Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Lucinda000

Daniela2 ja si myslim, ze s alkoholom ma velky problem. Na kazdej oslave, akcii, plese, hocijakej prilezitosti sa velmi opije a je velmi agresivny, staci ze sa neusmejem v pravej chvili, nedajboze ho upozornim, aby prestal a zacne kricat ck robi zle, stalo sa, uz aj lietali veci atd :( samozrejme ja som inak vzduch alebo sa chova velmi zle a na druhy den povie, ze som za to mohla ja, inak by bol vesely. Viackrat som ho prosila, ze aby pri mne nepil, ci je ten alkohol tak dolezity, ale vzdy si to obhaji tym, ze ved je to velka udalost, ktora sa musi zapit a oslavit, co by to bolo bez toho. Ak sa ohlasim, zacne mi nadavat, ze z neho robim alkoholika. Ak ideme niekam aj na navstevy, vzdy sa hneva, ze nemoze pit, lebo nechcem soferovat. Minule sme sa dohodli, ze pit budem ja a to bol taktiez prekliaty vecer, lebo ma len kontroloval a napominal ak som nepila..ze to robim naschval...on s alkoholom problem ma a nechce si to priznat :( a k mame? Na jednej strane jej chodi robit nakupi a zavezie ju kam potrebuje, doktorom atd co treba, taktiez povie, ze by za nu aj za celu rodinu dal zivot, ale bezne chovanie? Taktiez po nej krici, zhukne aj za malickost, upozorni, aj ked zacne napr kaslat, tak ma nervy a ked sa ho spytam ze co robi, ved nech si odkasle, preco po nej huci, tak povie, ze on to mysli dobre, ze to lebo vela rozprava...ale hentakym sposobom??? Ja nechapem ale vobec nechapem jeho chovanie za tolke roky. Aj ked jej padne nieco z ruky, krici ci je normalna, ak sa to stane jemu, tak sa predsa zasmejeme, nie? Ale u druhych nepripustne. Jeho mamina je vsak velka dobracka, je uz starsia a nepovie nanho krive slovo ani mu nic nepovie, ona to odignoruje, lebo je zvyknuta. Ked sa jej spytam ci jej to nevadi, povie a co sa mam rozculovat? A na co...a je v pohode.

daniela2

v Tvojom pôvodnom príspevku vidím, že priateľ po tom, ako si sa s ním rozišla nemal problém chodiť von, teda opíjať sa. Ako to vyzerá s ním a s alkoholom? Ako často si vypije? Ako sa správa k svojej matke?

Lucinda000

Tak vidis herb, tvoj je aspon jemny a trpezlivy, rad sa bozkava. Ale co ja? Moj pravy opak, aj ked mu nasilu idem doslova strcit jazyk do ust, tak tu pusu neotvori,..ked uz to musim takto hnusne povedat. Potom sa ho pytam, ze ci sa mu hnusim alebo preco sa nechce so mnou bozkavat a on, ze ale chce, co zas donho je.em a hned sme pohadani, ale mne to ublizuje. Aj keby sa dam do neviem akeho najsexi pradla, nic, ani to s nim nepohne. Jedine co odo mna znesie, je ked mu mam robit ja nieco..vies co myslim. Aj to mi vie niekedy vynadat, ze ma to samu od seba nenapadne, jak nejakej slapke. Som stale zufala, myslela som, ze som uz ok, ale nie, len sa to na par dni oddialilo a dnes som zas akasi roztrasena zo vsetkeho a znechutena. Mna by zaujimalo v tvojom pripade, ze keby tvojho opustis ako by sa zachoval, ci by mu to bolo fuk alebo by bojoval. Ja som na nic z neho celeho, aj to ako sa chova aj to ako to bolo, aj to, ze keby sa rozidem, zily mu to netrha. A najlepsie je, ze aj jeho rodina dobre vie aky je, aky je nervak a nezavidia mi, ale aj tak si ho zastanu a obrania, lebo vzdy to bude ich rodina aj keby bol najvacsi hulvat aky existuje. Podla mna aj oni chcu prenho len nejaku kludnu nekonfliktnu putku co bude posluchat ako pes.

herb

lucinda, ako tu spominas, ake blbosti trepe, tak ja sa niekedy v noci zobudim, alebo vecer, ked idem spat, tak ma napadnu taketo divne hlasky od neho. uz som myslela, ze su zabudnute, ja sa snazim vzdy, ked nieco zle hovori, prepocut to a nedavat tomu vahu, ale vidis, niekde v podvedomi to je, a uplne stare hlasky mi obcas zidu narozum. vtedy mi je tiez smutno a nechapem, co to vlastne vravel.
a on je dost zavistlivy vseobecne a nevie povedat pekne veci, mozno preto, ze ich ani neciti.

herb

ahoj. uz som sa fakt bala, ze co sa stalo..prave som citala o macronovi, jeho podozrievaju, ze ma milenca, tak tiez nechapem, naco je cely zivot so starou babou, ked ma milenca. ona tiez musi trpiet, urcite citi, ze nie je vsetko v poriadku.
s tym bozkavanim, ked to zacnem ja, tak sa prisposobi a je to obvykle fajn. ale on to nezacina, zacina skor dotykmi a tak. tiez sa mi zda pri tom chladnejsi, vlastne pri vsetkom, aj ked je vsetko super, tak odstup a nejaky chlad je tam stale, mozno mysli na niekoho ineho alebo ja neviem co si mam o tom mysliet. napriek tomu, ze z neho ide urcity chlad, tak je zas velmi pozorny, trpezlivy, jemny. ale, zas neviem, ci to ma naucene a odkukane z porna, ze vie, ako na baby, a v skutocnosti nic neciti. niekedy mi pripada, ze keby som bola umela figurina, mozno by k nej bol rovnaky. lebo druhy den vobec nenadvazuje na to, co sme zazili den predtym, ako druhy clovek.
ja tiez som teraz riesila ine veci, rodinu a tak, tak som nemala tolko casu to v hlave premielat. bala som sa, ci nebudem ako bez duse a smutna ale dalo sa.
este k tomu bozkavaniu, raz som sa ho spytala, ci to ma rad, tak povedal, ze ano a usmial sa celkom pekne, tak neviem.
ked hrame hry, ale to vo dvojici len so mnou by nehral vobec, tak vtedy je vesely a zabava sa. tak trochu sa predvadza pred ostatnymi, pri mne nie. ostatni maju o nom urcite uplne inu mienku ako mam ja. on si dava pozor, ako posobi na druhych.

Lucinda000

daniela2 veru nehodime. Ja to viem uz davno, ale nedokazem ist od neho. Jedine ak by to ukoncil on a nemala by som na vyber. Ja som az privelmi naviazana a za tie roky si neviem predstavit byt s inym alebo sama. Vobec ma nerobi stastnou a je mu to jedno a aj jeho tazka a velmi tvrda povaha je strasna a aj tak necham so sebou robit co chce. Okolo lasky to ani neslo. Uvediem priklad, ze keby vonku mrznem, je mi zima a on ide nieco vybavit, absolutne by mu nezalezalo na tom ci vonku aj zomriem od zimy. Ziadna ale uplne ze ziadna empatia z jeho strany. Dalej napriklad ak nie som nalicena, tak pozera na mna jak na zjavenie ci som clovek, nema problem ani hovorit mi, ze smrdim alebo ci nemam zuvacku alebo mi zacne chytat dvojitu bradu a po tomto co mi vzdy nieco povie, tak mi klesne sebavedomie tak, ze sa stranim ludi, lebo sa hanbim ako vyzeram alebo ze naozaj smrdim ci co..je to ubijajuce :( ach, zase sa mi chce len plakat. A on mi vzdy vynada, ze mam len vela casu rozmyslat, nech som normalna. A ked vidim teraz na tom rozidenom pare ako ten chalan bojuje, ponuzije sa, prosi ju, zvaluje vinu na seba, je mi este tazsie, lebo ona odisla za inym! A ja ked som nechala toho mojho kvoli tomu ako mi naublizoval, aby sa zmenil, tak nic, ignoracia a nezaujem a len ja som bola vadna. Nechce sa mi zit. :( no nic, depresia zas musela prist.

daniela2

stále viac mi pripadá, že sa k sebe nehodíte. Strácať toľko času neperspektívnym vzťahom, ktorý robí človeka chorým. Dieťa v nedohľadne. Od neho.

Lucinda000

Ahoj herb, prepaaac, ze az teraz odpisujem. Nejak som posledne dni stale mala co robit, stale som niekde bola, tak mi idu dni celkom rychlo a aspon ako tak som nemala ani cas mysliet. Mam sa celkom dobre, ale sviatky skoncili, uz mam zase strach a obavy co bude dalej. Idem sa pustit do hladania prace, aj ked nemam chut ziadnu, lebo zase sa v mojom okoli len rodia babatka a vzdy sa ma to dotkne velmi. Co sa tyka priatela, vies co, ako tak to bolo lepsie, ale je rovnaky aj tak, necitlivy stale. Inak by ma zaujimalo, napr u toho tvojho, bozkava ta len tak sam od seba? Lebo moj vobec, len ked ide domov, tak letmu pusu a hotovo a mne to chyba. Dokonca aj ja ked mu chcem dat vacsiu pusu, tak on nic, bud sa nechyta alebo sa dokonca aj odtiahne. Inak nie je ani ako ostatni muzi, ziadna naruzivost, mam pocit, ze ani do postele so mnou nechce ist, aj ked tvrdi, ze nie, ze nebol len cas alebo je prejedeny...tak aj z tohto som smutna, lebo si pridem ako jedna nepritazliva zena. Dalej ake mam novinky, cez sviatky sme hrali nejake hry a on to strasne preziva, chyta nervy, bud zacne urazat mna aka som neschopna alebo ma ponizuje, ze nevedel, ze by som nieco mohla vediet..alebo hodi pero o zem a tak..ale ked uz je potom, tak povie, ze ved hral normalne, ze to kazdy chyti trochu tlak..a stale pretrvava to, ze som jak gaspar..aj ked mi nieco slubi, tak su to len slova a spravi podla seba a na konci ze joj prepac a ja musim v tom momente povedat dobre. Ak by som nahodou nesuhlasila alebo sa na to odula, tak je on nasraty ako si to vobec dovolujem, ved sa mi ospravedlnil a to staci. Nemam slov, on sa nezmeni. Momentalne sa v nasom okoli rozisiel jeden par, teda baba s chalanom a ked vidim ako sa on pre nu trapi, ako ju miluje, co pre nu robi, ako dolieza, snazi sa, bojuje...je mi zle a do placu co mam ja..takeho co mi ani prstom nepohol, lebo som mu ukradnuta. Cele dni na to nemyslim, aspon sa snazim, nahovaram si, ze je to dobre, ale dobre to nikdy nebude. On je kus necitliveho sebca a neviem preco so mnou je, vazne neviem.