Ak by sa vám stala takáto vec...
Išli sme s kamarátkou samé dve neskoro večer domov. Rozhodli sme sa, že pôjdeme skratkou. No a na tej skratke sme narazili na jedného chlapca, vysoký, chudý. My, že sa len obídeme, veď hádam chlapec nebude útočiť na dievčatá, ale on do nás začal zapárať. Teda hlavne do mňa a vyzeralo to, že chce na mňa aj fyzicky zaútočiť. A naozaj na mňa fyzicky zaútočil. Lenže v tom som zistila, že kamarátka zmizla, nikde ju nebolo vidno. Kde je? Veď pred chvíľou bola pri mne. Neviem, či to bol inštinkt alebo strach, ale podarilo sa mi chytiť chlapca za nos a krútiť ním, kým sa nevzdal on a neodišiel. Až potom ku mne prišla kamarátka so slovami, Ale veď to nebol ťažký protivník. Veď bol chudý, jeho by každý porazil. Pri ceste domov som ja už nepovedala ani slovo.
Chcem dodať, že kamoška hra profesionálne volejbal a v minulosti, pred tým, začala robiť chvíľu ako koníček aj box. Myslela som si, že s ňou sa nemusím báť. Mýlila som sa. A teraz rozmýšľam, či sa s ňou ešte mám priatelit. ...Boli by ste ešte s takou kamarátkou?