Mam jediného,staršieho brata.Vždy sme mali krásny vzťah.Ked sa oženil,veľmi sa zmenil.Nema dobrú ženu,neraz kvôli nej aj plakal. Zakaždým,pri najmenšom konflikte,sa mu vyhrážala rozvodom.Že ho opustí a viac svoje detí neuvidí.Okrem iného mňa pred rokmi prepustila z prace :-/
Pred 10r som viezla autom moju mamu a synovca-mal vtedy 9r.Sedeli vzadu v aute. Synovec bol drzý (proste puberta) a vyplazoval mi jazyk a papuloval. Keď na slovné napomenutia mamy a mňa nereagoval,zahnala som sa vtedy rukou po ňom (samozrejme,že som ho netrafila,lebo sa uhol a sedel vzadu). Vyložili sme ho pred domom,počkali sme,kým vošiel do domu a my sme pokračovali domov.Ledva sme došli domov,už sme mali telefonát od brata a svagriny. Nadávali,že som malého bila a ze on teraz doma plače.Nechceli počuť vysvetlenie od mamy,ktorá tam bola spolu s nami,ako to všetko bolo.Okrem iného,že som ho vobec nezbila.Bolo hneď jasne,ze toto bola príležitosť svagriny,aby sa ma úplne zbavila.Odvtedy mi zakázali vstup do ich domu.Takze už som tam viac nemohla vkročiť,ani chodit.Brat so svagrinou prestali so mnou komunikovať. Naši rodičia to aj riešili,ale vyhrážala sa im svagrina,že si viac vnúčatá neuvidia.Tak som našim povedala,aby to nechali tak.Riešila som to ale tak,ze každý jeden sviatok mojej netere a synovca som ich pozvala ku mne domov,pohostila som ich,dala som im dary.Vo voľnom čase som ich bravala do kina,na kúpaliska,na výlety.Deti vždy mali so mnou výborne vzťahy.Tajne za mnou chodievali na návštevy,písali mi. Tu bol problém vo svagrine,ktorá ma nemala nikdy rada.Svoju rodinu a svoje sestry milovala,nás a našu rodinu nenavidela.Takže 10r tento vzťah medzi nami trvá.Boli rôzne oslavy a životné udalosti,mňa nikdy na ne nepozvali.Preto ani ja som nepozyvala ich. Iba deti.Ja som bratovi však zakaždým aspoň smskou zavinsovala k sviatkom.On mne nikdy.Tento rok budem mat svadbu.Pozvala som na ňu iba neter a synovca. Nastalo peklo.Brat so svagrinou chcú ísť na svadbu.Dohovarala mi kvôli tomu teta aj otec. Viete. 10r je dlhá doba.Ked sme sa aj nahodou niekde vonku stretli,môj priateľ vie,kto sú,tak brata pozdravil.Alebo ich spolu.Brat ho nikdy neodzdravil.Radsej sa vždy otočil,alebo dal dole hlavu.A nie raz.Ja to beriem už normálne.Človek si na všetko zvykne.Aj na moje promócie som pozvala iba neter a synovca.S nimi mam ukážkový vzťah.No veľa ľudí mi vyčíta,že brata so svagrinou nepozyvam na svadbu. Viete,keby to bolo o tom,že sa naše vzťahy napravia.. Ale ak to ma byt iba o tom,že prídu na svadbu a opäť bude všetko po starom,tak to význam nemá.
Vy by ste co robili na mojom mieste?Ďakujem.
Dilema
nepozvala by som ich. ak to aj spravis, zo zdvorilosti, pokazia ti svadbu.
Ja by som ich urcite pozvala..nech uz su aki chcu..uvidis, budes sa citit dobre, ze si to urobila..nezalezi ako ludia zareaguju, na to co urobis, ale na tom, ze urobis spravnu vec podla seba a poznas to podla toho, ze budes mat z toho dobry pocit. Mozes sa s nimi skusit stretnut aj predtym a ucidis ci budi chciet..kazdopadne tym ze ich pozves nic nepokazis, len sa mozno zlepsoa vztahy a vykaslat sa na to co bolo..doleziya je pritomnist a buducnost, nie minulost.
Pozvi ich, podľa mňa je to skvelá príležitosť na zmierenie.
tak ja som sa ich určite nezastávala ani v jednom príspevku, ale o bratovi si tiež myslím, že je slaboch ovplyvniteľný bez vlastného názoru, ktorý si nevie urobiť poriadok v rodine a hlavne teda so ženou;
Pocuvaj ked tvoj brat zaprie vlastnu rodinu kvoli manzelke ktora sa sprava ako jezibaba, je to obycajny sralo.Myslim si, ze ich drzost, po tom vsetkom zlom co ti spravili, je do nebavolajuca.Vsetci sa tu brata zastavaju- on vedel, ze robi zle, a usta si neotvori? Pretvaruje sa pre pokoj v rodine? Necestnych ludi neferovych si ja nevazim.A ako sa ma citit pisatelka temy, ked nebola nikde pozvana a vyhodena z baraku? Vy ste tu asi vsetci svati, keby ste to ustali.Tvoj brat so zenou sa asi chcu zadarmo najest inak to nevidim.A keby mi do toho frflala tetka ci mama nepozvem ani ich.Ak sa chceli zmierit mohli to spravit davno pred svadbou, ze si uznaju svoje chyby nie ze sa dojdu bez chochmesu najest na svadbu, co ta pred tym bez hanby vyhodili z baraku.A brat ked si nevie usta otvorit je obycajny trulo. Mozes ich kludne pozvat- neriad sa mojimi pokynmi- ale ti garantujem, ze ked im zas sadne mucha na nos, do baraku ta nevpustia a budu sa tvarit, ze oni su svati a ty ta zla.
amelid, pozorne som si prečítala celú Tvoju dilemu a absolútne chápem všetky Tvoje dôvody, ktoré uvádzaš, prečo brata a švagrinú nepozvať.
Ide však o rozhodnutie, ktorým môžeš ublížiť aj ľuďom, ktorí na celej situácii až tak veľkú vinu nenesú. Nehnevala by som sa na brata. Nevieš, ako k Tebe cíti. To, že Ti neblahoželá k sviatkom, neznamená, že Ťa nemá rád.
Neboli ste si zlými súrodencami, a možno ho aj mrzí, že je to s Tebou a švagrinou tak, ako je. No a muži, ako ktorí, ale fakt nevedia, ako s tými sviatkami, ja to vidím na mojom bratrancovi a jeho manželke...kebyže nemá takú manželku, ako má, tak aj vzťah s nami je chladnejší.
Rovnako môj manžel, neregistruje, kedy má ktorý člen rodiny sviatok. Ani môj brat. To rieši švagriná.
Takže si viem predstaviť, že Tvojho brata sa to dotkne, lebo úmysel voči Tebe nikdy zlý nemal, a keby si bola bývala potrebovala pomoc, určite by pomohol, aj keď na úkor pokoja v rodine a ako sama píšeš, aj on kvôli svojej manželke trpí.
Ďalšia osoba, ktorej ublížiš tým, že ich nepozveš na svadbu, je Tvoja mama. Vieš, aj pre cudzieho človeka bije do očí, keď si človek nepozve na svadbu vlastného brata, ale mama, ktorá Vás vychovala a s ktorou ste spolu ako rodina večerali, dve deti a ona, (o otcovi nepíšeš) pri jednom stole, to vníma veľmi bolestivo.
Takže ak Ti to nie je vyslovene veľmi proti, a za žiadnu cenu nie a nie a nechceš pozvať, a nemyslíš si, že Ti ich prítomnosť pokazí Tvoj deň, tak by som ich pozvala už z úcty a ohľaduplnosti voči mame.
Tvoja svadba, tvoje rozhodnutia.Odkedy ti druhi ludia maju prikazovat koho si mas pozyvat na svadbu? Vsak ked oni teba 10rokov nikam nepozvali dokonca zakaz vstupu do baraku to im nevadi? Ta tvoja rodina cela je falosna este sa ani neodzdravia.Jedine co ti mozem poradit nedrzat v sebe nenavist, kt.by sa rokmi mohla prehlbit do obludnych rozmerov ale na svadbu nie si povinna ich pozyvat.Cudujem sa, ze mas kvoli tomu vycitky.Bavit sa mozte aj inokedy, ale tiez by sa msli osppravedlnit aj ony.S niektorymi ludmi proste nepohnes.Je to na tebe.Ci budes velkorysa a zavolas ich, alebo proste nechces ich tam a stretnete sa inokedy pri inej prilezitosti.
Suhlasim s tym ze skusit sa s nimi stretnut a porozpravat este pred svadbou. Keby to aj odmietli tak aspon mozes pred svojou rodinou argumentovat ze pokus o zmier z tvojej strany bol ale bez odpovede. Ak by to odmietli tak by som ich na svadbu nepozvala ani ja, lebo tie vztahy tam mate fakt divne. Ale udobrit by som sa skusila, predsa len je to rodina a ten spor trva uz dost dlho. Len to musia chciet obe strany.
tvoj názor som nečítala, kým som svoj poslala :)
zmysel spoločného stretnutia vidím v tom, že ty budeš mať čisté svedomie a vlastne zistíš ich skutočné pohnútky, lebo je možné že oni sa s tebou nechcú udobriť, len nechcú zle vyzerať pred ostatnou rodinou, a aby boli oni nedajbože za zlých, aj na svadbe budú možno rozprávať svoju verziu...
