v núdzi spoznáš kamarátku

Príspevok v téme: v núdzi spoznáš kamarátku
Qatara

Ak by sa vám stala takáto vec...

Išli sme s kamarátkou samé dve neskoro večer domov. Rozhodli sme sa, že pôjdeme skratkou. No a na tej skratke sme narazili na jedného chlapca, vysoký, chudý. My, že sa len obídeme, veď hádam chlapec nebude útočiť na dievčatá, ale on do nás začal zapárať. Teda hlavne do mňa a vyzeralo to, že chce na mňa aj fyzicky zaútočiť. A naozaj na mňa fyzicky zaútočil. Lenže v tom som zistila, že kamarátka zmizla, nikde ju nebolo vidno. Kde je? Veď pred chvíľou bola pri mne. Neviem, či to bol inštinkt alebo strach, ale podarilo sa mi chytiť chlapca za nos a krútiť ním, kým sa nevzdal on a neodišiel. Až potom ku mne prišla kamarátka so slovami, Ale veď to nebol ťažký protivník. Veď bol chudý, jeho by každý porazil. Pri ceste domov som ja už nepovedala ani slovo.

Chcem dodať, že kamoška hra profesionálne volejbal a v minulosti, pred tým, začala robiť chvíľu ako koníček aj box. Myslela som si, že s ňou sa nemusím báť. Mýlila som sa. A teraz rozmýšľam, či sa s ňou ešte mám priatelit. ...Boli by ste ešte s takou kamarátkou?

Qatara

Pýtala som sa jej na to, prečo sa tak zachovala. Ale v podstate som nedostala žiadnu odpoveď. Len mlela to isté, že videla, že to zvládnem. Áno? Ja sama som o sebe pochybovala. A myslím, že som mala šťastie, ako to dopadlo. Ja sa priznávam, ja sa snažím bitkam vyhýbať a ona to vie. Nie som bitkarka, nie som hrdinka. Až keď som v úzkych, snažím sa brániť. Keby sa priznala, že sa bála, mala by som pre to pochopenie, že sa skyla.

tomas 12345

A ty by si čo robila na jej mieste ? Utiekla by si alebo by si išla s dotyčným bojovať ? Ono totiž človek ked je v panike nekoná často krát racionálne, to je totiž už aj dokázané.

posliJUdoP

ja by som na tvojom mieste takú kamosku poslala do p.če,..
a ty by sa mala prihlasiť na nejaký kurz sebaobrany...

27Paulito27

Podľa toho čo čítam, tak kamarátka je len tárajka ;) Do rómov sa pustí a tuto do nejakej socky nie...

Qatara

Môže byť, ako hovoríš, že sa bála. Je mi však úsmevné, ako sa mi chválila, ako pred pár týždňami zbila skupinku mladých Rómov, ktorí nedali pokoj bezdomovci a teraz sa zľakla, ako ona sama povedala, "ľahkého súpera". Keby aspoň povedala, "aj ja som sa ho veľmi zľakla, tak ma prekvapil," ale nie a ešte sa tvárila pokojne, akoby sa nič nestalo. Ja som pritom mala tlak asi na 180. To by som pochopila, že je v šoku. Ale hrať hrdinku, keď nič neurobila a o mne len povedať, že ja som to nemala také ťažké? Prečo potom sa mu nepostavila, keď to podľa nej bol ľahký super, ale čakala niekde skrytá?

ahjajjaj

v tej chvíli sa zrejme bála. Ale to by si si mala odkonzultovať s ňou. Myslím, že keď Vás zobďaleč pozorovala, videla, že si poradíš, preto nezasiahla.
A v bitke je niekedy očividné, kto vyhrá, takže ak zasiahla v spolužiackých, bolo jej vopred jasné, ako a čo.
Sú ľudia, ktorí ovládajú bojové športy, napriek tomu sú pri napadnutí vlastne bezbranní, lebo my ženy máme v sebe dačo silné, čo nám bráni silno fyzicky ublížiť tomu druhému a to ani v sebaobrane. V sebaobrane ide práve o to, odbúrať túto bariéru a brániť sa naostro, bez ohľadu na to, že druhému ublížime.

Qatara

A veľakrát mi hovorila, ako sa zastala spolužiačok a zbila aj spolužiakov, čo im ubližovali. Že sa vie dobre biť. Ja som jej však asi za to nestala alebo nie som pre ňu dobrá kamarátka. Alebo nie je taká silná a odvážna ako to o sebe hovorí? Iba sa chváli?