Neznášam ľudí

Príspevok v téme: Neznášam ľudí
Henry Ford

Caute.
Možno odveci ake začal som neznasat ľudí.
Bolo toho namna v poslednej dobe vela.
Práca, obydlie, mala dcéra.
Fungujem non stop. Zene stake pomáham s malou. Ked prídem z prace om s nou stake kym nejde spať. Nevravim ze ju mam na krku ale venujem sa jej a minimalne ju sledujem, pohram sa, po naťahujem, prebalim, prezkeciem, osprchujem.
Zena riesi prácu. Non stop na tablete. Zarobi peniaze nie malo ale nie tak aby sme nevyzili.
Mam dobre platenu pracu a jej praca je bonus na splacanie,m hypo, pripadne obmenu auta, zariadenia v byte.
Lenze za cenu ze s nou takmer nekomunikujem.
Nevie vypnut. Je zavisla na tom co robi.
Uz neviem ako jej to povedat, stake je to doomola a bez výsledku. Zabija ma to. Zabija to moj cit.
V práci mi zozrali nervy. Novy ambiciozny sef ma isteho casu totalne nervovo odrovnal.
Mam pod sebou ludi. Zial neschopnych. Stake na nich davat pozor, nic nespravia sami od seba, všetko musim kontrolovat, neplnia si povinnosti pracovné, sama tlacenka cez papalasov z regionu.
Za to vas karhaju a ked idete riesit tak vas z hora usmernia.
Pridem domov a zmagorety z prace s nervami ze zijem s duchom som tiez aj doma drzi.
Proste moja trpezlivosť je preč.
Kazdy sa len vyhovára, dava hluoe dovody a hlúpe výhovorky, pritom vsetci by sme mohli zit jednoducho.
Dari sa nam. Ludia zavidia, vypytuju sa, kolko, za koľko, bez toho aby sa pytali oreco naco, kazdeho len peniaze zaujimaju. Je jedno ci kamosi, rodina, kokegovia, len faloš, chlad, mam zopar kamosov pre ktorych by som dal oblicku, zial vsetko sa rozutekalo.
Nikdy som svoje problemi nikomu nehivorik, neociernoval pred nikym zenu ani rodinu.
Vzdy som mal neutralne postoje pri odpovediach.
Ale ako píšem uz som drzi. Na každého.
Kazdy riesi hovadiny, hluoe postoje, pozy, otazky, facebook, faloš, instagram, otazky o peniazoch.
Mam toho dost.
Vraj som sa zmenil.
Pritom oni ma zmenili.
Ked nastavite zrkadlo oznacia vas za zmeneho, za drzeho, za ineho akym som bol.
Citim ze som iny. Nevladzem zapadát do bludu.
Mam stavy ze mi je vsetko jedno.
Ak by ma niekto premiestnil do kambodze bolo by mi to jedno. Proste by som zil ako by som tam bol od mala.
V robotr kreteni, doma zena ktorá sa nahana za peniazmi a nevnima ze niekto je v dome, kamosi co len peniaze riesia a zavidia, rodina ktora sa tiez zmenila,
Predstavoval som si zivot inac

Henry Ford

Uz som sa rozprával x krat.
Stake to isté.
Skonci to pri tom ze na vine som ja, ze som sa zmenil a ze spolu nespime ako ked sme sa spoznali.
No kto by spal ked jednoducho nemate na to naladu a vasen je vdaka zivotu s duchom davno orec.
Po dobrom po zlom nijako

jancovka

Povedala by som, že problém je psychika. Možno by bolo fajn dať si pauzu, ísť niekam byť v kľude a ujasniť si myšlienky