Dobrý deň, mám 15 ročného syna, ktorý je na svoj vek menšieho vzrastu. Priateľstvá nadväzuje ľahko, ale kamarátov často strieda. Vyhľadáva partie, v ktorých môže byť "vodcom". S jeho správaním si nevieme už dlhšiu dobu poradiť. Navštevujeme psychológickú poradňu,bohuziaľ zatiaľ so slabými výsledkami. Probémy začali byť nezvládnuteľné koncom 9-ho ročníka;absencia v škole, zhoršená známka zo správania, berhraničná arogancia spojená s vulgarizmami doma aj v škole až fyzické a slovné útoky na rodičov, ak sa mu neurobí po vôli. Žiadne tresty nemajú účinok, časté zmeny nálad, neprimeraná a neadekvátna výbušnosť (v zlosti hodí o zem napriklad mobil, reproduktor, jedlo, rozleje limonádú po koberci...), netrpezlivosť a takmer žiadne sústredenie pri akejkoľvek činnosti, pri každom jedle zašpiní seba aj stôl. Vie byť ale aj citlivý, čo sa prejavuje v súčasnosti len v starostlivosti o psika.
Poraďťe nám, ako by sme mohli jeho správanie zvladnúť aj bez odbornej pomoci psychiatra.
Za každú radu ďakujeme.
prosom o radu
Ja Vám síce neviem poradiť ale myslim si že bez psychiatra to bude asi ešte horšie. Lebo ked si s tým nevie dať radi ani on je to dosť zložite. Môžem sa spýtať že ked bol malý teda ked bol ja neviem v 5 či 4 ročníku bol rovnaky? alebo sa postupom času menil? Rada by som vam poradila ale v tomto veru neviem ale stretla som sa s týmito ludmi už no nebolo to lahke aj teraz o nič ešte počujem ale viete čo je to prave na opak. Prišli na strednu a všetci sa obratili ti čo boli na ZS tichí sa zrazu prejavili a tí čo vystrajali dosť ako váš syn teda čo ste písali tak teraz su uplne normálny chalani z nich. Možno časom ked dospeje inak neviem. Ja som s takýmito ludmi užila veru dosť a prave preto že som ich aj poznala sa mi ušla socialna fobia je to dosť myzerne svynstvo ale zasa vidim život z inej strany z pohladu ktoreho som ho predtým nemohla vidieť. Snažim sa z toho tak povedať dostať psychiater sa snaží pomahať ale ešte je predomnou dlha cesta. Ozaj a on sa z toho asi nechce dostať pravda asi ho musite tam nútiť chodiť lebo potom je to jasne lebo psychiater môže pomôcť alebo obrazne povedane pôsobiť ako oporna barlička ale prejsť cez ten most už musite sami.