Mam len jednu mozno pre niekoho trapnu otazku, ale zaujima ma ako to mate vy, kedze casto som zmatena z toho co vlastne citim. Ako zistite, ze ste sa zalubili? Ako sa to u vas prejavuje, ako viete ze k niekomu citite nieco viac.
Ako ste zistili, ze je to laska?
Odbijanim skratka nic v tomto nepokazis:), akurat sa zbavis toho nevhodneho.
Zamilovaneho musis trosku podusit, povarit, najlepsie s nim minimalne na pol roka prerusit celkom kontakt a pockat si, kym ho to prejde, az potom sa ukaze, ci to bola laska, ked to z neho opadne.
No, mnoho ludi si tu mýli zamilovanosť s láskou. Chybat ti moze po odlučeni človek, do kt. si len zalubeny. Motyliky a pod.su tiež pri zalubeni.
Ja lasku vnimam, ked viem, že sa pri tom druhom absolutne vobec nemusim pretvarovat, kontrolovať, som sama sebou, nebojim sa zveriť a najmä byť pri nom maximalne zranitelna. Inak tu doveru vybudovat nejde, len cez tu vzajomnu zranitelost a slepu vieru - viem, že to možeš zneužit proti mne a potopiť ma, ale viem že to neurobiš. Ďalej lasku vnimam ako schopnosť vzdať sa svojho šťastia pre stastie človeka, kt. miluješ. Napr. ten koho miluješ ta prestane milovať, odide za inym/ inou Vnutri to može bolieť, budeš smutiť a je ťažke sa s tym zmieriť, ale nechaš ho isť byť štastnym/šťastnou so svojou láskou, lebo ta robi primarne stastnym/ou JEJ/JEHO šťastie.
Z toho vyplyva, že vlastnícka láska nie je láska. Kto žiarli, nie je si istý láskou toho druhého a svojou hodnotou v jeho očiach. Kto si myslí, že je len jeden z mnohých a nie je pre svojho partnera ničim špecificky a výnimočný, ten žiarli. Deje sa to väčšinou ak je vzťah postavený na povrchných hodnotách ako vzhľad či peniaze. Lebo vždy príde niekto krajší alebo bohatší. Ak vás človek nezaujme niečim špecificky, že si poviete niečo ako "je to rovnaký blázon ako ja", rozumie mi, cítim sa byť videný a milovaný pre to, kto naozaj som, tak to nie je láska, ale max. chtíč. A žiarlivý človek potom kontroluje, vyčíta, vyvoláva vo vás pocity viny. Prečo? Lebo má pocit, že ste jeho majetok, že vás vlastní.
Láska je práve o tom - dať druhemu dýchať, slobodu. Nechať ho ísť sa zabaviť, žiť si svoje koníčky a konať svoje povinnosti. Neočakávať, že vám bude dostupný 24/7, že musí prijať každé vaše pozvanie niekam, ak nemá čas alebo sa mu proste nechce ísť na hokej (lebo ho nemá rád). Je to o vzájomnom poznaní, rešpekte a absolútnej dôvere. Ja som takého muža našla a som s nim veľmi šťastná.
Prava laska sa neskryva v slovach a v sluboch ale cinoch a v skutkoch lebo prava laska je ako kvetina ktoru polievame, hnojime, rosime, chranime lebo inak zvadne, vyschne a zahynie.
Analyzator
Tak co je podla teba potom laska??????
Ak vsetko popieras
Pardon... zle som prečítal. Aj ten prvý príspevok je zo zamilovanosti. Bolo to silnejšie. Takto sa rozbíjajú aj dlhoročné fungujúce manželstvá. Pod vplyvom chémie. Že má mesačné bábätko nič neznamená. Na to je inštitút zamilovanosti. Aby prežil živočíšny druh. Ostatné sa ukáže v ďalších rokoch. Ak prežije manželstvo, nebude to z tohoto dôvodu.
Až na ten prvý príspevok je všetko len zamilovanosť. Žiadna láska. Chemický ošiaľ.
Velkost lasky k dotycnemu / k dotycnej
sa zpozna az v hodine odlucenia.
Ak ti chyba, je ti smutno, casto na tu osobu myslis.. je to laska.
Laska je ked na niekoho ustavicne myslis, chyba ti, rozmyslas co robi teraz, tesis sa ked ho.znova uvidis napr. v skole, v praci, apod. Laska je ked ti poskoci srdce ak ho uvidis alebo pocujes jeho jej hlas, ked mas akoby steklenie v bruchu v jeho jej pritomnosti, ked by si urobil cokolvek len aby ste mohli byt spolu dvaja.
tak, ze napriek tomu, ze som bola s kolegom kamaratka uz par rokov, a okrem priatelstva som k nemu necitila nic viac, postupne mi zacal strasne chybat kontakt, ked mal napr. dovolenku, alebo cez vikendy, ked som nebola v praci. Potom mi zacali vadit jeho mozne potencionalne partnerky. Intenzivne som na neho myslela kazdu chvilku a to som mala staleho priatela, nedalo sa inak, bolo to silnejsie ako ja. Skoncilo to tak, ze momentalne mame 1mesacne babatko spolu :)