Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Bombardujú ma osobnými otázkami

Príspevok v téme: Bombardujú ma osobnými otázkami
nesranda123

ahojte, určite nie som jediná !!! Mám 30 rokov a dosť si potrpím na postavu som štíhla a pravidelne počúvam koemntáre na svoj vzhľad " mala by si probrať"... "ty nič neješ" (to nie je pravda, jem veľa keďže mán vysoký výdaj energie pri cvičení "... "nemala by si nosiť také a hentaké oblečenie, lebo si učiteľka..." (obliekam sa dosť pekne vyhľadom na môj plat a keď pridáme postavu blbé commenty s amnožia a množia :)) ... a vrcholom všetkého je, keď jem jedlo, stretnem niekoho koho SOTVA poznám a vypáli otázku (KDE a KEDY BUDEM RODIŤ) ...pri čom NIE SOM tehotná !!! Tieto otázky mi idú už pekne na nervy, nie som tehotná a keby som bola, nebudem vykladať prvej drzej žene, ktorú stretnem o tom, kedy priberiem alebo kedy si vymakám postavu a kedy budem rodiť a kde!!! Moja vlastná rodina je v tomto na tom ešte lepšie a vedia ma šťavnato komentovať celý život (už si to tak nevšímam)...ale ako reagujete na takéto veci vy ??? Ďakujem za nápady..tému som založila lebo je to nielen smutné, ale aj vtipné, tak možno sa niektorá alebo niektorý z vás pousmeje nad tým a pridá svoje blbosti, ktoré denne počúva a láme si s tým hlavičku. P.S. pekný deň a odbite tých drzých ľudí, lebo dospelí ľudia sú horší ako dnešné "drzé deti" v škole... tie také blbosti ani nenapadnú !!! :-)

Zuzulik8

Na primitivne a drze otazky davaj primitivne a drze odpovede. Mala by si pribrat - a ty by si mala schudnut. Kedy a kde budes rodit? Za 5 minut a priamo tu pred tebou. Alebo - ako na teba tak pozeram tak ty porodis ovela skor jak ja. A pod.

Beata 28

Ahoj.Pred 2 rokmi som založila temu ohľadom toho ako čeliť trápnym poznámkam ľudí s ktorými sa stretávam či už ide o známych alebo uplne cudzích ľudí.Mám tiež 30 rokov som slobodná bez priateľa a od kolegyň a známych si tiež vypočujem poznámky typu:"Najdi si už nejakeho...",kedy chceš mať deti,čím je žena staršia tým je to komplikovanejšie atd.Pracujem v zdravotníckom zariadení a tam sa stretávam s drzými ľuďmi každy deň.Ja sa snažím byť milá ustretova,ale tí pacienti su čím ďalej tým drzejší.Otvaraju si na mňa usta a staraju sa do vecí do ktorým im nič nie je,čo sa týka mojho sukromneho života a tak.Takže za 2 roky sa vlastne nič nezmenilo len to že z prílišneho stresu som skolabovala a teraz sa liečim na hypertenziu,čo predtým som mala uplne nízky tlak.Takže z toho vyplýva že ľudí nezmeníš a trápiť sa kvoli tomu sa neoplatí najlepšie je si taketo reči nevšímať.