Prejdem rovno k veci. Stále častejšie sa tu zakladajú témy, že je človek sám a nikdy ešte nikoho nemal a veľmi by chcel, tak sa pýtam, že prečo nevedia žiť ľudia aj sami ? Nemyslím tým bez svojej rodiny, priateľov, ale bez vzťahu.
Prečo sa ľudia vždy chcú dostať do nejakého vzťahu ? Prečo si myslia, že to bude ten správny krok k tomu, aby bol človek šťastný ? Veľa ľudí sa chce len silou mocou dostať do vzťahu, aby v nejakom vôbec boli, ale pritom sú tak zaslepení túžbou mať vzťah, že úplne prehliadnu s kým do toho vzťahu idú.
Mladých ľudí na strednej škole a možno aj po strednej škole chápem, že prečo chcú vzťah, lebo sú jednoducho neskúsení, plieskajú s nimi hormóny a konečne chcú zažiť aj sexuálne chvíle so svojím partnerom, pretože to láka určite každého mladého človeka.
Každý si predstavuje, že nájdem si priateľku, priateľa a zrazu môj život dostane nový rozmer. Budeme šťastní, budeme si rozumieť po všetkých stránkach a bude nám spolu fajn. Lenže v dnešnej dobe ľudia v prvom rade nevedia spolu vydržať možno nie viac ako rok, dva.
Sú tu ľudia, ktorí sú naozaj šťastní vo vzťahu, ale to sú ľudia, ktorí jednoducho mali v tejto veci šťastie. V dnešnej dobe veruže poznám len málo párov, kde to naozaj funguje. Preto by som povedal, že je radšej si zvyknúť žiť sám a nemusieť sa na niekoho naväzovať a mať zbytočne na očiach ružové okuliare.
Ak by som mal byť konkrétny, tak moja mama rozvedená. Ďalšie asi 3 kamarátky mojej mamy sú rozvedené. Kamarátovi krachol druhý vážnejší vzťah. Mojej sestre skrachovali tiež dva vzťahy. Jedna z mojich dvoch sesterníc má asi tretí vzťah a druhej sa vzťah totálne rozpadá.
Poznám asi tak tri rodiny, kde ten vzťah naozaj funguje a sú spolu tí ľudia aj vyše 20 rokov. V dvoch rodinách viem určite, že to funguje a v tretej si myslím tiež, keďže to je rodina môjho zosnulého kamaráta.
Aký na to máte pohľad vy ? Ste šťastní vo svojich vzťahoch ? Alebo radšej žijete sami bez potreby sa na niekoho viazať ?
