Zdravím.
Mám 15 a pred rokom a pol (resp. september 2017) som sa dostala na päťročné bilingválne gymnázium (teraz som druháčka). Ako triednu profesorku sme dostali mladú angličtinárku. Je hrozne zlatá, milá, usmievavá a príjemná a už od začiatku ju mám rada... lenže asi mesiac pred Vianocami 2017 som si uvedomila, že pre mňa znamená oveľa viac, než len profesorku. Má krásny smiech, ktorý sa odráža aj v jej očiach, rovnako nádherných. Vždy, keď rozpráva, mám na tvári priplácnutý priblblý úsmev.
Často na ňu myslím a som smutná, ak s ňou nemám hodinu alebo keď nie je v škole a nevidím ju. Hodiny s ňou mi ubiehajú strašne rýchlo a najradšej by som vtedy zastavila čas. Stále počítam hodiny, kým ju zase uvidím. Večer zaspávam s myšlienkami na ňu a predstavujem si, aké by to bolo, keby som mala čo i len najmenšiu šancu. Ona je môj dôvod, prečo chodím do školy tak rada, hoci ma škola baví. Nikdy by som neverila, že sa niekedy budem tak strašne netešiť na víkendy a prázdniny. Nedokážem si predstaviť, ako to takto budem zvládať ešte 3 a pol roka. A nechcem ani myslieť na to, až zmaturujem, odídem a už ju uvidím len raz za pár rokov na triednych stretnutiach. Ale to už premýšľam moc dopredu.
Uvedomujem si, že to nie je správne a o to viac som z toho zmätená. Vždy som si myslela, že som hetero; rodičia mi vždy vtĺkali do hlavy, aké je to choré. A teraz toto. Okrem toho, ona má rodinu, dieťa a o 18 rokov viac.
Čo s tým mám robiť? Ničí ma to, a aj keď ma moje 3 najlepšie kamarátky podporujú a neodsudzujú ma, stále som z nej úplne rozčarovaná. Už som počula rady typu, že by som si mala nájsť nejakého chlapca, ale nie, ďakujem. Nechcem k niekomu predstierať lásku len preto, aby som si niečo dokázala. A ani nie je jednoduché len tak si niekoho nájsť. Chcem reálne pomôcť, aby som sa nemusela stále desiť, čo bude ďalej. Viem, možno by mi pomohol psychológ, ale takú vec rozhodne nejde tajiť rodičom... Bojím sa ich reakcie, že by ma odsudzovali a bola by som v ich očiach len nevydareným omylom, dieťaťom, ktoré ich sklamalo. Som najstaršia v rodine a snažím sa byť príkladom pre mladšie deti, ale týmto by som stratila aj úctu k sebe samej. Je to so mnou naozaj tak zlé?
Ďakujem za všetky prípadné rady.
Cítim k svojej profesorke viac než by som mala
Noo. Nikomu inému to už nehovor okrem tých kamošiek, lebo by sa ti to mohlo vypomstiť...Môžete sa pohádať a v škole aj meste sa veci šíria veľmi rýchlo. No je dosť možné, že si na baby, ale proste obe vieme, že s tou učiteľkou to nevyjde, takže nech to zostane len pri predstavách, aj keď si viem predstaviť, že to je náročné...Uvidíš, keď dokončíš školu ako to bude, ale verím, že časom sa to zmierni, prípadne po škole ju budeš brať len ako milú zamilovanosť ktorá bola platonická súčasť tvojej minulosti.
Uvidíš či si fakt na baby, ak áno, na tom nie je nič zlé, aj keď s rodičmi to môže byť neskôr náročnejšie. Nechaj tomu čas a snaž sa netrápiť sa preto. ;-)
Pekný deň želám.
podľa mňa si tu vyrábaš umelý problém. Tvoj obdiv je ok, ako dospeješ, prejde ťa. Tvoja sexuálna orientácia, no sorry, ale keď ma objíme kamoška alebo chlap, s ktorým ma nič neviaže, tak mi je kamoška fyzicky milšia ako nechcené dotyky chlapa. Takže je to trapas, žiť s tým, že si totálne normálna, každý chce byť niečím inakší či výnimočný, ty aj si, ale nie týmto.
to nie je uplne okay :/ akoze nevravim, ze akoze nemozes byt zalubena do dievcata ale byt zalubena do ucitela je ina kategoria, proste ta to musi len prejst
keď odídeš zo školy ťa to prejde alebo sa daj preradiť do inej triedy
Vy ich voláte profesor/profesorka ? Wow, ja by som sa cítila, ako v Harrym Potterovi. Doslova, akoby som bola v Rokforte.
"Pán profesor, môžem sa vás na niečo spýtať ?"
Jaaaaaj, to je super.
No, aktuálne asi ani ja sama neviem, čo vlastne som. Áno, moje kamarátky majú tiež svojich crushov a tiež sa nad nimi pozastavujú. Kedykoľvek sme von na káve a rozprávame sa, ukazujú mi fotky, kde ich videli, jednoducho sú z nich celé vedľa, že akí sú pekní atď... Len so mnou to nejako nič nerobí, vidím obyčajného chlapca a nechápem, čo na ňom vidia ony. Ja sama som nikdy nemala chlapca a ani som sa nikdy za nijakými neobzerala. Nezaujímali ma. Popravde, ani teraz na SŠ sa to nezmenilo.
Možno máte pravdu, že je to len nejaké pobláznenie a moc nad tým premýšľam, ale pochopte, nikdy sa mi to nestalo a som z toho dosť zmätená. Vždy som proste brala ako hotovú vec, že moja orientácia je hetero, nemenný stav a ani som nebrala do úvahy, že by to nemusela byť pravda. Čo ani nie je div, keďže s rodinou na túto tému zásadne konverzácie nevedieme. Ale keď aj niekedy medzi rečou spomenú LGBT+ komunitu alebo vidia v TV dúhové pochody, škaredo na to nadávajú a ja sa cítim skleslo.
Aby som odpovedala na otázky... Stále ju beriem aj ako svoju profesorku a nepremýšľam o nej v sexuálnom kontexte. Áno, predstavujem si, aký by bol vzťah či život s ňou, aké by to bolo pobozkať ju a tak, ale k posteľným aktivitám sa neodvažujem. Viem si predstaviť, že by medzi nami skutočne bolo niečo viac, len mám ako morálnu brzdu jej rodinu a evidentne aj jej orientáciu. Stále si ju veľmi vážim ako profesorku, ale naozaj sa neviem ubrániť tomu pocitu, keď som poblíž nej. Nevedomky mám na tvári ten zasnívaný úsmev, trasú sa mi ruky a úplne mi stiahne žalúdok. Občas sa trasiem aj celá, a nie je to od zimy.
Úprimne, vo všeobecnosti si viem lepšie predstaviť vzťah so ženou než s mužom. Celkovo sa skôr obzerám po dievčatách než po chlapcoch. Napríklad aj dnes v škole - stála som na chodbe so spolužiakom M (veľmi dobre spolu vychádzame) a prišla ku mne kamarátka L. Zozadu ma objala, obmotala okolo mňa ruky a položila si hlavu na moje plece... bolo to pre mňa oveľa príjemnejšie ako keby to spravil M. Hoci k L nič okrem priateľskej lásky necítim, želala som si, aby tak ostala. Aj pri hocijakej inej kamarátke. Na rozdiel od objatia s M - to mi to nie je nejako extra príjemné a nechýbalo by mi, keby sa to nedialo.
Môže aj toto niečo znamenať?
fake jak vysity!!
Ničí ma to, a aj keď ma moje 3 najlepšie kamarátky podporujú a neodsudzujú ma.
neverim zdovereniu sa 3 kamaratkam
Som najstaršia v rodine a snažím sa byť príkladom pre mladšie deti, ale týmto by som stratila aj úctu k sebe samej.
ani tejto vete
pisal to uchyl
ja som mala takú študentku, ktorá mi hovorila niečo podobné. Vlastne napísala. Snažila sa byť najlepšia v predmete, neskôr, keď si hľadala prácu, kontaktovala ma, keď bola tehotná tiež, keďže som im niekedy hovorila, že prevencia proti alergii je aj dostatočne dlhé dojčenie, uchovala si moje slová, a snažila sa dojčiť čo najdlhšie. Naše deti sa kamarátia a navštevujeme sa, myslím na ňu s láskou, a keď mi napíše, kde všade z práce bola a čo videla, hreje ma pri duši.
Je to len hľadanie ideálov, a prečo ona? No, lebo je mladá a pekná a zdá sa Ti správna. Veľa mladých ľudí má svoje ideály, a chce byť ako ten ideál. Takže si to nepleť s nejakou sexuálnou orientáciou, len na Teba veľmi silno zapôsobila, a verím, že v tom dobrom slova zmysle a tento obdiv k nej a snaha vyhovovať požiadavkám, ktoré si na základe tohoto sama postavíš, pomôže byť lepším človekom. Moja bývalá študentka sa ma pýtala na názor na svokru, a potom mi telefonovala, že sa snažila zachovať tak, ako som jej povedala, a že aj jej manžel jej bol vďačný, aj jeho staručká mama. A viem, že nech je čokoľvek, brkne mi telefón. Som od nej staršia iba o 8 rokov, ale je mi kamarátka, takmer akoby dcéra a záleží mi na nej.
Takže si nenamýšľaj nejaké orientácie, študuj, pekne sa obliekaj, pekne sa nalíč, dbaj o sebe, fyzicky aj psychicky. :-)
Podla mna v 15 este nevies ci si hetero alebo homo. Skor Ti nieco chyba v citovej oblasti, takze si sa nevhodne naviazala na tuto osobu. Nikomu o tom nehovor, nech sa to nerozsiri, venuj sa skoke, kamaratom, zalubam.
Mne sa to dialo minulý rok. Chvala Bohu, že už som zo strednej preč. Keď som začala čítať túto tému, gúľala som očami. Prečo ? Tá "zamilovanosť" ma prešla po nekoľkých týždňoch po škole. Len pre informáciu, bola som zamilovaná do učiteľky. Teda, aspoň som si to myslela.
Ty nikomu o svojej zamilovanosti hovoriť nemusíš, pretože po prvé, máš 15. Hormóny sú v tomto veku pobláznené. A po druhé, načo to hovoriť niekomu inému, keď s ňou neplánuješ (teraz ani nemôžeš) byť ? Nechaj si to pre seba.
Hovorila si, že si si myslela, že si hetero. Čiže predpokladám, že ťa priťahujú aj chalani.
Odpovedz mi na tieto otázky:
1. Mávaš o nej nejaké romantické/sexuálne predstavy.
2. Vieš si presstaviť, že by si sa s ňou bozkávala/mala sex.
3. Vieš si predstaviť že by si s ňou mala vzťah ?
4. Vieš si ju predstaviť, ako partnerku, na celý život ?
