Kontr0lor :
(omi - môžeš uviesť zdroj odkiaľ top máš all? A nie leták od lieku alebo štúdia farmaceutickej firmy :D )
No mám to priamo z tohoto, ale aj z toho že poznám vseobecny konsensus psychiatrov k antidepresivam. Neviem co mas proti letákom a vedeckým studiam. Než sa nejaky liek dá na trh, musí sa spraviť niekolko väčších výskumov ktoré dokážu úcinnost a bezpečnosť daneho lieku. Ak chces tvrdiť že výrobca liekov si falsuje výskumy, môžeš, ale je treba mať na pamäti že v tých výskumoch je zapojených viacero ludí vedeckej obcie a navyse este pod dohladom regulacnych orgánov, takže ak chces pripustit nepravdivost pribaloveho letaku, tak by si musel pripustit že je celá vedecká obec zapojená do prieskumov podplatená a rovnako tak že klamu i regulacne orgány. Je vcelku nepravdepodobné aby si také velké množstvo vymýslalo, to by sa raz dva odhalilo.
(Úryvok z knihy: Nežiadúci účinok: smrť:)
Tú knihu poznám, ale nečítal som ju. Nie je to však žiadna odborná literatura takze jej serioznosat je otázna.
(Dvaja americkí autori, J. R. Lacasse a j . Leo, sa pustili do skúmania
sérotonínovej teórie. Dôkladne preštudovali vedeckú
literatúru, teda správy o výsledkoch výskumov. Ponúkam vám
závery ich analýzy dnešného stavu poznatkov )
No a vieš dať nejaký link na tie výskumy ?
(• Vedecký výskum nedokázal žiadnu spojitosť medzi hladinou
sérotonínu a psychickými poruchami. )
Prečo sa potom väčšine ludi po antidepresívach zlepší ich psychický stav ked to nie je zvýšení m serotoninu ? O antidepresivach sa predsa vie že zvysuju serotonín.
(• Naopak, poskytol skôr dôkazy vyvracajúce údajné vysvetlenie
jednoduchého nedostatku neurotransmiterov.
• Neexistuje ani len vedecky dokázaná ideálna „chemická
rovnováha" a už vonkoncom nie patologická nevyváženosť. )
No a kde je dôkaz pre tieto tvrdenia ?
(„Hladina sérotonínu v mozgu živých ľudí sa nedá zmerať,
neexistuje teda žiadna možnosť ako danú teóriu overiť.")
Autor očividne medicíne nerozumie. Ano, množstvo serotonínu v mozgu sa zmerať nedá, nie je to však ani potrebne. Rovnako tak sa nedá zmerať hodnota enzýmu AST v pečeni, ale len v krvi a napriek tomu sa podla hodnoty AST zistuje stav pečene. Rovnako tak to platí i pri serotoníne. V krvi sa množstvo serotonínu zistiť dá.
(Niektorí
vedci by dokonca spochybnili aj samotnú použiteľnosť
teórie, keďže mozog takto vôbec nefunguje, nie je to hydraulická
sústava," tvrdí Dávid Burns, psychiater zo Stanfordu.
„Hľadali sme veľké, jednoduché neurochemické vysvetlenia
psychických porúch a nenašli sme ich," povedal psychiater
Kenneth Kendler v roku 2005. )
Toto všetko sú také výcucy citácii že by som sa ani nečudoval kebyže to je vytrhnuté z kontextu. Ale aj kebyže to z kontextu vytrhnuté nie je, tak názory zopár psychiatrov (navyše ked ide len o konštatovanie bez nejakého rukolapného dôkazu) ešte vôbec nič neznamena. Vo vede len málokde existuje 100% konsensus. Vzdy sa nájde nejake to malé percento doktorov, ktroí môžu zdielať iný názor než ich kolegovia. Dôležité je však to či väčšina lekárov antidepresiva schvaluje alebo nie. A v psychiatrii počet psychiatrov ktorí antidepresiva schvaluju je obrovský, je to naozaj takmer každý jeden psychiater.
(Kedže neexistuje priamy súvis medzi nedostatkom sérotonínu
a psychickými dôsledkami, argumentuje sa zrazu naopak:)
Stále som nevidel nikde dôkaz ktorý by to dokazoval.
(Nakoľko SSRI majú niekedy pozitívne účinky na duševne chorých, poruchu musí zapríčiňovať sérotonín. )
Trošku zavádzajuce slovíčko "niekedy", pretože je statisticky dokázane že antidepresiva na depresiu zaberaju vo velkej väčšine prípadov a nie len "niekedy".
(Je to však podobná
situácia, ako keby človek z bolesti hlavy vinil nedostatok acylpyrínu.
Prípadne by tvrdil, že mokré cesty vyvolávajú dážď, hoci
opak je pravdou, dážď je ten, ktorý ich zmáča. )
Je to iba náhoda že po antidepresívach ktoré človeku zvýšia serotonin ( zvyseny serotonin je dokázany z krvneho vysetrenia) sa človek cíti lepšie ? Aký dalsi dôkaz potrebujes ? Ak nie je za zlepšením psychickej choroby serotonín tak čo je potom za tým ?
(Zo všetkých podkladov pre klinické skúšky, ktoré farmaceutický
priemysel predložil FDA, zo zverejnených aj nezverejnených
štúdií vyplynulo, že SSRI nie sú účinnejšie než placebo. )
No a kde sú tie studie ?
(Najnovšie pokusy dokázali, že ľubovník je účinnejší ako lieky
na báze SSRI. A ešte šport. )
Kde sú tie štúdie ? A inak áno, niekomu na depresiu dokáže pomôcť i šport alebo i lubovník. Niekomu však ale nedokážu pomôcť ani tieto veci, a práve tento pacient ktorému nedokáže pomôcť nič prírodného je odkázaný na antidepresíva. Antidepresíva by sa mali predpisovať až vtedy pokial vsetky ostatné možnosti nezafunguju.
(Do skupiny účinných látok SSRI patria: citalopram (Citalec),
escitalopram (Cipralex), fluoxetín, paroxetín (Seroxat), sertralín
(Asentra) atd ..... )
No toto je snad jedine v čom sa autor skutočne trafil.