Ahojte, neviem vôbec čo robiť v tejto situácií a nemám sa s kým veľmi o tom poradiť preto ma napadlo napísať tu. Som v práci v takom korporáte menšom v kanclíku už rok a pol. Pôvodne som cchcela vydržať 2 roky a tak dať výpoveď aby som mohla ísť na podporu ak hned nič nové nenájdem plus si trochu oddýchnuť.
Problém je že som stále chorá. Akosi tú prácu nezvládam napriek tomu že ma ešte neprepustili, stále počúvam že treba zvýšiť výkon a psychicky ma to deptá. Šéf nám teraz nariadil pravidelné nadčasy až do Vianoc aj cez víkendy.
No ide o to že už som bola za rok na viacerých PN a veľa aj finančne na tom stratila. Bojím sa že keď pôjdem na ďalšiu PN po návrate ma bude čakať výpoveď. Nikto z nášho tímu nie je tak často chorý, ľudia mi hovoria viacerí že "ty si nejako stále chorá".už mi je to trápne ale posledne sa mi udialo v živote veľa zmien, rozchod s partnerom zmena bývania na úplne opačnom konci miesta kde nič nie je a je tu spustnutý byt..strašne veľa zmien stresov..preto som nechcela meniť aj prácu na druhej strane chodím tak vyčerpaná..nestíham sa ani osprchovať raňajkovať..prestala som sa líčiť a parádiť do práce..chodím s mastnými vlasmi v jednom pulovri rabsolútne nestíham žiť....
Ak by som dala výpoveď čaká ma dvojmesačká výpovedná...mám niečo našetrené ale je mi ľúto to minúť lebo ak ostanem bez príjmu pôjde to aj mínus 500 mesačne (nerozhadzujem sa ale nájom, strava cestovné atď...)
Na druhej strane fičať do večera v práci na ibalgine a stále sa cítiť vyčerpaná....odišli mi už týždeň hlasivky, kašlem a neviem to dať dokopy....
Neviem nechcem ísť do mínusu finančne a prísť o všetky úspory..na druhej strane....neviem čo v tej práci, či to risknúť s Pn aspoň týždňov a kus sa preliečiť..alebo skrátka vytrvať napriek chorobe..alebo dať výpoveď a vybrať si aj finančnú stratu..
ďakujem vopred za vaše príspevky...
Dať výpoveď?
prestaň sa ľutovať a skús sa poobzerať okolo, či niekto nepotrebuje Tvoju pomoc. Potom sa budeš cítiť viac užitočná a viac psychicky ok.
PN a zdravie si rieš, len ak by PN naozaj pomohlo a ak si naozaj tak chorá. Ak ide o zníženú imunitu kvôli psychike, tak fakt skús pomôcť iným a pomôžeš tým sebe, budeš mať dobrý pocit, a pri lepšej psychike lepšie zdravie.
Nepodávaj výpoveď. Neboj sa, že Ti ju dajú. Ak Ti ju dajú, tak to má byť a bude to výzva pohnúť sa ďalej. Ak Ti ju nedajú, máš naďalej zabezpečený príjem aspoň na pár týždňov.
A že nič nestíhaš? Psychika. Ak mám zlú náladu, nič doma po práci neporobím, ak dobrú, tak zvládam toľko, že sa sama čudujem. Takže zavolaj mame, zavolaj kamoške, sesternici, sestre, nesťažuj sa, ale si vypočuj, čo majú oni nové, ponúkni pomoc. Určite sa tomu potešia.
v prvom rade pokial tam pracuješ menej ako jeden rok - tak vypovedna je 1 mesiac... a za dalsie možeš sa dohodnuť so zamestnavatelom.
chod napr. do tescca vykladat tovar kde budes mat klud, hladaj si popri zamestnani novu robotu.. a mozes aj na urad ist a popri tom pracovat na dohodu - v obchode brigadovat , idu vianoce budu potrebovat cez sviatky...takze..
mozes dat aj vypoved zo zdravotnych dovodou, ale kedze si chora stale, vysvetli zamestnavatelovi ze si chora aby ti dal vypoved dohodou, napriklad k 30.11. 2018 dovtedy si isto nahradu najde, staci ze si hodi inzerat na profesiu s ponukou prace- to isto vie...
velkypozor, dostala si sa do stavu opustenosti, rezignovala si po zmene, ktorá prišla. Musíš si uvedomiť, že na svete nie je len jeden chlap:)a na bývanie, tiež nie je dobré sa viazať, to robí veľký problém. Iste chceš nejakého priateľa, pokojné bývanie, zázemie...teraz sa pozri na seba akú máš šancu to dosiahnuť. Veľmi veľkú, ver. V práci, i keď je časovo náročnejšia, nie si šestnásť hodín. Takže stíhaš, jesť, osprchovať sa, upraviť a ešte si nájdeš čas na oddych. Na spánok Ti postačí šesť až osem hodín. Svoju myseľ naplňuj príjemnými myšlienkami a usmievaj sa pre zlepšenie nálady. Ver, že pekná vízia do budúcnosti a ochota ju dosiahnuť, urobí z Teba radostného človeka:)
vypoved je podla mna unahlene rozhodnutie. radsej by som sla na pn a snazila sa dat do pioriadku ci uz po fyzickej ale aj po psychickej stranke a potom uvidis, ci budes pokracovat vo svojom zamestnani alebo nie
taktiez by som este pockala!
Čo sa týka toho, či máš dať výpoveď ti neodpoviem. Všetko si poriadne zváž predtým ako dôjdeš ku konečnému verdiktu. Nauč sa rozhodovať sama za seba a tiež niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť! Je to tvoj život, ja ho nežijem.
neodchadzala by som, v tvojej situacii by som to asi neriskovala, ak by dobre PN na par dni to by malo byt v pohode, hlavne aby si bola v poriadku
Nepreháňaš tak "trošku", že: "...nestíham sa ani osprchovať raňajkovať..."?
Ak dáš výpoveď ty, potom s podporou NERÁTAJ!
Ďalšia vec, tvoj stav môže zhoršovať neustále pojedanie Ibalginu!
To, že si "neustále chorá", spôsobuje tvoja oslabená psychika.
Takže ti to zhrniem:
1. Prestaň užívať Ibalgin.
2. Ak chceš vyzdravieť, nájdi si dobrého psychológa, ktorý bude s tebou pracovať.
3. Daj si spraviť preventívku a imunologické testy.
4. Na to, aby si dostala podporu, výpoveď musíš dostať TY!
Nie je dôležitá práca, dôležitá si ty sama. Keď raz budeš umierať, bude ti to šumák, či si poslúchala svojho šéfka a robila nejaké nadčasy pred Vianocami.
Takže na tvojom mieste by som to riešila asi tak, že by som sa dala dlhodobejšie Pn, aj keď ťa to zrejme finančne poškodí, ale keď si vyžila doteraz, snáď sa to bude dať. A keď budú v robote frflať, nech len frflú. Nikto ti nemôže zakázať byť Pn, alebo sa ti za to vyhrážať výpoveďou. Dala by som sa dohromady fyzicky a psychicky, oddýchla si.
Neužívala lieky, ale prírodné spôsoby liečby, myslím, že by si sa mala začať zaujímať o takúto alternatívu, začať trebárs tým, že si kúpiš nejakú kvalitnú knižku na túto tému.
Popritom by som sa nenápadne obzerala po inej práci. Vieš, niekedy je lepšie sa hoci finančne uskromniť, no mať pohodovú robotu a viac času aj pre seba, začni sa o seba opäť starať po fyzickej stránke. Pre ženu je to dôležité pre jej dobrý pocit, myslím, že viac ako pre chlapa, ktorý je obvykle prirodzene viac angažovaný v práci a menej rieši svoj výzor.
Možno keď sa dáš fyzicky a psychicky do poriadku, nájde si ťa nový priateľ, ktorý ti pomôže v tom zmysle, že už nebudeš finančne na všetko sama a budeš šťastnejšia.
Nezúfaj, všetko sa ešte môže na dobré obrátiť. Niekedy keď už sme fakt na dne, zrazu sa ukáže nejaký smer, alebo východisko.