Dobrý deň
Budem mať 17 rokov
Odmalička mi rodičia aj moja 21-rocná sestra dávajú pocítiť,že som nikdy chcená nebola ...aj keď sa v škole snažím ,ako najviac viem ,nikdy neprišla pochvala ,doma robím v záhrade ,umývam riad ,periem ,podlahy ,pečiem a všetko som navrhla sama do toho ,nikto mi to ukázať nemusel no aj tak mi nikto nepodakoval nikdy ,vždy urobím to,co mi rodičia prikážu,žeim mám doniesť ,urobiť jesť ,no najviac ma hnevá ,že moja sestra nikdy nič nerobila a nikdy nikde ani nepracovala ,ani brigádu nemala ani doma a ničím nikdy nepomohla ,teraz už s nami pár mesiacov nežije ,ale aj tak je pre rodičov stredobod pozornosti ,kúpili jej byt drahý,prerobili ,nakúpili ,klímu ,každý týždeň chodia na 150€ nákup potravín a mne ,ked sa niečo spýtam,ci si nemôžem kúpiť povedia,ze teraz nemajú peniaze ani sestra ani jej už snúbenec nikde nerobia nie je to fér
Už to je stvrtý rok,co kvoli tomuto všetkému trpím menejcennostou ,mám úzkosť a ľudí ,začala som s anorexiou ,závidím ľuďom ,prídem si nedokonalá
Našla som si priateľa s ktorým som už rok aj pol a on má ako tak drží ,ale nie je to ono ,nie som šťastná ...každý den sa zobudím a všetci všetko odomna vyžadujú a ja len čakám ,kedy bude opäť noc
Jednoducho v skratke to napísať,že nežijem ,len prežívam ,nikam nemôžem chodiť ,ani kamarátov nemám ,jedine priateľ kumne pride
Neviem ,čo mám robiť ,on síce o tomto všetkom vie ,vie ako všetko bolo a je u nás doma ,ako sa aj každodenné hádame s rodičmi ,hlavne s mamou ,ona len príde napr z roboty a už mi nadáva
Chcem byť šťastná ,nechcem to takto
Ja neviem ako ďalej
Prosím normálne názory
Nie urážky
Problémy VŠEHODRUHU
Ahoj Emily, keď som si prečítala tvoj mail tak veru nerozumiem prečo máš TY dôvod na úzkosti..Pretože si šikovná, aktívna, svedomitá a pracovita? To že si sa naučila disciplíne ti neuveriteľne v živote pomôže...súhlasim s tým čo tu už napísali ostatní- že odceníš to až keď sa osamostatníš - v čom ti držím palce aby sa ti to podarilo čo najskôr.
Toto obdobie ber ako "tréning" vďaka ktorému v budúcnosti zvládneš ťažké situácie možno lepšie ako tvoja sestra - ktorá mala všetko v pohodlíčku a zadarmo...Viem o čom hovorím. Ja som tiež nebola rozmaznaná a mala som prísnu výchovu ale vďaka tomu dnes viem kopec vecí urobiť rýchlo a dobre...nie som čaptavá, viem sa postarať o domácnosť, financie, všetko dobre zorganizovať, zapreť sa atď...Tí ktorí sa takto netrénovali - len nariekajú a telefonujú svojim kamarátom alebo rodičom, aby im nejako pomohli...Ber to ako výhodu a nauč sa tiež nečakať že ťa budú iní chváliť. Ak chceš cítiť pochvalu a skutočnú podporu - hľadaj Boha a On ti ju dá pocítiť - potom nebudeš závislá na tom, čo si kto o tebe myslí...Veľa neštastí vzniká tak, že človek žije len z ocenenia ostatných...ale čo ak človek žije v prostredí ktoré nie je fér? Znamená to, že nemáš cenu? Samozrejme že máš! Pre Boha máš veľkú cenu a keď Ho budeš hľadať - On ti to dá pocítiť...Veľa štastia v živote želám...
Ahoj Emily,
Tvoja sestra sa teraz stavia na vlastné nohy a Tvoji rodičia sa jej snažia pomôcť, tak ide pozornosť tým smerom, aby sa im tam darilo, aby vedeli so snúbencom žiť a podobne.
Je to nervujúca situácia, keď nemajú ani prácu a rodičov to neskutočne stresuje.
Preto sa stáva, že sú k Tebe nevrlí, a keďže sa ich snažia podporovať, už neostáva peňazí nazvyš tak, ako predtým.
Rozhodne to však neznamená, že Ťa nemajú radi, ide len o zlé obdobie. Kráľovnou a stredobodom pozornosti budeš, keď budeš mať stužkovú, rozlúčku so školou, maturitu.
Keby Ťa chceli príliš komandovať, ani priateľa by Ti nedovolili, ale aj v tom ukazujú, že Ťa ako osobnosť uznávajú.
Takže, aj keď teraz nie sú práve k Tebe najmilší, maj k nim dôveru, majú Ťa radi a buď trpezlivá.
Ja som napríklad chorá a každý deň mám také, že mám všetkého dosť, a ležím. Vtedy ku mne prídu deti a prekrikujúc sa jedno cez druhé a skáčuc si do reči sa chcú so mnou rozprávať. Ale mne je tak zle, že ich nedokážem a ani nechcem vnímať. Ani ich, ani nikoho... lebo potrebujem oddych. Tak im nie príliš lichotivo poviem, aby mi dali pokoj....
Ja už neviem,co mám spraviť preto,aby si ma všímali a nie len vtedy,ked niekam chcem ísť a oni mi to zakážu...
Veľmi chcem už odísť z domu ,ale bude to ťažké aj s peniazmi aj nájsť si niečo schopné ,za rozumnú cenu
Ale do 19 mám školu to je to
Ahoj.. Viem čím si prechádzaš, mám to v živote presne tak isto. Výborné výsledky v škole, snažím sa a žiadna odozva iba to aký som neschopný.. Okrem toho bývam sám a som takmer na všetko sám, kamarátov nejakých mám ale citím sa sám.. Už mi z toho celkom jebe na mozog..
Priateľ o tomto všetkom vie ,ale nevie mi pomôcť inak v tomto než slovami ,čakám na to ,kedy už budem môcť odísť z domu ,školu mám do 19-tich ,čiže to bude zložité
Čo sa týka psychológa ,rozmýšľala som o tomto,ale neviem,ci je to dobry napad
Skoncit skolu, najst si pracu, osamostatnit sa. Rodicia sa nezmenia.
Priatel ta pochvali, ucitelia v skole ta pochvalia, takze mozno toto by ta mohlo povzbudit.
Pripadne ak nikoho nemas, s kym sa da porozpravat, tak skus psychologa. Obvodna ti na vymenny listok a sedenia su potom bezplatne.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
