Priateľ zo zahraničia

Definuj zahranicie. Odkial je? Aka je jeho viera, kultura atd?

Ja si myslimm ze si sem dala dost malo informacii na to, aby ti ludia mohli poradit. Nepises napriklad, ci priatel sa vobec s tvojimi rodicmi pozna? Stretli sa niekedy? Ak ano, ake boli reakcie na oboch stranach? A aky obraz o vasom vztahu podavas rodicom ty? Rozpravas o spolocnych akciach, zazitkoch? Ukazujes, ze ste spolu stastni, ze vam jednemu na druhom zalezi?
Toto je podla mna dobre vediet. Vies, lebo ked sa na to pozriem pohladom rodica, tak to nevyzera dobre. Moja dcera sa stretava s niekym, koho ani nepoznam - chapes, co mam na mysli? Do toho ten vek, nepises presny vek, hoci aj to je podla mna dolezite.. lebo je rozdiel dva-tri roky od seba a napr. 10 - ak ty mas 20 a on 30, on uz moze byt mentalne niekde uplne inde (deti a pod.), a rozmyslat nad vecami, na ktore sa ty (mozno) este necitis. A takisto krajina je tiez dolezita. Predsudky bokom, ine je chodit s Europanom a ine s moslimom, Africanom, Americanom - ina kultura je proste ina kultura a to nezapries..
Takze bolo by fajn, keby si uviedla viac info - v ziadnom pripade ta tu nikto nejde odsudzovat, ale tiez som mala raz 20 a pozerala som sa na veci uuuplne inak ako teraz pred tridsiatkou. A mam skusenosti z okolia ze vacsinou prave namietky rodicov a priatelov sa neskor ukazali byt velmi osozne, lebo oni vedia posudit veci objektivne zatial co ty pravdepodobne nie.

Viem, že sa o mňa boja, ale báli by sa rovnako či by bol zo Slovenska alebo nie. Na krajine odkiaľ je až tak nezáleží. Mám 20 a s rodičmi už nežijem, už sa o seba viem postarať. Vždy som bola zodpovedná a aj opatrná. Oni to dobre vedia. Mrzí ma však, že sa toľko hádame…moji rodičia boli pre mňa vždy dôležití a mali sme veľmi dobrý vzťah takže asi preto ma to tak trápi. Ak by som ho naozaj nemilovala a nechcela s ním byť, tak by som s ním nebola. Je to môj prvý priateľ. Je to veľmi vyspelý, zodpovedný a úprimný človek…možno to bude aj tým, že je starší. Nechápem kde vidia problém.

Podľa toho, čo píšeš, tak rodičia sa určite o teba boja a nechcú o teba prísť. Si ich dcéra a keby si mala tiež dcéru, tak by si tiež nechcela, aby odišla ďaleko a ešte s niekým cudzím. Nepoznajú ho alebo nie dostatočne, alebo mu nedôverujú... Treba zistiť v čom majú pochybnosti a upokojiť ich. Možno sa aj zamyslieť či ich pochybnosti sú oprávnené. Záleží, z ktorej krajiny je, aká je tvoja situácia, koľko máš rokov... Podľa toho, čo píšeš, asi ešte bývaš s rodičmi a nie si celkom samostatná, tak samozrejme ti budú zasahovať do vzťahov, kým si nebudú istý, že všetko bude v poriadku a vieš sa o seba postarať sama. Majú ťa radi a určite chcú to najlepšie pre teba. Ak si ty budeš istá svojími rozhodnutiami a budeš niesť za to aj zodpovednosť, rodičia už ti nebudú veľmi zasahovať do tvojich vzťahov, lebo si budú istý že sa ti nič nestane, aj keď sa stále budú malinko báť, pretože ťa miluju. Naozaj ho ľúbiš? Chceš byť s ním naozaj? Naozaj to stojí za to? Ak áno, tak to rodičia musia pochopiť.

Podľa toho, čo píšeš, tak rodičia sa určite o teba boja a nechcú o teba prísť. Si ich dcéra a keby si mala tiež dcéru, tak by si tiež nechcela, aby odišla ďaleko a ešte s niekým cudzím. Nepoznajú ho alebo nie dostatočne, alebo mu nedôverujú... Treba zistiť v čom majú pochybnosti a upokojiť ich. Možno sa aj zamyslieť či ich pochybnosti sú oprávnené. Záleží, z ktorej krajiny je, aká je tvoja situácia, koľko máš rokov... Podľa toho, čo píšeš, asi ešte bývaš s rodičmi a nie si celkom samostatná, tak samozrejme ti budú zasahovať do vzťahov, kým si nebudú istý, že všetko bude v poriadku a vieš sa o seba postarať sama. Majú ťa radi a určite chcú to najlepšie pre teba. Ak si ty budeš istá svojími rozhodnutiami a budeš niesť za to aj zodpovednosť, rodičia už ti nebudú veľmi zasahovať do tvojich vzťahov, lebo si budú istý že sa ti nič nestane, aj keď sa stále budú malinko báť, pretože ťa miluju. Naozaj ho ľúbiš? Chceš byť s ním naozaj? Naozaj to stojí za to? Ak áno, tak to rodičia musia pochopiť.