Ahojte, potrebujem radu, pomoc, sama neviem. Som vo vztahu ktory akosi prerastol len do spolocneho byvania,bez vsetkeho ostatneho, hlavne aj bez komunikacie. Sme 8 rokov spolu a mame spolocny dom. Dospela som do situacie ze som uplne rezignovala zo vsetkeho, priatela nemilujem a bohuzial neviem ako dalej. Neda sa s nim rozpravat o nicom, nic ho nezaujima, bavime sa len o robote a co varit... ziadna buducnost tam nie je. Vyhasla som zvnutra. V poslednej dobe ale nasa komunikacia uplne utichla, ja vela krat chcem zacat rozhovor na temu ako dopadol nas vztah, ze nie som stastna, ale neviem ako zacat, nevie mi to vyjst z hrdla. Neviem preco ale aj mi je partnera luto, ked si predstavim ako sa tvari ked mu poviem ze uz nevladzem. boli ste v podobnej situacii? Dakujem
Lutost
Ono ked po rokoch nenastane progres vo vztahu - svadba, decka, prestavas tomu chlapovi verit, zacnes vyhasinat zvnutra, lebo tvoja tuzba nie je naplnena, nesmerujete k buducnosti, prezivate den po dni. Bud vyhasnes, alebo podlahnes - chlapovi, ktory ti to slubi a da.
aleno :
Je tu viacero problémov. Za prvé, mnisske spoločenstvo je len katolícke. Evanjelici mnisske spoločenstvo nemajú. Po druhé, mníšsky život je náročný a nie každý to zvládne a nie každého tam zoberú medzi seba. Po tretie, prečo by som sa mal zrieknut internet u? Internet môže slúžiť na dobre účely akými je napríklad evanjelizáciu.
coja :
Nemusí, ja len sa tu snažím človeku poradiť najlepšiu možnú životnú voľbu :)
tomas12345
tak chod do nejakeho klastora, vzaj sa svetskych prezitkov ako je mobil, internet... a ži svoj život s pevnou volou a láskou k bohu, čo tu robíš na fore...
tak si daj poharik vina a pojde to lepsie. jednoznacne si o tom musite pohovorit, lebo ked to pojde takto, tak to dlho uz nepotrva.
ja som sa po dvadsiatich rokoch ocitol v rovnakom vztahu. skusili sme to dat rok dohromady, ale uz nic medzi nami nebolo. rozisli sme sa v dobrom, mame novych partnerov a sme stastni znova. dcera je uz skoro dospela, tak to bolo jednoduchsie. nechapem, preco by rozvody/rozchody mali byt nejakou dogmou.je to uplne bezna a normalna vec. nenormalne je zostat v takom vztahu a zit ako mnich. ako nejaky mentalny invalidk bez emocii, pocitov a citov. lebo.. preco vlastne? ale ved nech sa paci. len prosim vas s tym neotravujte ludi naokolo. ako vam je zle, akeho mate partnera a neviem co este.
to vazne potrebujes radu? ci v takom vztahu ostat? mam sa smiat, ci plakat? asi oboje. ked nedokazes vyslovit odpoved na tuto otazku. SAMOZREJME ODIST a ukoncit vztah. najst si novy, kde budes stastna. na to treba zakladat temu vo fore???
tomas ty co furt k bohu, nie kazdy sa musi stotoznovat s tymto tvojim nazorom :)
Partnerske vzťahy so sebou prinášajú problémy a sú velmi nestále a závisiace od náhody, clovek by si mal preto nastaviť svoj život tak aby partnerske vztahy bral len niečo ako bonus a skutočne stastie a zmysel života si hladal v Bohu. Chce to však pevnú vieru, ktorú ale nie každý má, ale dí sa počas života získať pokial človek o nu tvrdo bojuje.
Život je krásny aj keď je človek sám alebo vo dvojici.Vážiť si to "začne"až keď to nemá...zdravie,sloboda,rodina,priatelia,je to pekné chcieť aj nechcieť.
ona nie je vydata, takze rozchod je fajn riesenie
treba vás nanovo naštartovať ako pár, urobiť nejaký reštart, vrátiť sa na začiatok ako ste začínali. Vyjsť si vonku na rande, ísť do kina, na večeru do mesta, dať si welness alebo ísť k moru na dofču, kde nemusíte nič riešiť či je naverené upratené a drísty.
To isté v sexe, kúp si nejaké pekné prádelko a predved sa mu v ňom. Ak to zaberie máš vystarené ak nie ... koniec lásky
že ti je ľúto partnera a rokov čo si strávila vo vzťahu na to kašli. Ak to neurobíš teraz, takú dilemu budeš riešiť aj o pár rokov a može byť horšie
