Ahojte, potrebujem radu, pomoc, sama neviem. Som vo vztahu ktory akosi prerastol len do spolocneho byvania,bez vsetkeho ostatneho, hlavne aj bez komunikacie. Sme 8 rokov spolu a mame spolocny dom. Dospela som do situacie ze som uplne rezignovala zo vsetkeho, priatela nemilujem a bohuzial neviem ako dalej. Neda sa s nim rozpravat o nicom, nic ho nezaujima, bavime sa len o robote a co varit... ziadna buducnost tam nie je. Vyhasla som zvnutra. V poslednej dobe ale nasa komunikacia uplne utichla, ja vela krat chcem zacat rozhovor na temu ako dopadol nas vztah, ze nie som stastna, ale neviem ako zacat, nevie mi to vyjst z hrdla. Neviem preco ale aj mi je partnera luto, ked si predstavim ako sa tvari ked mu poviem ze uz nevladzem. boli ste v podobnej situacii? Dakujem
Lutost
aj tak je to chod života taký. Ľudia žijú v rodinách a majú deti. Nerozvádzajú sa. To, čo sa vymyká tomuto modelu, býva nešťastné.
najprv skus sama, uvidis ako zareaguje, ked si netrufas, tak sa porad so psychologom
Toľko ľudí sem zakladá témy o vzťahoch v ktorých to nefunguje, že som normálne rád, že som žiadny nenašiel, keď som ho tak veľmi chcel. Toľko ľudí nie je šťasťných vo vzťahoch a vkuse riešia nejaké problémy, kvôli ktorým sa rozchádzajú. Nehovoriac o tom, že niektorím ľuďom nestačí, že majú vo vzťahu svoju polovičku, ešte si musia hľadať aj milencov.
Čo to s vami ľuďmi do čerta je ? To fakt už pomaly vymierajú vzťahy, kde to jednoducho funguje ? To vkuse niekto musí niečo riiešiť ? Všade naokolo, čo poznám ľudí, tak samí rozchod, rozvod. Je mi z toho pekne nanič.
Ja zijem takto uz 30 rokov so zenou. Toto co ty som zacal pocitovat po 7 rokoch. Jednoducho som si zvykol a potrestal sam seba s tym, ze kedze som bol taky hIupy, ze som sibju zobral, tak za trest s nou budem musiet zit.
Keby sa ho nebojím, je agresivny manipulant ked sa rozculi ? Preto neviem ako na to.
Nie je ti ľúto držať ho v takomto vzťahu?
z ľútosti ešte dobrý vzťah medzi vami nebude. Takže mu poskytni slobodu.
