Ahojte, mám 19 rokov a v máji 2018 som odmaturovala na gympli. Dlho som nevedela kam ísť na vysokú školu, všetci mi vraveli, že by som mala ísť na jazyky, lebo to mi ide (vždy ma v škole bavila angličtina a francúzština, ktorú ovládam plynulo). Ale ja som bola hlúpa a povedala si, že nepôjdem študovať jazyky, že to sa uplatním max niekde ako učiteľka a prekladateľkou som nechcela byť. Tak som si povedala, že s ekonomickou sa uplatním vždy a dobre. A tu nastala chyba. Ja som bola stále v depresiách, úplne bez chuti do života a absolútne som sa nedokázala učiť, mala som k tomu neuveriteľný odpor. Avšak vždy som bola výbornou žiačkou. Moje trápenie sa neskončilo ani keď som odišla z VŠ. Našla som si prácu na takého pol roka, keďže sa plánujem určite vrátiť na výšku a tentokrát študovať jazyky, lebo na ekonomickej som si uvedomila, že to je to, čo reálne chcem študovať a baví ma to. Ale späť k veci. Proste sa strašne trápim, že som tú školu nechala, aj keď by som sa tentokrát nerozhodla inak a určite by sa na ňu nevrátila. Ale som v depresiách, že mi to nevyšlo a musím čakať ešte niekoľko mesiacov kým pôjdem znova na školu. Cítim sa ako nula a úplne bezcenná. Navyše sa veľmi porovnávam s mojími bývalými spolužiakmi, že ako to je možné, že aj tí hlupejší sú ešte na škole a ja nie, že môjmu priateľovi to napr. vychádza a mne nie. Cítim sa menejcenná. Síce si poviem, že pol roka zbehne ako nič, veď v apríli už mám prijímačky dokonca. Poviem si aj to, že aspoň prácou získam skúsenosť a aspoň niečo zarobím..lenže problém je v tom, že to tak necítim, iba sa o tom presviedčam. Necítim sa byť zrelá ešte na takúto prácu, aj keď tam využívam aj angličtinu aj francúzštinu. Som dennodenne v depresii a nedokážem sa z ničoho tešiť. Iba mám stále obavy a stresy ako to všetko zvládnem a vyčítam si to, že som si zlú VŠ vybrala a musím teraz čakať kým znova pôjdem do školy...ako sa presvedčiť o tom, že táto situácia naozaj nie je až taká zlá, ako to ja vnímam? A ako sa prestať porovnávať s ostatnými?
Depresia, porovnavanie sa, škola...
2019n, skôr je to akýsi perfekcionizmus, nie povrchnosť. Robila by som to, že okrem práce by som išla na kurz jazyka. Denne tie jazyky používaš, ale aj tá gramatika, a možno budú chcieť aj literatúru, tak by som sa tomu venovala trochu navyše, našla by som si dobrého lektora. Proste urobiť si z tohoto pol roka pol rok zisku, miesto pol roka straty, čo tak vnímaš. Ešte čosi. Mali sme spolužiačku, kolegyňu na vš, ktorá išla po ročnej pauze, keď pracovala. Vieš, dospelí ľudia, ale aj tak decká na tej VŠ a ona bola zrelšia a dospelejšia, menej zraniteľná a závideli sme jej to. Takže táto strata je Tvojím ziskom.
Kontr0lor ďakujem veľmi pekne za názor:)..máš pravdu, síce som zabila trocha času na vš, ktorá ma nebavila, ale ešte viac času by som stratila, keby ju študujem ďalej a nebavila by ma
Foreveralone nie, povrchná nie som. Nepovedala som, že je na práci niečo zlé. Len ja to proste zle vnímam kvôli SEBE, lebo by som stokrát radšej bola teraz niekde na VŠ, ktorá ma baví. (A nie, nie som povolanie dcéra, aj počas strednej som si zarábala brigádami a dosť vecí do školy platila z vlastného, takže na robote nevidím nič zlé). Samozrejme, že sa človek chybami učí, ja to viem, len si to ťažko pripúšťam, lebo mám pocit, že som zlyhala. Možno budem ale za toto všetko v budúcnosti vďačná, len teraz ešte nie som.
A ešte jedna vec. Neporovnávaj sa s druhými!!! Zničí ti to psychiku. Nemysli si, že si najlepšia, pretože VŽDY bude niekto lepší, než ty. Vždy.
Myslím si, že si trochu povrchná. Si v depresii, cítiš sa, ako nula, keď pracuješ ? Na práci nie je nič ponižujúce. Ľudia, ako ty, majú tendenciu ponižovať ľudí s nižsím vzdelaním. Povrchnosť.
Ďalšia vec. Pracuješ len nakrátko, je možné, že budeš znova študovať. Tak prečo tá poníženosť ? Ach áno, povrchnosť, zabudla som.
Chybami sa človek učí. Vieš, že si urobila chybu, chceš ju napraviť a s vysokou pravdepodobnosťou sa ti to podarí. Tak sa netráp a neponižuj pre nič, za nič.
Na všetkom sa dá nájsť buď niečo dobré alebo zlé. To že si odišla zo školy pretože to nebolo to čo si chcela študovať nebolo zlé. Treba si povedať: síce teraz musím čakať a trocha času som premrhala v zlej vš, ale teraz pôjdem na správnu školu a bude ma baviť.
Nebolo to nesprávne rozhodnutie, bola to skúsenosť a ty teraz vieš čo presne chceš.Nie je dôvod cítiť sa menejcenné, každý ideme inou cestou v živote a porovnávať sa s ostatnými je zlá cesta. Držím palce :)
