Pekný deň prajem, poslednú dobu sa dosť trápim a to z dôvodu, že môj súčasný priateľ, s ktorým sme spolu cca trištvrte roku, je večne v kontakte so svojou bývalou. Ja som sa pred rokom a pol presťahovala do Prahy a spoznali sme sa v práci. Najprv sme boli fajn kamaráti, následne sme však začali tráviť vo voľných dňoch veľa času a dali sme sa dokopy. Úprimne som sa zamilovala, je strašne pozorný, inteligentný a má všetko, čo som kedy v mužoch hľadala. Všetko je s ním proste perfektné - navyše som sa k nemu už aj presťahovala. Jeden veľký háčik je však v tom, že z predošlého vzťahu má 4-ročného syna. A ešte aby nebolo dosť, tak s bývalou ešte nie sú rozvedení. Keď sme sa dávali dohromady, už s ňou nebol a ani nebýval. Už od začiatku som dobre vedela, ako sa veci majú a že byť s mužom, ktorý má tak veľký záväzok, nebude úplne prechádzka ružovou záhradou. Viac krát som to zvažovala a chcela možno aj vycúvať, ale city k nemu boli proste silnejšie a povedala som si, že za to stojí a zvládnem to. Prvá rana prišla, keď sme mali obaja 10 dňové voľno počas leta a on si k sebe vzal na celé toto voľno svojho syna (inak trávi väčšinu času buď so svojou mamou alebo u babičky, pretože priateľ celkom dosť pracuje), čo mi až tak nevadilo, snažila som sa s malým vychádzať dobre, hrať sa s ním, ale to, že je asi priveľmi naviazaný na svoju mamu sa odrazilo v tom, že ma počas týchto dní začal strašne odmietať. Viem, že tak malé dieťa si neuvedomuje váhu svojich slov, ani často nevie, čo rozpráva, ale počúvať od rána do večera, že so mnou nechce byť, že ma nechce, že ma nemá rád, že sa na neho nesmiem dívať a dokonca mi snáď v posledný deň zahlásil, že nie som vôbec "hezká", je naozaj na hlavu. Bola som z toho strašne nešťastná a v posledný deň som to nevydržala a proste som sa pred priateľom rozplakala... on sa ho snažil krotiť a vysvetľovať mu, že sa tak nemôže ku mne správať, že on ma má rád a chce aby sme vychádzali, ale malý to moc nepobral... som z toho zážitku fakt mierne v traume a až sa s malým občas máme vídať teraz, úprimne sa tomu snažím vyhýbať, alebo ho proste ignorujem.... viem, nie je to možno správne, ale nikdy predtým som niečo také nezažila a neviem, ako sa správať.... stále ma to veľmi mrzí... to je prvý problém a druhý je v tom, že mu jeho ešte stále manželka večne vypisuje. S tým, že budú kvôli synovi navždy v kontakte som vysporiadaná, to úplne chápem, ale neviem na čo mu musí vypisovať všetko čo sa deje v jej bežných dňoch alebo proste každú hlúposť, ktorá jej práve napadne. Minule sme už ležali v posteli, priateľ spal, ja som ešte nemohla zaspať a zrazu mu na mobile cinkla správa na messengeri. Bolo už po pol noci. Nedalo mi to, vstala som, vzala som mu mobil a videla som správu od nej - poslala mu tam len nejakú odveci správu s nejakým vtipom. Tak som odišla z izby aj s jeho mobilom a spravila som vec, ktorú naozaj nemám vo zvyku a hanbím sa za to... prelustrovala som mu všetky správy s ňou... 30% z toho boli správy ohľadom syna (dohadovali sa na striedaní a tak) a 70% úplne nezmysly a zbytočnosti... on jej často odpisuje veľmi stroho, jednou vetou, sám od seba by jej asi nevypisoval, ale ona večne. Pred nejakou dobou skončila v nemocnoci na psychiatrii, pretože sa nejak zrútila (pýtala som sa ho čo sa jej stalo, odpovedal mi len že "bolo toho na ňu asi nejak moc v poslednej dobe"), tak si ju tam nechali na pár dní a za tých pár dní mu písala každý detail z pobytu v nemocnici, dokonca mu písala, nech jej prinesie tampóny, pretože jej jej mama priniesla málo, písala mu tam svoje psychické výlevy, jak je v depke a pod... ďalšie správy zasa boli prefotené konverzácie z nejakým jej nádejným novým chlapom... no povedzte mi, prečo by ho toto malo zaujímať? Potom zasa, že potrebuje aby jej malého priniesol o niečo neskôr a za tým provokačná správa "rande počká". A taktiež, snáď nebola jediná správa, ktorá by nezačínala frázou "hele muj ex bejbe, hele muj este stale manzeli" a podobné kraviny... z tých správ som vyčítala tiež, že raz až jej bol odniesť nejaké peniaze, tak sa u nej zdržal a dávali si spolu víno... čo mi nepovedal... ja sa kontaktu s ňou totálne vyhýbam, stačila mi scéna, keď sme sa prvýkrát náhodou všetci spoločne stretli na zastávke. Podala som jej ruku, slušne som sa jej predstavila a ona mi na to "já jsem manželka tvýho kluka". Som fakt viac a viac zúfalá, neviem čo robiť, rada by som na neho pritlačila, aby sa už konečne rozviedol a obmedzil vypisovanie a kontakt s ňou, ale neviem ako na to... nie som ten typ... ja vždy radšej ticho trpím a trápim sa... ale chcem s tým už definitívne niečo urobiť, inak sa z toho zbláznim... chcela by som, aby jej nejak vysvetlil, že je koniec, že má nový život s niekým iným, že o syna sa bude vždy starať, ale nemusia sa kontaktovať, akoby spolu ešte stále žili... je to ťažké... ja viem a cítim, že ma miluje, dennodenne mi to dokazuje a taktiež viem, že k nej sa určite nevráti, ale príde mi, že si zvykol na to ako to je a vyhovuje mu to a nemá snahu veci zmeniť... ale mne sa to tak nepáči a bojím sa, že ak sa s tým nič nestane, tak ten vzťah budem musieť skončiť... nerada by som...
pardon, za dlhšiu správu a budem vďačná za každú odpoveď... prajem krásny zvyšok večera
