S priatelom sme spolu už 3 a pol roka. Čoraz viac mám pocit že sa nemôžem naňho v ničom spolahnúť. Vôbec mu na mne nezáleží. Ja by som pre neho spravila aj nemožné a on pre mňa nerobí nič. Keď od neho niečo potrebujem, nie je ochotný spraviť pre mňa absolútne nič. Nedávno som mala narodeniny. Ja som od neho nečakala nič drahé. Mne by úplne stačilo, keby mi aspoň podal ruku. Ale nespravil ani to. Strašne ma to mrzelo. Nemrzelo ma že mi nič nedal. Na to som si už akosi zvykla ale mrzelo ma že mi ani ruku nepodal. Ale zas čo som mohla čakať že...pusu mi dal naposledy asi 2 roky dozadu...keď mi zomrela mama ani nebol pri mne, nepodporil ma, neobjal ma. A pritom ja sa tam snažím aby bol šťastný. Keď mal narodeniny ja som bola po nočnej spala som asi 3 hodiny a šla som mu robiť prekvapenie. Dala som mu darček..proste som sa snažila a on nič. Je to všetko strata času? Chová sa ku mne jak k handre. Povedal že nikdy so mnou nebude mať deti a ak by som bola náhodou tehotná tak ma pošle na potrat. A ak nebudem chcieť ísť tak ma dokope do brucha. Strašne ma to bolelo. Keď som smutná ešte viac mi nakladá že čo som zdutá. Najviac ma bolí keď povie že on so mnou nechodí, že my nemáme spolu vzťah. My len spolu žijeme a jediné čo nás spája je hypotéka. Tolko nocí som preplakala. On nechápe aké to je pre mňa keď mi stále hovorí že jeho životná láska je jeho bývalá. Teda nie že nechápe ake je mu to jedno. Nevie ako sa cítim keď sa nás každý pýta kedy sa vezmeme kedy budeme mať aj my malé. Ja len sklopím zrak a snažím sa nerozplakať sa.
Nemôžem sa na priateľa v ničom spolahnúť
Kolko este potrebujes "dokazov", aby si si uvedomila, ze mas vedla seba ignoranta, ktory s tebou neuveritelne manipuluje a si pre neho akurat tak dobra podlozka v posteli?
Ako som už povedala, mám pocit že žijem s dvomi rozdielnymi mužmi...neuveritelne naladovymi mužmi...napr včera sme sa zas pohadali lebo sa mu nechcelo ist pre sestru ktora bola u babky. Ona inak chodi vlakom ale ma bolavu nohu tak som ho prosila aby pre nu siel..ale nesiel ze sa mu nechce..ze mam ist pre nu ja...dvoma vlakmi...uz som bola nahnevana tak som mu povedala pravdu a uz bolo zle...hneval sa pol hodinu hral sa na urazeneho a siel hrat hry...po chvili dosiel dole akoby sa nic nestalo
Kracala som do prace a rozmyslala a tolko veci sa mi vybavilo, co sa dialo s tymto partnerom...Teraz po rokoch nechapem, ako som s nim mohla rok a pol vydrzat. No ako...naivna, zalubena. Prosim ta, triezvo sa pozri na vsetko. Je sice super, ze sa dlho nevies hnevat. To nie je vyslovene zla vlastnost. Ale aby ta mal niekto za handru? Na to sa da tak rychlo zabudnut? Chapem, ze si na neho fixovana, ze ti dava aku taku "lasku", ze mas niekoho a si rada, ale probuh takto chces prezit zivot? Potrebujes obrovsku facku aby si sa zobudila. Myslim to v dobrom. Spomenula som si na to, ako ma ten moj hnusne ponizoval pred kamosmi a strasne sa smial, ze ake vtipne. Ked som ho poprosila, aby prestal, urobil zo mna d3bila, ze nemam ziaden zmysel pre humor. Neustale ma podpichoval s inymi zenami, ked som ho poprosila, aby prestal, urobil zo mna patologickeho ziarlivca. Rozchod som navrhla ja, na co mi zacal vycitat asi tisic veci a oznamil mi, ze to vlastne on sa rozchadza so mnou, lebo som ziarliva, nemam zmysel pre humor.....Nie som dokonala, ale toto bolo prehnane a nepravdive. Do dnes zije v tomto omyle a mne to je jedno. Hlavne, ze som sa ho zbavila a mam konecne partnera, ktory ked ma vidi po mesiaci, odlozi co robi a privita ma.....Utekaj!!!!
Pocuj, ako by som citala o sebe. Az na tu mladsiu sestru a zazemie v rodine. Presne takeho partnera som mala. Strasne rychlo sa zacal prejavovat po zacati vztahu. Uvedomila som si to, az som spatne citala emaily, ktore som mu zufala pisala a na ktore mi nikdy neodpisal, lebo mu bolo ukradnute, ze ja v noci o 3 nespim a premyslam ako vztah vylepsit. Najprv to bol najdokonalejsi muz a vztah. Casom, ked sa uz mohol naplno prejavit, odmietal ma ist vecer odprevadit na vlak, lebo sa hral na pc, uvarit mi kavu, ked som mu volala, ze ho velmi, velmi prosim o salku kavy. Ked som prisla po mesiaci domov, nasla som ho sediet za pc a hrat sa hry. Ja som ho objala, dala pusu, vytahovala darceky. A on fnukal, ze ho mam nechat na pokoji, lebo teraz nieco robi. A xxxx milion dalsich denno dennych veci. Snazila som sa velmi, aby sa vztah napravil, ale bohuzial, slo to len z jednej strany. Vrcholom bolo, ked zahlasil, ze on deti nechce a keby som ostala tehotna, vydlabe mi to decko z tela von....Povedala som si dost a po roku a pol som ho kopla do zadnice. Dnes som stastna. Chapem, ze musis mysliet v prvom rade na sestru, ale aby si bola zdrava a mohla si ju zabezpecit, potrebujes byt najma ty v pohode. Mas ten syndrom ako mnohe matky, su znicene, zdravotne su na tom biedne, ale hlavne, ze sa idu strhat od toho, aby decko bolo v pohode a malo vsetko. Lenze to sa da jedine, ak su tie matky ZDRAVE! Po psychickej aj fyzickej stranke. Takze zober malu a chod prec od neho! Taky chlap ti za to nestoji, nech si ide hladat inu trubu. So sestrou to uz dako zvladnes, ale radim ti, chod od neho!
Keď potrebuješ vyriešiť bývanie kvôli maloletej sestre, nemohlo by to byť tak, že odídeš, nech ťa ten k...t vyplatí z tvojho podielu hypotéky, a ty si potom prenajmi nejaký väčší byt, ale taký, čo si prenajmeš s niekým ďalším (napr. s nejakou mladou pracujúcou ženou). Alebo by ste objdve aj so sestrou mohli ísť bývať k nejakému opustému dôchodcovi/dôchodkyni za znížené nájomné ale zato väčšiu pomoc v domácnosti...záleží podľa toho, v akom meste a kraji bývaš. Potom, ked už budeš mať poriešené bývanie, tak musíš začať chodiť na nejakú terapiu, aby si sa mohla dostat zo zlého mentálneho stavu v ktorom si, a aby si zmenila svoje zlé mentálne vzorce, ktoré máš rokmi už vžité. Základ ale je odísť zo zlého domáceho prostredia, v ktorom sa nachádzaš teraz. A ešte jedna vec: ty nemáš vzťah, ste len spolubývajúci. Čiže by ti nič nemalo brániť v tom si začať hľadať vzťah nový, aj kým tam s tým dementom ešte bývaš, ale v tvojom momentálnom psychickom stave by to asi nebol dobrý nápad, lebo by si mohla naraziť na podobného chuja s akým zdieľaš príbytok teraz, a dostala by si sa z blata do kaluže.
Hlavu hore. Veci sa dajú riešiť a zlepšiť.
Kimmy_CA
nezasluzi si ta je to deb*il a s debi*lom zit nechces dost si si vytrpela ako citam na tvojom mieste by som uz utiekla prec z toho pekla a zacala zit niekde inde nieco ine
Ja mám totižto niekedy pocit že žijem s dvomi rôznymi chlapmi. Je neuveritelne náladový...najskôr po mne hučí a za 5 minút sa tvári ako by sa nič nestalo. Sranduje, doberá si ma...proste úplne iný človek..
tak to najhorsie si napisala az na konci ze keby ze cakatae babatko tak ta dokope do brucha? fuha mne by to stacilo aby som ju jednu dala po hube a v zivote by som ho nechcela vidiet
moj najväčší ,,problém,, je že sa nedokážem dlho hnevať. Preto som odpustila aj svojim rodičom a stále odpúšťam jemu. Každý mi hovorí že som príliš dobrá k luďom ktorí si to vobec nezaslúžia. Kedy už bude niekto dobrý aj na mňa...
