radosti, hovorím z vlastnej skúsenosti. Je nádherné veriť vo večný život v nebi s Bohom, mne toto dodáva velmi vela odhodlania a zmyslu v živote.
Asi v ľuďoch a v tom čo ma zaujíma. Proste mám veci, ktoré robím pre seba, aby som sa cítila lepšie