Ahoj poslednu dobu si prapadam zbytočne a som stale smutny mam zle myšlienky na smrt na choroby a proste takéto negatívne myslenie ani neviem prečo poslednu dobu sa mi v živote nič nestalo čo by to zapričinilo a ešte viac to preživam ked som v robote a počuvam kolegov ako so rozpravaju čo robili doma ako menily fasadu, zateplovali a ja som stale ticho pretože ked pridem domov tak nič take nerobim a pripadam si zbytočne :( . možeme mi prosim nejako pomoc ako sa toho zbaviť ?
Pripadam si zbytočne
Chudak
Katka05
Tak sa opýtaj TBenedik či by ťa nechceli do partie na zateplovanie fasády keď si už tak dlhodobo,nezamestnaný
a tvoja mama ťahá domácnosť.
TBenedick
Aj môj ocino mal také nevedel sa,uplatniť' a povrávalo sa že bol homosexuál... Stále sa nudil doma celú domácnosť ťahá moja mama.Neviem sa uplatniť ani ja a neviem čo mám robiť.
Zuzana209
Prečo by si si mal pripadať zbytočne, keď nemáš rovnaké záujmy ako kolegovia? Veď podobne by na tom mohol byť napr. slobodný bezdetný človek , ktorý by bol v kolektívne kde sa celý deň bavia o svojich deťoch - (čo sa stáva bežne ) To snáď znamená, že on pretože momentálne nemá deti ani rodinu tak je zbytočný???
Jednoducho si hľadaj priateľov mimo práce a rešpektuj vzájomné rozdiely...
Ešte dovetok k téme "zbytočnosť" - myslím, že naša spoločnosť trochu trpí predstavou, že za svoj život musíme za každú cenú vykonať dačo "veľkolepé" a tým sa prezentovať. - vyštudovať super VŠ v zahraničí, mať veľký krásny dom, aktraktívneho partnera, mať "cool" koníčky, podnikať, mať super vyrysované telo až do dôchodku a pod...
ALE pritom niekedy sú podstatné úplne nepatrné veci, ktoré však majú väčšiu váhu, než sa im všeobecne pripisuje.
napr. zavolať kamošovi, ktorý sa cíti sám, usmiať sa na staršieho človeka na ulici, všimnúť si a prihovoriť sa kolegovi, ktorý je smutný, pomôcť niekomu, kto má toho veľa, pozvať k sebe domov niekoho na obed, kto bude rád, že nemusí variť, postrážiť niekomu deti, otvoriť niekomu dvere...takýchto maličkostí môže človek urobiť každý deň veľa a každá je dôkazom toho - že NIE SME ZBYTOČNÍ !
- ak nemám silu ani na tieto maličkosti - potom si ju musim prosiť od Boha. Je normálne občas byť ten kto pomoc potrebuje. Vtedy je potrebné obrátiť sa s dôverou k Nemu a prosiť o pomoc - ak je človek v srdci úprimný a nekoná zlo - Boh mu VŽDY pomôže - pošle do cesty správnych ľudí, udalosti atď...ak človek pokračuje v dobrých úmysloch - nikdy nezlyhá.
Nekonecnik
Ja by som sa týchto pocitov nezbavoval, mne prídu normálne. Mňa život nenapĺňa a nebaví. Nie každý je na existenciu.
Zuzka8
Ahoj a čo robíš, keď prídeš domov?
Naplánuj si deň dopredu, že čo zajtra užitočné urobím, keď prídem domov.
No takto- od detstva sa deju zle veci. Ok. Opytam sa takto-deju sa tieto zle veci a ty mas pocit, ze nech uz si robila cokolvek, tak vacsinou to dopadlo v tvoj neprospech? A ked sa to dialo/deje, tak ty musis vynalozit vela energie, aby si to zmenila? Ak by si to vobec zmenila?
No a taka vseobecnejsia otazka- zamyslela si sa vaznejsie nad tym,preco mas tento pocit zbytocnosti?
Ja mapr. tento pocit mam od detstva a k tomu este nech uz robim co robim, takmer vsetko sa mi v zivote kazi
Linda112
almarinos nevim či od detstva, každopádne už od detstva sa mi dejú zlé veci.
ahjajjaj
chudák a linda. Súhlasím s príspevkom bia 554, že sa netreba zameriavať na seba. Skúste urobiť niečo užitočné. Napr. darovať krv. Pomôcť niekde v domove dôchodcov, alebo v detskom domove. NIečo si nájsť nejakú dobrovoľnícku činnosť, ktorá napĺňa. Dobrovoľníci chodia napr. upratovať pobrežia riek, alebo do hôr, zbierať odpadky, fľaše z umelej hmoty a tak.
