Mam to skusat dalej?

daniela2 , prepac, ale uplne naivne nazory. Nikto, a rodic uz toboz nie, nema pravo robit psychoteror, a uz vobec nie svojej dcere. Samozrejme, ze v prave je tato mlada zena, ale takisto, nevieme ako vyzerala ich spolocna domacnost predtym. Ale inak, toto co je robi matka je nechutne. Mala by ju bud podporovat, lebo situacia na slovensku je tazka. Toto je realita, co zaziva tato mlada baba, nie to co nam ukazuju akoze vsetko ide hore. Realita pre vacsinu naroda je: psychoteror doma, hypoteky co ked nestihaju platit hrozi im zrutienie/ulica. A ludia makajuci za minimalky, hrozby ze musia hladat brigadu a pritom musia tahat ubytovne. Vymenili sme jeden teror (komunizmus, kde ale by pracu mala zarucenu) za druhy teror (vojna proti ludom, pachanie genocidy uvedenim naroda do permastresu a nedostatku prace). Tak tu to mame. Realita pre mnoho slovakov.
Ako sa z toho dostat ked nema podporu rodicov, doma jej vysavaju energiu? Musi najst pracu z ktorej utiahne byvanie, stravu.

Stale si mi neodpovedala na otazku, preco si sa vratila domov?

asi by bolo najlepsie ak by si sa zverila do ruk nejakemu psychologovi, lebo taketo zmyslanie a konanie podla mna nie je normalne. budes asi aj dost labilna

Ospravedln sa svojej mame za to že si ju krivo obvinila.
Ale keby aj bolo pravda to že sa partner kvôli tvojej mame s tebou rozišiel, to nie je dôvod na zlý vzťah s mamou. Cti si svoju mamu, i svojho otca. Tvoja mama si pre teba veľa vytrpela ked ťa v bolestiach rodila, bud jej za to vdačná. A kebyže sa proti tebe tvoja mama niečím prečiní, treba jej odpustiť.

poradím ti hlavnu vec: nikdy sa nekvačkaj na chlapa preto aby si odisla z domu koli svojej neschopnosti..????
postav sa na nohy sama.. nič ta tu nedrzi tak zbal batoch a chod do zahranicia - nemecko, Svajciarsko... robit mozes cokolvek, najdi pracu s ubytovanim a mas vyhrane...

A zatial mozes aspon zacat chodit k nejakej psychologicke co ta spravne nasmeruje a zdvihne ti sebavedomie ktore ti tvoja mama berie. Aj ja som chodila a hodne to pomohlo. Kedysi som bola hrozne zakomplexovana, dnes poznam svoju cenu.

Mas to naozaj velmi tazke, taky zacarovany kruh. Vies jazyky aspon trochu? Chod do zahranicia. V podstate aj bez jazyka sa da najst praca a to aj s ubytovanim, samozrejme to bude za malo penazi ale na zaciatok lepsie ako nic a postupne sa ten jazyk na teba nalepi.

Ja jej mam povedat prepac? Mama ma psychicky nicila, dala ma na vysoku skolu, slubila mi ze mi skolu bude platit potom ked najdem dobru pracu podakujem jej.Nieco kupim.Ked som skoncila skolu, bola som doma, hladala robotu, chodila na pohovory.Ked ma nebrali, presiel mesiac a ona ma zacala urazat a ponizovat, ze som neschopna,atd.Na pohovor som sla v starom obleceni lebo nove mi nekupila.Ano , viem mohla som ist na brigadu, lahko sa to povie, ale nemala som silu, aj robit aj hladat robotu, chodit na pohovory pripravovat sa a potom vsetkom vas doma este zacala ponizovat urazat ze mate bordel , obed mi nenavarila jedla som suchy chleba takze na vsetko uplne sama a este s jej buzerovanim na krku.Toto by uz nevydrzal nikto.Ja som chcela stade prec cim skor.A odisla som kvoli tlaku ze to uz nevydrzim.Najskor by som jej uz jednu vlepila.Tak preto som sla prec.Ale myslite ze to bolo pre mna jednoduche? Ze som makala vo fabrike, pod uroven lebo len o takej praci som vedela, majster ma buzeroval ze robim pomaly a ked takto pojde dalej vyhodia ma.Ze spoluziacky z vysky postupne nasli dobre roboty a nemohla som zavidiet.Nemohla.A velakrat som este mala od nej telefony s pocitom vyhrazky ze mi platila skolu a ja drem vo fabrike.Bola som rada ze mam priatela ze sa mam komu vyplakat z toho vsetkeho ale ako som pisala nezvladal to zo mnou uz ani on.Tiez ma urazal , ze robim za minimalku ze som neschopna.Ze ma necha ked to takto pojde dalej.Kam som mala ist? Vydrzat v tej fabrike, najst si ubytovnu, ist byvat sama vykaslat sa na priatela, ano ja viem mala som ale nedokazala som to.Dosli mi sily, ze co ak ma z prace vyjodia co ja budem robit dalej.Kam pojdem.Nezvladala som.Takze vsetko skoncila.Prisla som domov bez roboty bez vsetkeho.Ale neprijali ma.Otec plati byt,robi mimo, mama nerobi a napriek tomu ze si vsetko hradim sama, jedlo oblecenie kozmetiku, jedine neplatim byt lebo nemam vela nasporene, ale nedoplatky za vodu a plyn som uhradila.Platila by som aj za byt, lenze mam jednu izbu, nemozem pozerat telku, nemozem sa hybat, som tu zavreta, ked nieco pouzijem hrniec tak uz su nadavky, ze nieje moj a kupim nový.Mama ma dostala na psychicke dno, bojim sa ci vobec budem schopna niekde robit som z maleho mesta a prace tu niet ale ist niekde sama v takom stave mam strach ze ked bude zle nezvladnem to budem musiet cestovat domovNikoho nemam kto by mi chcel pomoc.Boli dni ked som doma citila ze by ma nechala aj na ulici.....Bolo mi zle srdce zavraty a nevedela som co bude ked to takto pojde dalej a mne sa minu peniaze.Kam pojdem.Co budem robit.Ze skoncim na ulici alebo umriem od hladu.Mam den co den strach takze ma necha zomriet.Toto uz viem.Ja nedokazem povedat prepac.Aj ked sa postavim na vlastne nohy vedela by si povedat prepac mame ktora by ta nechala na ulici?

tazka111- a akeho dovodu si sa vratila domov, ked ta priatel opustil?
Ved si vedela, ze tam doma nebolo dobre, a mala si pracu a byvanie. To mi nedava logiku, preco si isla naspat domov.

Pracu mas tak sa odstahuj. Aj keby si isla len do podnajmu do jednej izby a zila v byte s dalsimi ludmi furt to bude lepsie. Az budes odchadzat, nehovor mame ze je zla, ze odchadzas kvoli nej a pod., povedz len ze sa chces proste osamostatnit lebo si dospela. Je mozne, ze sa potom tvoj vztah s mamou postupne zlepsi. Ja to mam tiez tak, s matkou som zit nemohla lebo ma furt buzeruje a sprava sa ku mne jak k retardovanemu decku. Ale ked spolu nezijeme a vidime sa len obcas tak uz mame dobry vztah.

Najprv Ťa chcem pochváliť a uistiť, že je dobré, že si napísala, a že je veľmi dobré, že máš prácu a príjem a k tejto zložke života pristupuješ dospelo, zrelo a zodpovedne. Neviem, koľko rokov má Tvoja mama, a Ty nevieš, ako sa budeš v jej veku správať. Nevieme ani, čo v nej to správanie vyvoláva.
Takže prosím ani slovka kritiky na jej stranu. Odsudzovaním druhého sa nikdy nič nevyriešilo.
Odišla si od nej nie s tým, že mami, zaľúbila som sa, ale s tým, že mami, odchádzam, lebo si zlá.
Nie je to o tom, že si jej ublížila? Určite nemá šťastnú povahu, ale ona Tebe neubližovala naschvál.
Nečuduj sa teda, ako Ťa prijala. Namiesto nadávok si jej nemohla povedať: Mami prepáč? Keď si od nej škaredo odišla? A poďakovať sa, že Ťa prijala späť? Neber to tak, že s výčitkami. Ale mohla Ťa vyhodiť za to, ako sa k nej správaš.
A ako si sa Ty správala k priateľovi? Rovnako ako to, čo kritizuješ? Zamysli sa nad tým. Správala sa tak Tvoja mama k Tvojmu priateľovi, alebo Ty? Tak prečo hádžeš vinu za rozchod na ňu?
Rozchod neľutuj, mal Ťa niečomu naučiť, a posunúť ďalej.
Píšeš, že máš prácu a zarábaš. Si dospelá. Nájdi si podnájom, kde budeš bývať. Ozaj, rodičom prispievaš na bývanie?
Odíď od rodičov nie s tým, že odchádzaš, lebo sú zlí, ale odchádzaš, lebo si dospelá, ale zato na návštevu prídeš. Proste odíď, ale v dobrom. Neviem, prečo by si to nemala zvládnuť. Nesťahuješ sa predsa k priateľovi do neistého vzťahu, ale do podnájmu.
A odídeš v dobrom, aby si sa v prípade núdze mohla vrátiť. Vieš, na konflikt treba väčšinou dve osoby. Preto nerozdúchavaj konflikty obviňovaním iných ľudí. Hľadaj svoje chyby, nauč sa troche pokory a prehltnúť aj to, keď k Tebe nie sú spravodlivý.
Na psychický stav mojej mamy tiež vplýva ako spala, či ju nebolí chrbát a podobne. Niekedy býva od rána veľmi podráždená, pritom spí málo. Dobre jej padne, keď jej vtedy buď ja alebo sestra, prichystáme raňajky, alebo ja zoberiem na seba varenie, nech sa venuje sestriným deťom. Alebo aj sestrine deti zvyknú zájsť do kuchyne, pomôcť pri varení, a vtedy jej podráždenosť vyprchá.
Niekedy skoro ráno vyjde do záhrady, a keď povie, čo robila, pochválime ju, ako je šikovná, a fyzická námaha jej tiež odbúrava stres. Dajú sa nájsť slová, ako ju upokojiť. Má predsa svoj vek, svoje zdravotné problémy a podobne, dá sa s tým žiť, je to predsa mama, treba jej pomáhať žiť ľahšie a pokojnejšie, nie jej ešte pridávať hádkami a podobne. Nadáva kvôli neporiadku v izbe? Dobre, upracem. V strese a nervovom vypätí neplatia ani logické argumenty, či oponovanie. Tak je zbytočné sa o to pokúšať.
Takže držím palce.
Písala som o viere, že nepatrím do žiadneho náboženského spoločenstva, ale biblické Cti otca a matku svoju platí, vo všetkých kresťanských náboženstvách a aj v reálnom živote, ak ho chceš mať šťastný.