Ľudia, kde nachádzate vôľu, motiváciu alebo nejakú tú chuť do života, keď sa ocitnete v pozícii, že tu na tejto planéte už nechcete viac byt? Čo vás nakoplo tak, že z vašej zombie duse sa stalo opäť čosi živé a šťastné?
Premýšľal som už viac krát o samovražde, ale stoplo ma to, že v rodine nám už skočil pod vlak jeden človek a viacmenej verím v posmrtný život , čiže zrejme by ma po tomto skutku nečakal pokoj ani tam.
V skratke, nechcem už viac žiť, ale nedokážem sa ani zabiť, utiecť niekam....... je to na zosalenie...chcem sa z toho nejak vyhrabať, kým mi úplne neprepne......a viac ako nejake pilulky má vedia nakopnúť príbehy ľudí...ale nemám ďaleko k tým práškom..ja neviem čo robiť...
Mám 28 rokov, slobodný chlap.
Povzbudenie
Ked vidim moju stastnu manzelku rano, ako ma budi, ako mi pripravi ranajky... To je pre mna zmysel zivota a hned mam krajsi den...
Veď to je to že nemáš čo robiť alebo skôr nevieš nič robiť, lebo je také porekadlo len hlupáci nevedia čo zo svojim životom preto otravujú život druhým.Lekár určite nie si robiť nemáš čo tvoja bieda a závisť ťa zahrabala,sereš sa druhým do života lebo tvoj si si presral.Kydáš na druhých aby si sa očistil lebo vieš že si chudák.Buď si prepitý somrák alebo dilinko ktorý nevie kam by sa pohol a tebe uteká čas...Myslíš si že podľa teba sa svet bude otáčať.
Neznamy1986 nič sa nestalo, dal som ti len zapravdu ..clovek riesi banality a nevie co su skutocne problemy
Keď som bola kvôli niečomu veľmi smutná, pomáhali mi dlhé prechádzky v prírode. Pozerala som sa napríklad na peň starého stromu a obdivovala som tam hríby, všímala si konáre stromov, hniezda vtákov, imelo, rozmýšľala som, kde sa asi vedia schovať srnky a pod.
neznamy1986 :
Bývať s rodičmi nie je až také strasné, sám s nimi bývam a celkom vychádzame. Horšie by bolo bývať sám než s rodičmi.
No priznam sa, su dni najma tie niecim vynimocne ako teraz mikulas ci ked boli moje narodky teraz nedavno ..su dni ked si spomeniem ze ako sme ten den spolu travili pred rokom
Neznamy1986
ano mqs pravdu, riesim somariny, viem ze existuju ludia co maju skutocne zdrav. ci ine problemy ktore su v porovnani s tymi mojimi ako jezko k slonovi.
Teraz je to uz lepsie, tyn ze som ju odstranil z priatelov na fb, zrusil instagram, vymazal cislo z mobilu, vsetky nase spravy, posla jej darceky cez jej brata ..akosi menej si nanu spomeniem a uz ubehlo viac casu co sme boli naposledy spolu takze pomaly sa z toho dostavam. Asi naozaj plati stare zname porekadlo a nie jedno a to ze:
Cas zahoji vsetky rany
a
Zmizne z oci, zmizne z mysle
zivotalebosmrt: A kde nachadzam voľu (súvisi to s predošlým príspevkom) no ja som napr. koncom min roka začal robiť rekvalifikačný kurz z pohodlia domova (tvorbu www) a snažim sa na určite veci nemyslieť + venovať sa zaľubam.... Lebo keby som vkuse myslel na to, že trebars furt som tužil po nezavislom živote a mam 33 rokov a stale žijem s rodičmi tak to už by som si asi fakt niečo nepekne spravil.
Loj: Zbabíjať sa kvôli nešťastnej láske? Neblázni... Čo by si robil, keby si bol na tom jak ja - mal zdravotné problémy, ktoré by ti prakticky znemožnili riadne zamestnanie - s tým, že do cca 15 rokoch by ťa brali ako zdraveho (s tym že jední neurologovia by ti uznali DMO, ale zas podla ineho ti nič nieje) ostatní by na teba pozerali ako na divného (šeckch chlapcov šport baví, su rýchli a energickí a len ty furt nevladzeš)... Plus až v 23 rokoch by ti horko ťažko priznali aspoň čiastočny dôchodok... No ešte predtým by si vyskkušal asi 20 pohovorov o pracu, neuspešných a doma by ti davali vyžrať koľko financii si pomíňal anič z toho nebolo.A z toho dôvodu by si musel žiť doma s rodičmi aj keď maš 33 rokov a celý život si tužil po samostatnom živote