Chodim s chlapom asi 6r a som uz ohucana z rozdielnych nazorov na moj vztah. Je to asi tak, ze byvame vedla nich. Moj chlap nechce byvat inde, iba pri nich a povedal mi, ze keby aj byvame inde, chodi domov casto, ci so mnou, alebo bez. Rodicia nie su zli, nie je to ziadny tragicky pribeh typu svokra mi chodi po dome, lebo ma kluce a prehrabava supliky ani nic podobne. Sem tam mensie hadky, ale vsetko v norme. Ale mne ide na nervy, ze dennodenne su spolu aj ked ideme na vylet na vikend ci dovolenku uz mu volaju alebo on im. Zasa, nie dlhe telefonaty, ale aj tak. To je bezne? Mame obaja 30! Pripadam si ako 15r decko, co sa musi hlasit. Z jednej strany do mna hucia, ze mam maznaka, z druhej pocujem, ze to je dobre, ze su si taki blizki a chlap je citlivy a ma rad svojich rodicov. Potom sa mi zasa vybavi, ze keby som chcela odist, on si kludne vyberie rodicov a mna by asi aj nechal ist. Som z toho na prasky a nebavi ma takyto zivot. On tvrdi, ze tak bol zvyknuty a tak to bude cely zivot a ked sa mi nepaci, mam si najst ineho, ktory mi bude vyhovovat, ze on mi praje stastie. Tak mi poradte, lebo ja uz sama neviem. Nemali by sa nahodou dospeli ludia od rodicov aj trocha osamostatnit? Vsetky moje kamaratky byvaju s chlapmi same a s rodicmi sa navstevuju, castejsie ako raz za tyzden urcite nie! Iba jedna ma choru mamu tak tam je to ine. Ale mne moj povedal, ze ked sa nieco stane s jednym z rodicov druhy pride byvat k nam! Ja uz ani neviem co je normalne, alebo nie. Napriklad kamaratke umrel otec, je jedinacik a tiez nezostala doma, ale vratila sa do zahranicia k priatelovi. A mama k nim byvat nesla. A pritom maju pekny vztah. Prosim nazory. Je to uz zo strany mojho chlapa nezdravy fix na rodinu, alebo je to v norme?
Kedy chlap iba rad pomaha rodicom a kedy je uz maznak a zavisly? Kde je hranica?
Ovecky, brat postavil dom na pozemku, kde mama vyrastala, takze sa tam citi fajn. Navyse , musim uznat, ze rodinny dom oproti bytu je iny level byvania. Byval som v byte aj v rodinnom dome a musim povedat, ze do bytu uz nechcem ist.....Mestsky clovek nepochopi tu pohodu, ked rano vylezies na terasu a ides si k ranajkam utrhnut svoju nestriekanu a nerychlenu zeleninu, ktora je uplne zarucene cerstva.-) Rozmyslali sme tak, onak, preratavali sme moznosti a nakoniec nam to takto vyslo najlepsie. Dom je velky a v pokoji sa sem zmesti cela rodina aj so starymi rodicmi.
Vela veci som vzal do uvahy a nakoniec vyhral rodinny dom aj ked pre mna osobne a moje cestovanie je byt ok. Ale ak sa zas ozenim , tak dom je top volba.
Problemom v takychto vztahoch skor vacsinou byvaju partnerky, ktore vymyslaju a riesia problemy ktore neexistuju. Na tom ze niekto pomaha rodicom nie je nic zle, ale ak je zena rozmaznana narciska, ze potrebuje, aby ju muz stale obskakoval a riesil jej osychicke stavy-robil jej psychologa, to uz problem je. Urcite robi dobre, ze by dal prednost rodicom pred nejakym nevyzretym deckom.
Je ine ked je rodic stary a chory a ine ked je mlady vitalny pracuje a ma svoj zivot! Deti maju zit svoje zivoty nie sediet rodicom pri zadku cely zivot ci? Defcon mna by zaujimalo preco tvoja mama nechcela ist do bytu ked nezvlada dom?
Hranica asi neexistuje.
Ja som napr odisiel pred 30tkou od rodicov, kupil byt, ozenil sa , rozviedol sa, predal byt, kupil novy byt ......potom zomrel otec, zomrel brat a mama ( 76rocna) zostala sama v rodinnom dome.
Takze som predal zrekonstruovany byt a nastahoval sa k mame do rodinneho domu. Lebo maznacik nemaznacik, samu 76rocnu mamu nemozem nechat v rodinnom dome....
Jednak pre dochodkynu by bolo asi nemozne utiahnut financne aj manualne dom a keby sa cosi stalo, tak si to do konca zivota neodpustim. A som maznak ???? Hranica asi neexistuje
Je to mamickin maznacik v skrytej forme. Odist,co najskor, lebo ta tak ci tak necha,ked sa mu budes stazovat a budes za tu zlu. Poznam ten scenar,lebo som ho sama zazila.
ja som sa vydávala s tým, že manžel je jedináčik a v prípade potreby to ostane na mne, postarať sa mu o rodičov. Ja - kým som nebola chorá, - teraz ma kontrolujú každý deň :-( - som volávala rodičom 1-2 x do týždňa a zhruba tak často aj svokre, svokru sme navštevovali na pár hodín každý týždeň, u rodičov som s deťmi trávila každý druhý víkend. Keď bol chorý svokor, to sme telefonovali svokre denne, takisto nejaké obdobie po tom, ako zomrel, a aj sme obdeň navštevovali, kým sa psychicky nepozviechala a nezačala normálne jesť a riadne sa o seba starať a kým sa neprestala báť niekam ísť.
Suhlasim s maciatkom, nemyslim ze je typicky maznak ale tie jeho vyjadrenia by mi dost zranovali. Ze ked sa mi nepaci, tak mozem ist.. ha.. len aby si raz aj naozaj neodisla. Takisto to s tym chorym rodicom - taketo veci sa s partnerom diskutuju, je to zasadna zmena pre celu domacnost! Ste spolu uz dlhsie a ste obaja 30tnici, nebavili ste sa este o buducnosti - rodina, deti? Byvate spolu? Mozno by nebolo od veci nadhodit tu temu buducnost - ze ako sa ti k tomu vyjadri.. lebo mne to pride, ze si je tebou az moc isty a mysli si, ze mu vsetko prejde..
To, co opisujes je otravne. Hranica je asi tam, ze mam vlastny zivot. Tiez som bola niekolko rokov prec, ci uz v zahranici, alebo na inom konci republiky, ale nevolali sme si s nasimi kazdy den a obcas navsteva.
Mna by na tvojom mieste viac trapili tie jeho vyjadrenia, ze ked sa ti nepaci kludne mozes ist a on si vyberie rodicov.
Sakra, neviem to napisat do jednej spravy asi. Dodam este, moj chlap nema problem ani varit, ani upratovat, po hadke neuteka k rodicom, proste tieto typicke znaky maznaka u neho neexistuju. Tak ako sa v tom vyznat?
Aby som nahodou nikomu nekrivdila, dodam - rozhodnutia robi sam, nechodi sa radit s rodicmi ci ma kupit auto, ist na vylet, dovolenku, a tak podobne. Jednoducho, samostatny je, ALE. Ked raz spomenul, ze by sme byvali inde, rodicom sa to vobec nepacilo. Proste nieco mi prekaza a neviem definovat co. Neviem sa vysomarit z celej situacie. A uz vobec nie ked moji blizki maju na to kazdy iny nazor.
