Prečo ľudia nevedia žiť sami ?

Tomaas, prosím ťa, aspoň nepíš hovadiny. Ak si taký veriaci, ako by vznikol život, ak nie z lásky Evy a Adama a ich sexu? Prečo inak Boh protežuje lásku? Deti, ktoré sa rodia z lásky? Láska, sex, dvorenie - toto je úplne prístupné, dokonca žiadúce pre ďalšie rozmnožovanie ľudstva. To, že katolícka cirkev sa v minulosti vyjadrila tak, že muž nemá mať ani pohlavný styk so ženou - to bola otázka chamtivosti samotnej cirkvi, ktorá si potrebovala udržať moc a majetok bez dedičstva. Je mi ľúto takých jednoduchých ľudí, ako si ty. Pretože samotné morálne nároky, ktoré aj nejaká cirkev deklaruje, by mali byť globálne a prierezovo akceptované a uznávané a v ideálnom svete aj dodržiavané. Tvrdiť však, že láska a sex sú tie skutočnosti, ktoré človeka oberajú o vieru a morálku, je neskutočne plytké a primitívne.

ahjajjaj :

No tak ako netvrdím že ked sa niekto stane silno veriacim tak sa zamkne vo svojej izbe a číta neustále Bibliu a od večera do rána sa modlí a nevychádza z domu a nevenuje sa ničomu inému. Myslel som to tak že silno veriacemu človeku stačí Boh ku štastiu, a nepotrebuje ku štastiu ostatné pozemské veci a ked sa aj ostatné pozemské veci nevydaria nevadí mu to pretože ich berie len niečo ako bonus.

Kde v Biblii sa píše že Adam nebol štastný ?

A inak netvrdím že aj silno veriaci človek nepotrebuje ku svojmu životu ženu. Ludské pudy človeka tiahnu k žene, a je pre veriaceho lepšie ak sa ožení, ako by sa oženiť nemal ale by hrešil v sexuálnych veciach. Každopádne však ak je niekto silno veriaci tak aj kebyže ho jeho pusy tiahnú k žene a oženiť sa mu nepodarí, tak nezúfa a netrápi sa kvôli tomu. Taký príklad som napríklad ja, síce nie som silno veriaci (kedže stále hreším, i ked nedobrovolne) avšak ťahá ma to k žene, no nedokážem sa s nejakou oženiť. Napriek tomu ma to ale netrápi a to zrejme kvôli mojej náboženskej viere ktorú som si už stihol posilniť na určitý stupen.

"Akonáhle sa človek stane silno veriacim tak jediné čo ho v živote začne zaujímať je Boh a všetko ostatné začne brať len niečo ako bonus."
nesúhlasím s Tebou, Tomas. Niektorých ľudí stvoril Boh so schopnosťou byť lekárom, a nemá problém byť veriacim a aj lekárom. Väčšinu ľudí stvoril Boh so schopnosťou byť dobrými rodičmi a nie je problém byť aj dobrým rodičom a aj veriacim. Rovnako to Boh dal človeku túžbu po inom človeku, s ktorým by spolu žil. Je to už v knihe Stvorenia po tom, ako bol stvorený Adam. Adam mal Boha a predsa nebol šťastný.

Partnerské vzťahy majú skutočne svoje velké opodstatnenie a dajú sa považovať za základ životného štastia, avšak platí to len v prípade že človek nie je veriaci. Akonáhle sa človek stane silno veriacim tak jediné čo ho v živote začne zaujímať je Boh a všetko ostatné začne brať len niečo ako bonus.

Ale ked človek nie je veriaci, tak partnerské vzťahy sú pre neho všetkým. Potrebuje si niekde vyventilovať svoje pohlavné hormony, potrebuje mať s niekým s kým bude žiť aby zabránil samote. Chce si založiť rodinu, mať deti. Chce sa pred kamarátmi a rodinou pochváliť že si už niekoho našiel. Chce si nájsť niekoho kto bude s ním spoločne splácať hypotéku ( predsa len dvom sa spláca jednoduchšie). U neveriaceho človeka teda partnerské vzťahy majú skutočne reálne opodstatnenie. Ked som bol neveriaci, tiež som považoval partnerské vzťahy za hlavný zmysel života.

Pepe542
chapem co chces povedat, ale z vlastnej skusenosti pozorovania spravania sa dolespomenutych dotycnych osob ktori nasli k sebe cestu na druhy pokus po rozchode som videla ze po tej danej dobe ked neboli spolu ci uz mesiac, tri mesiace alebo pol roka opät prezivali stav zamilovanosti ako prvy krat. Napr. kolegyni sa to stalo, zase bola neskutocne stastna, vesela, opisovala tie povestne motyle v bruchu, to ako ho miluje, ze ked sa stretli od rozchodu prvykrat sa jej roztriasli kolena a nemohla zo seba dostat slovo lebo neverila vlastnym ociam ze sa jej nesniva. To iste jeden rodinny znamy ktory zasil opätovny navrat k byvalej, stale o nej rozpraval, tesil sa ked sa mal s nou stretnut ...proste to vidis na tom cloveku ako kypi stastnym, ako ozije ..akoby siel na rande prvykrat.
Takze ak si pochopil Pepe542 moj prispevok ako utok tak prepac, len som chcela povedat ze kde bola vo vztahu skutocna zamilovanost tak ta ta este nejaku dobu pretrvava a tlie ako uhlik a v pripade ze sa pocase opät rozducha tak rozhori sa plamen lasky nanovo.

ZdravyUsudok...vážim si Tvoju odpoveď, ale zase si zle čítala. Nikde som nepísal, že rozídený alebo rozvedený nemôžu spolu znova žiť. Hlavne ak sa rozídu pre nejakú hlúposť, alebo zmenu povahy. Myslím tým napr. gamblovanie, alkohol a pod. Ak dôvod pominie a sú dosť zodpovedný voči sebe, nie je dôvod, prečo by nemohli spolu žiť.
Ja som hovoril len o zamilovanosti. To je stav, keď lietaš od lásky, keď sa Ti pri určitej osobe podlamujú kolená, rozbúcha sa Ti srdce, cítiš teplo, rozumieš mu akoby ste sa poznali 1000 rokov, dokonca boli poznámky, že len naňho pomyslím, mám orgazmus to asi ale preháňajú... to znamená tzv. pravá láska-zamilovanie. Druhý krát pri tej istej osobe ak to raz skončilo, už zažiť nemôžeš. Ak pochybuješ, napíš napr. známemu sexuológovi MUDr. Uzlovi. Fundovane Ti odpovie. Nedaj na pochybné vyjadrenia. A ešte si všimni, že som nikdy nikomu nič neradil. Len som sa vyjadril k niektorým veciam prečo sa dejú tak ako sa dejú. Nie som tu nato aby som niekomu vyvracal presvedčenie. Nanajvýš som dal podnet a kto chce si to všetko nájde. Samozrejme ak má chuť poznať pravdu.

Pepe542
Musim s tebou nesuhlasit ;-)
Pozna v okoli tri pary ktore sa dali casom po predchadzajucom rozchode opát dokopy.
Prvy par sa rozisiel po rocnom a pol chodeni. Tri mesiace po rozchode nevedeli bez seba vydrzat a zacali zas chodit spolu a o pol roka bola svadba :-)
Druhy par sa rozviedol, po rok aj nieco sa dali dokopy a zosobasili sa na druhykrat opät :-)
Treti par sa rozisli tiez za slobodna po dvojrocnom chodeni. Nevydrzali bez srba pol roka a dali sa zas dokopy. Budiceho roka v lete budu mat svadbu :-)
...nieco natom asi bude predsa len ze

Stara láska nehrdzavie

pepe542:
No a preto mas aj rozum, ktory je do toho potrebne zapojit, nielen sa sa nechat ovladat chemiou, i ked pocitom nerozkazes, no chemicky sa odpojit je mozne, lebo to robia ludia na celom svete, narozdiel od zvierat ,ktore mozog nemaju natolko vyvinuty, aby vedeli takto rozlisovat a v podstate su obetami samotnej prirody, ludia vsak nie.
Niekto sa rozhodne pre citove vydieranie, druhy sa rozhodne zabit, iny si najde dalsi objekt, v lepsom pripade zalubu, v horsom zas dalsiu zavislost. Nie kazdy si dokaze pockat a tato netrpezlivost bude hrat rolu aj v dalsich vztahoch do ktorych sa rozhodne predcasne vstupit, len aby nebol sam. To je v podstate odusedne na zanik ci trecie plochy uz v samotnom zaciatku a zas ten isty kolotoc a zvalovanie viny na druhych.
No podla mna sa zamilovany chlap od zamilovanej zeny az tak nelisi, sak kolko muzov vyplakava, ked ich ma "ich bohyna" na haku.

Ludia o tom nakecaju, su schopni to zvalovat na vselico mozne vratane prirody, len aby nemuseli niest svoj podiel zodpovednosti. Preto i tie vztahy vypadaju jak vypadaju (nabazit sa odkopnut ci poistit si) a radsej sa budu cele roky klamat, len aby nemuseli celit pravde, ktorej by celili, ked by museli zit iba sami so sebou.

Podľa mňa sa príliš spoliehajú na to, že proste ten druhý ich bude ťahať a myslia si, že akonáhle budú mať vzťah tak budu naveky vekov neskonalé šťastný a už sa im nikdy nič zlé nestane. Proste berú to, že sú sami ako strašné nešťastie a podobne