S priatelom sme spolu už 3 a pol roka. Čoraz viac mám pocit že sa nemôžem naňho v ničom spolahnúť. Vôbec mu na mne nezáleží. Ja by som pre neho spravila aj nemožné a on pre mňa nerobí nič. Keď od neho niečo potrebujem, nie je ochotný spraviť pre mňa absolútne nič. Nedávno som mala narodeniny. Ja som od neho nečakala nič drahé. Mne by úplne stačilo, keby mi aspoň podal ruku. Ale nespravil ani to. Strašne ma to mrzelo. Nemrzelo ma že mi nič nedal. Na to som si už akosi zvykla ale mrzelo ma že mi ani ruku nepodal. Ale zas čo som mohla čakať že...pusu mi dal naposledy asi 2 roky dozadu...keď mi zomrela mama ani nebol pri mne, nepodporil ma, neobjal ma. A pritom ja sa tam snažím aby bol šťastný. Keď mal narodeniny ja som bola po nočnej spala som asi 3 hodiny a šla som mu robiť prekvapenie. Dala som mu darček..proste som sa snažila a on nič. Je to všetko strata času? Chová sa ku mne jak k handre. Povedal že nikdy so mnou nebude mať deti a ak by som bola náhodou tehotná tak ma pošle na potrat. A ak nebudem chcieť ísť tak ma dokope do brucha. Strašne ma to bolelo. Keď som smutná ešte viac mi nakladá že čo som zdutá. Najviac ma bolí keď povie že on so mnou nechodí, že my nemáme spolu vzťah. My len spolu žijeme a jediné čo nás spája je hypotéka. Tolko nocí som preplakala. On nechápe aké to je pre mňa keď mi stále hovorí že jeho životná láska je jeho bývalá. Teda nie že nechápe ake je mu to jedno. Nevie ako sa cítim keď sa nás každý pýta kedy sa vezmeme kedy budeme mať aj my malé. Ja len sklopím zrak a snažím sa nerozplakať sa.
Nemôžem sa na priateľa v ničom spolahnúť
moja ty si z akeho sveta
mne chlap nepisal tri dni uz som to povazovala za koniec po tyzdni a pol vztahu
ako vy zeny mozete byt roky s chlapmi, ktori su deb.... ako toto mozes povazovat za vztah
som sama 4 roky ale radsej sama ako s deb...