Tak, koľko? Takých tých ozajstných, na ktorých sa tešíte, na ktorých sa viete spoľahnúť?
Koľko máte priateľov?
0, pretože som len 0 bez peňazí.
1 jedineho. Mojho priatela.
Desiatky neviem ani koľko z celého sk aj cz
mám 21 rokov o 25 dní. kamarátov žiadnych. Mám mamu, sestru a otca, starých rodičov. Na každého z nich sa dá obrátiť s iným problémom, podeliť sa s nimi o radosť. Potom sú tak, že deti rodinných známych, v mojom veku. Ak sa stretneme, máme si čo povedať. Bývalí spolužiaci. Keď sa stretneme, spýtame sa jeden druhého, ako sa nám vodí. Známi zo súťaží. Zaujímame sa z času na čas, ako je to na jeho škole, na mojej. To je všetko. Necítim sa osamelý. Vyhovuje mi to takto.
Ja chcem k sebe pritiahnuť kamarátku co ma niečo naučí. Nie závisť a zúrivosť a ty máš to a ja to nemám.
ziadnych
Ziadnych. Posledna kamaratka bola falosna svina. A pretoze som zadana nemam zianych muzskych priatelov lebo kazdy si chcel so mnou zacat
Malo lebo mam slabé komunikačné zručnosti a neviem ich nič naučiť. Podľa mňa skutočný priateľ by mal človeku pomáhať a niečo ho naučiť. Takže mám ich malo biedne som na tom.
Malo lebo mam slabé komunikačné zručnosti a neviem ich nič naučiť. Podľa mňa skutočný priateľ by mal človeku pomáhať a niečo ho naučiť. Takže mám ich malo biedne som na tom.
Žiadnych. Nikdy som nemala. Vieš, čo je zaujímavé ? Vo svojom živote nemám ani jedného človeka, ktorému môžem veriť, zdôveriť sa (rodičia mi pomôcť nevedia a o súrodencoch ani nehovorím), či len tak sa porozprávať. Všetky myšlienky (je ich hojne) držím v sebe.