Ked muz nechce zit inde ako blizko rodicov

Badday:

Nie je to o otázke pre iných „mala by byť žena takto spokojna?“, ale o jej vlastnej odpovedi či je spokojná (šťastná). Skutočným problémom nie je miesto bývania pri rodičoch, ale to, že dotyčný muž robí to, čo vyhovuje (len) jemu a očakáva od ženy, aby sa prispôsobila. Vo fungujúcich vzťahoch o bývaní a iných dôležitých otázkach partneri spolu diskutujú a snažia sa o vzájomnú spokojnosť. Problém je teda v prvom rade prítomný v samotnom vzťahu - vyzerá to tak, že dotyčný muž do neho neinvestuje veľa (úsilia) a partnerka sa prispôsobuje.

Jedna vec je žiť s rodičmi partnera, alebo aj s vlastnými v jednej domácnosti, a druhá, pomáhať im, keď potrebujú. V jednej domácnosti by som bývať nechcela, ale pomôcť samozrejme treba. A keď sa tu stretáva, že treba pomôcť aj rodičom aj manželke a deťom, tak pomôcť tam, kde je to nevyhnutnejšie.

Neskutocne bajky tu pisete niektori.
Keby boli svokry normalne a nevymyslali si problemy, kde nie su, len aby sa zabavili a nenudili, bolo by to o inom, ale kazdy chce byt v klude a zit spokojny zivot a nie mat skodnu v kurniku, ktora z nudy a zabavy rozvracia vsetko, co vy budujete a v niektorych pripadoch znici aj zdravie a nervy. Tak najprv by si mal chlap urobit poriadok so svojou matkou a neziadat od zeny, aby tolerovala nevychovanu svokru.
Tiez raz snivam o skutocnom chlapovi, ktory nikomu nedovoli, ani svojej mame nie, ak sa bude o to pokusat, dostat sa medzi nas a rozvracat vztah, nebude slaboch a o skvelej svokre, ktora mi bude vdacna, ze milujem jej syna a ja jej, ze z neho nevychovala slabocha, mamickinho maznacika, ale skveleho, verneho, zodpovedneho chlapa a prijme ma s laskou, nie ako hrozbu.
Nie som za spolocne, viacgeneracne byvanie, na navstevu kedykolvek, ale potom do vlastneho kludu. Vsetky strany potrebuju vlastne sukromie a oddych od druhej strany, aj ta svokra uz potrebuje vlastny klud. Je to lepsie pre vzajomne vztahy vsetkych zucastnenych.

Moja babka chodí každý rok do kúpeľov na 3 týždne. Vtedy sa dedko presťahuje k nám a do mojej izby. Neteším sa tomu, lebo potom nemôžem v noci skypovat a robiť obchody. Nemoze byť ani v obývačke, lebo tam pozerajú z gauča rodičia televízor a dedko už chce späť, keď sú oni ešte hore. Na druhej strane chápem, že u nás musí tie tri týždne byť. Nedávno som prišiel na to, že si vtedy vymeníme izbu so sestrou. Ona pôjde do mojej, lebo aj tak chodí skôr spávať a ja si beriem PC do jej izby a bývam tam. Ona sa potom večer rozpráva s dedkom každý vecer o zvieratach a o discovery. Otcovi tiež nevadí, že je tu dedko, zvykne vtedy aj jemu ráno urobiť kávu. Takže tiež nemáme vzdy súkromie a da sa to zato vydržať.

Keď mi svokra vyplakavala, ako so svokrovcami nevládze, to som ja nevládala počúvať. Keď som tam cez víkend musela byt, lebo manžel to tak chcel a počúvala som, ako svokor sekiruje a furt jej nadáva, musela som sa jej zastať. Keď pred tebou rypu a ubližujú nezasluzene inému človeku, ty to necháš tak? Nesnazis sa pomôcť obeti? Mame som sa raz ponúkla, že veď nech na ten výlet ide, ak chce, ja sa o ocka postarám. Možno mi to mama aj preto hovorila, že chcela, aby som tak reagovala, lebo ona priamo nikdy nepožiada.
Keď svokra prestala kvôli depresii jest, mala závraty, spadla a udrela si tvár, tak ma tiež nepožiadala, aby som jej navarila a aby som ju kontrolovala, či sa už lepšie stravuje. Ide však o to, že kebyže skolabuje, alebo spadne a zlomí si nohu, tak hádaj, kto ju bude mať na starosti? Myslíš, že ma to až tak bavilo a ze starať sa o vecné nespokojného svokra bola zábava? Myslíš, že som mala potrebu venovať sa tomu, či som dôležitá? Ze keď zvonil telefón, a videla som, že vola svokra, tak som nekrutila očami, že čo je zasa? Teraz je svokra čerstvá vdova, už sa stravuje normálne a všetko sa obracia k lepšiemu,. považovala som si za povinnosť jej ponúknuť, že môže Vianoce stráviť u nas a nemusí byť sama. Takpovediac si myslím, že to miesto mňa mal manžel mat na starosti svojho otca a pomôcť svojej mame, ale on to absolútne nezvládal. Navštevovať ich, keď to bolo takto zle, chcel preto, lebo chcel, aby som pomohla, aj keď mi to nikdy priamo nepovedal.

ahjaj, zdieľam tvoje názory...
... niektoré názory.. neviem čo vám vždy vadí, niekedy ľudia takto bežne žili na jednom dvore, v jednom dome viac generácií a nikomu to nevadilo.. teraz každý pozerá len sám na seba a na svoje pohodlie, niekedy ľudia žili v harmónii a to nie len v rodine, ale aj vzťahy medzi susedmi boli omnoho lepšie... keď sa pozriem na to dnes tak každý sa len izoluje, vysoké betónové ploty aby ich niekto nerušil..
Mám síce len 21, ale veľmi rád by som žil v tejto dobe... mal som veľmi dobrých starých rodičov a naučili ma toho veľa, ukázali mi čo je to skutočná láska, naučili ma pokory, pomáhať druhým, mali v sebe veľa dobra...
Zatiaľ neriešim žiadny vzťah, ale určite nechcem ženu, ktorej budú prekážať takéto hlúposti. Môj otec zomrel a určite nenechám svoju mamu žiť samú, samota človeka veľmi ubíja. Nepovažujem sa za typ človeka, ktorý by bol závislí na svojej matke, len sa na to pozerám reálne... tak isto by neprekážalo mne sa starať/pomáhať svokrovcom. Samozrejme v rámci vlastných schopností a prioritou by mala byť vlastná žena, deti.
Naozaj nechápem prečo sú zrazu problémy tam kde niekedy neboli, veci ktoré boli samozrejmosťou sú dnes výnimkou...

každemu vyhovuje niečo iné, ale ja som nazoru že mladí maju byvať sami, mať vlastne, klud, ak ti to vadí, nevyhovuje, rozid sa s ním.. lebo nakoniec to bude ajtak kamen urazu , je lepsie sa vratit z kratsej cesty, rozisť sa teraz, ako sa o tom furt hadat a potom po svadbe sa rozvadzať...

Ahjaj, starat sa nemas pravo do nikoho. Ani ked to je myslene pozitivne. Staraj sa LEN do ludi, co ta o to poziadaju. Neznasam ludi ako si ty. Myslis si, ze si neviem aka uzasna, pritom len pchas nos do niecoho, co nemas pravo ovplyvnovat. A najhorsie je, ze to robis s pocitom "pozitivneho ovplyvnenia". Pomahaj len ak si o to poziadana! Ovplyvnuj, len ak ludia o stoja!

Giuliana
"a nezniesla by som takéto prepletené vzťahy a zasahovanie do života od celej rodiny. A ešte aby mi niekto organizoval život ako to robíš ty celej svojej rodine... no hrôza!"
Predstav si, že sa ako manželka staráš o imobilného manžela, ktorý Ťa navyše sekíruje. Nemôžeš ho dať do domova dôchodcov, lebo tam nemajú miesto, a aj Ti ho je ľúto, nemôžeš vyjsť na dvor, lebo on Ťa chce vnútri, nemôžeš variť, lebo prečo sa mu nevenuješ. A tak sa posťažuješ trebárs svojmu synovi alebo neveste, že čo je to za život takto. A oni Ti povedia, že sa postarajú o Tvojho manžela, ktorý je ich otcom, a kľudne choď k zubárovi, že kľudne choď ku kaderníčke, alebo sa len tak prejsť po meste, raz za týždeň sa Ti oňho na pol dňa postarajú a Ty sa venuj tomu, čomu sa venovať potrebuješ. Nezniesla by si takýto zásah do svojho života?
Alebo si predstav, že chceš ísť s nejakým klubom na celodenný zájazd, ale Tvoj manžel nie je v takom stave, že ho môžeš nechať samého. Neprijala by si taký zásah, že sa Ti postaráme o manžela, aby si mohla ísť na výlet, a keď prídeš, budeš mať upratané a navarené aj na druhý deň?
Prespletané vzťahy v rodine. Vieš, ja som aj rodila. Vieš, kde bola dcéra, keď som rodila syna? Nebola so mnou v nemocnici. Bola u mojích rodičov. A keď som na 4. deň po pôrode prišla domov, vieš čo ma doma čakalo? Teplá polievka a pripravená posteľ, aby som si mohla ľahnúť. A počas šestonedelia prvé dva týždne? Aj oni mi pomáhali. Ozaj, po synovi som 10 dní po pôrode ochorela a mala 39 stupňové horúčky a okrem syna aj dvojročnú malú. A kto mi pomáhal? Kto zobral von malú, kto ju uspal, kto jej navaril? Manžel nevie variť, ani by to nezvládol. Ten, komu teraz pomoc vraciam aj na úkor možno vlastného pohodlia.

Podľa mňa sú tu skôr obavy zo svokrovcov. :-) alebo zo straty súkromia. Ja som tu jedinú nadávku na vlastnych rodičov nezaregistrovala.