Mam len jednu mozno pre niekoho trapnu otazku, ale zaujima ma ako to mate vy, kedze casto som zmatena z toho co vlastne citim. Ako zistite, ze ste sa zalubili? Ako sa to u vas prejavuje, ako viete ze k niekomu citite nieco viac.
Ako ste zistili, ze je to laska?
Myslim, ze kazdy clovek tak nejak tusi v sebe, ze sa zamiloval :) je to tazko nejak zadefinovat, no u mna to bolo vzdy tak, ze som sa pri danej osobe citila velmi prijemne, bola pre mna stredobodom vesmiru, no velakrat som si potom neskor spatne uvedomila, ze som sa zamilovala len do niecoho, co som si sama zidealizovala. Az na jedenkrat, kedy to malo taky skutocny nadych. Pri tej osobe aj to zamilovanie bolo take ine, inokedy som si uvedomila zamilovanost az po dlhsom case a mozno som si ju sama v sebe nanutila, tato prisla tak spontanne. Ked som k nemu prvykrat kracala, mala som pocit, ze sa svet okolo mna zastavil, videla som len jeho a tych xy ludi, co boli okolo som nedokazala vnimat, cim blizsie som k nemu sla, tym roztrasenejsie kolena som mala, zaroven ma zaplavoval obrovsky pokoj a teplo. Ked sme spolu sedeli prvykrat na kave, tak sme sa bavili akoby sme si boli sucastou nasich zivotov velmi dlho, vela som mu pozerala na ruky a tuzila som sa ich dotknut a nepustit, kazdy pohlad do oci krical, co sa deje, bolo to krasne a jedinecne, o to viac, ze som aj na nom videla, ze to je vzajomne :) Ze som sa zamilovala som si naplno uvedomila, ked som si pred spanim vybavovala jeho pohlad a hlas, ked nepresiel den bez myslienky nanho, ked sa mi vkradol do snov a myslienky nanho sa kazdym dnom prehlbovali viac a viac... nakoniec, po tom ako sme sa rozhodli pre spolocny vztah a spoznavali sa viac, travili spolu viac casu, prislo uvedomenie, ze sa s tou osobou citim velmi dobre, ze sa na nic nehram, som to ja do najuprimnejsej hlbky a ze aj napriek tomu, ze cim viac som ho poznala, tym viac som poznala aj jeho slabe stranky a nevnimala uz len to vsetko dobre (a aj naopak) s nim chcem byt stale viac a viac, ze ma robi lepsim clovekom, ze ja ho orbim lepsim clovekom. nerozumela som, ako som mohla zit bez neho, stal sa osobou, s ktorou som si vedela predstavit blizku aj daleku buducnost a to sa mi dovtedy pri nikom nestalo ... ku skutocne hlbokej laske a pevnemu putu to dozrelo po nejakom case zamilovania... Ked uz cloveka poznas do hlbky, zosuladis si s nim chod zivota a aj napriek tomu sa nanho pozeras rovnakymi ocami plnymi lasky ako v zaciatkoch... :)
Boli to krasne chvile, skutocne od srdca.
Sak nech si najde nahradu, kopa ludi zije s nahradami a vyhovuje im to, kym sa neobjavi ktosi zaujimavejsi. Nevadi im, ze su zamilovani do niekoho, koho srdce patri inej a mysli na nu aj pri sexe s tou bahrarou. Pohoda.
to je pekná somarina čo tu píšete niektorí že odbíjať pol roka niekoho do koho som zamilovaná/zamilovaný.
Keď niekoho milujem tak mi srdce nedovolí aby som sa pol roka hral/hrala na nedostupnú. Keď ho milujem tak chcem byť s danou osobou veľa času, chcem ju vidieť, cítiť, počuť, dotýkať sa jej a nie pol roka hrať mrtvého chrobáka.
To platí samozrejme ak je láska z oboch strán nie len z jednej a druhá nemá vôbec záujem.
Lebo pol roka čakať je pekná stratá času a dotyčný sa dovtedy aj stihnem odmilovať a násjť si náhradu.
Bzw a kto tu hovori o vztahu so zamilovanym blbeckom? Zamilovanost ci uz hrana alebo skutocna nie je dobrym zakladom pre ziaden vztah. Preto je len dobre, az ten sajrajt vlastneho sebaklamu vyprcha a potom sa ukaze. Dnes sa uz nikto nevklada do lasky, ak neni jasna a vacsina to cele len finguje, aby neboli sami ci z inak zistnych dovodov, ktore prevladaju nadtym, co predstieraju, tak nech sa hraju, ked ich to bavi.
vsetko ukaze az cas.To je jedina rada,ktoru v tomto smere mozem dat.
na začiatku to podľa mňa nemôžeš vedieť. to sa ukáže až neskôr či to bolo iba také to pobláznenie alebo to je skutočná láska, ktorá vydrží
Supernova,
ty asi pozeras vela rozpravok o drakoch, princoch a princeznach.Neviem si predstavit, ze by chlap cakal na zenu ktora na neho kasle co i len mesiac, lebo sa chce ona hrat na fiflenu a akoze skusat, ci ju miluje. Znamena to, ze ona ho nemiluje, vzdrzi bez neho a v podstate jej je ukradnuty. Taky muz by bol bud slaboch, alebo zufalec, keby cakal, kedy sa jej uraci s nim byt. Zabudas, ze vztah je o dvoch, nie o nejakej krave, co sa hra na nedostupnu.
bzw, tak to by bola uz len jeho vlastna blbost, ked nedokaze vycitit, ze mi je totalne ukradnuty
bzw, tak to moze byt LEN rad, ze ho odbila a spokojnost na oboch stranach. Laska sa vynutit neda a nenecha sa ani odbit, cize ak muz nemiluje, zacne lovit druhu, milujuci sa neda odbit ani ked by ho odbijala 5 rokov a ak by nemohol byt s nou, nebol by so ZIADNOU inou za nic na svete, ak nemiluje, nech si plachne kade lahsie, o uboziaka co nedoze byt sam a milovat bude stat iba taka, ktora je presne jak on a taku si aj zasluzi.
Jednoduchoo,
ak niekoho pol roka odbijas, to je presne dokaz, ze ho nemilujes, len zbytocne plytvas jeho casom.
Pre normalnych ludi plati, ze ked su zamilovani, vyhodi sa im na lakti vyrazka.