Dobrý deň, mám 15 ročného syna, ktorý je na svoj vek menšieho vzrastu. Priateľstvá nadväzuje ľahko, ale kamarátov často strieda. Vyhľadáva partie, v ktorých môže byť "vodcom". S jeho správaním si nevieme už dlhšiu dobu poradiť. Navštevujeme psychológickú poradňu,bohuziaľ zatiaľ so slabými výsledkami. Probémy začali byť nezvládnuteľné koncom 9-ho ročníka;absencia v škole, zhoršená známka zo správania, berhraničná arogancia spojená s vulgarizmami doma aj v škole až fyzické a slovné útoky na rodičov, ak sa mu neurobí po vôli. Žiadne tresty nemajú účinok, časté zmeny nálad, neprimeraná a neadekvátna výbušnosť (v zlosti hodí o zem napriklad mobil, reproduktor, jedlo, rozleje limonádú po koberci...), netrpezlivosť a takmer žiadne sústredenie pri akejkoľvek činnosti, pri každom jedle zašpiní seba aj stôl. Vie byť ale aj citlivý, čo sa prejavuje v súčasnosti len v starostlivosti o psika.
Poraďťe nám, ako by sme mohli jeho správanie zvladnúť aj bez odbornej pomoci psychiatra.
Za každú radu ďakujeme.
velmi vas prosim o radu
Este ma napadlo.Zavolajte si "Pestunku" z relacie na Markize...uz mnohym rodinam pomohla. Napravnovychovny ustav by som brala ako tu najposlednejsiu pomoc.
Nie je chlapec autista????
Inak taketo spravanie sa muselo u neho prejavovat uz v skorsom veku okolo 3. rokov, vtedy ste to mali riadne sledovat a kocirovat a ukazat dietatu, ze ste nejaka autorita.Dieta vam zrejme prerastlo cez hlavu a to zrejme len preto, pretoze ste sa mu dostatocne nevenovali.Teraz chcete nieco zachranovat???
So starsimi detmi je to uz horsie, ale pojde to. Zriadte si pravidla, ktore budete dodrziavat ako aj vy, tak aj vas nepodareny syn.Treba ho zapajat do roznych robot a ked nieco spravi dobre, treba ho aj pochvalit.Netreba hned vsetko riesit krikom, vy si zachovajte chladnu hlavu.Treba mu vsetko povedat len raz a ak vas ignoruje, alebo neposluchne, treba vymysliet nejaky trest.Nemyslim fyzicky, ale napr.mu zakazete pozerat televizor, alebo hrat sa na pocitaci. Dieta musi mat zadeleny pracovny cas a takisto aj cas na ucenie.Musite si stat za svojim slovom a neustupit, aj ked sa vam hodi o zem, alebo nieco rozbije.Zelam evne nervy.
som animatorkou v detskych taboroch a mali sme aj hyperaktivne deti aj tie,ktore doma trieskali s dvermi a podobne. Stale sa nam len prizvukovalo,ze citia malo lasky a pripadaju si nedolezity,skuste iny pristup,napr. ho poproste ci vam nepomoze s nejakou robotou lebo viete ze je sikovny,pochvalte ho castejsie a ak ma svedomie,taky zlostny uz nebude,snad.vela stastia
ahoj..nepíšeš,či ste funkčná rodina,či nenastal niekde problém..úmrtie blízkeho(dedko,brat)..či iná trauma,ktorá by prípadne mohla sposobiť takéto správanie.Ak je všetko v poriadku je zrejmé,že je nutná odborná pomoc.Sami to nezvládnete.. a myslím,že posledné,čo by si moje dieťa dovolilo..pohrdať rodičmi,jedlom a vecami,ktoré sme mu poskytli,,,ak by som mala problém ako ty,riešila by som ho dočasným umiestnením do nápravno-výchovneho zariadenia.Tam sú na to vyškolení odborníci a veľa deťom pomohli..a deti sa vrátili späť k rodičom ako ľudia..može sa vám to vymknúť z rúk a chlapec bude kradnúť,drogovať a pod.Je zjavné,že on sám seba nezvláda a ani vy jeho:(...moj nazor
