Nemam spracovane reakcie ludi na moj rozchod...priznavam sa. Akosi mi to "nevie byt jedno". Po poriadku. Mala som partnera 8 rokov. Zasnubili sme sa, obzerali pozemky pre vystavbu domceka. Partner si vsak uvedomil a so smutkom priznal, ze tak ako zijeme, vo dvojici, mu absolutne vyhovuje a rozhodol sa, ze nechce deti. Prve tyzdne som z toho bola vykolajena, ale kedze som typ zeny, ktora nepouziva vyhrazky, srdcervuce sceny a nechce menit partnera, rozhodli sme sa spolocne, ze sa rozideme. Lebo chcem dobro pre seba, ale pre neho a nemalo zmysel byt spolu, ak ja deti chcem a on nie. Za vztahom a za nim by bolo hrozne luto, ale logika ma nepustila. Uz je to rok, co sme od seba. Sme dobri priatelia, necitim voci nemu hnev, neublizil mi nijako, nebola tam tretia osoba, takze hnevat sa, ze sa ako osobnost vyvija a niekam "dospel", je pod moju uroven. Okolie, blizki aj priatelia mi to vsak vycitaju. Ze nemam este deti, ze som sa rozisla "lusknutim prsta", ze som s byvalym zadobre, aj ked mi ublizil. Ze teraz akoze co mienim robit so svojim zivotom. Nechodim uz na rodinne oslavy, lebo mi je neustale vyhadzovane na oci, ze "oni maju partnerov a ja nie". Uz ma to neskutocne stve! To je tak strasne rozist sa v 30tke?? Radsej som s nim mala ostat a nikdy nemat deti? Som naozaj ako zena v ociach inych menej cenna, lebo som sa este nevydala? Lebo v mojom veku sa cosi take nepatri? Preco maju ludia neustale potrebu starat sa do inych a svinit im zivit svojimi nazormi? Zazil uz niekto nieco podobne?
Rozchod v 30tke, ludia ma odsudzuju
Hej, skoro kazdy clovek zazije, ze mu iní kafrú do zivota a chcu mu zivot riadit a organizovat a ze ma tazko chapavych rodicov, ktori na rodinnych oslavach a stretkach kydaju na svoje decko. A to som sa ani nerozisla s chlapom v 30, ale to kafranie ostatnych a staranie sa do zivota... NO HROZA!!! Dokonca zvazujem, ze ked budem mat prachy (hypoteku?) na kupu vlastneho bytu, ani nekupim v meste, kde byvaju moji rodicia (hoci som tam chcela), ale radsej inde, v inom meste, nech mam pokoj a budem sa vyhybat rodinnym akciam. Raz som musela ist na svadbu sesternici z druheho kolena. Boli to velmi bohati dedincania, ktori maju na jednom pozemku velikanske dva domy so zahradou a obrovskym pozemkom, pestuju vsetko mozne, okrem ineho obilniny ako kukuricu ako zranicu pre sliepky a kacice a co vsetko, psenicu a sami si melu muku a sami si doma pecu chlieb, no potravinovo su nielen, ze sebestacni, ale predavaju: chovaju kravy, svine, kozy, kone, kazdy druhy den zabijacka, raz zabiju prasa, raz tela, predavaju mäso, vela mäsa, predavaju mlieko, sami si doma robia syry, smotanu a mliecne vyrobky, vajcia maju zo sliepok. Brutalne dobre im to vynasa, oficialne ale dobrovolne nezamestnani. Sami povedali, ze nikdy nekupuju v obchode nic ine ako cukor, lebo cukrovu repu doma nepestuju, vraj keby ju mali, nemuseli by uz nikdy viac do obchodu... ale obleceni jak posledni chudaci, saty nemoderne po pra, pra babke nosia, posobia chudackym dojmom, naschval sa tak dogabu, aby si kazdy myslel o nich, ze su chudobni...ale fakt je, ze su bohaci, preto robili svadbu pre 500 ludi, ze sesternice z druheho, tretieho kolena pozvali... NECHCELA SOM IST!!! Mama ma skoro zabila. Musela som. To som bola po 30. Musela som. Kupila mi hnusne saty, v ktorych som vyzerala jak posledna stetka (nie moj styl). Najacala na mna, som si myslela, ze infarkt dostane, ked nepojdem, tak som sa podriadila a sla som. Byvala som u nasich, zrovna som prezivala osobnu financnu krizu, nebolo kam odist, nemala som ani na par dni v hoteli, bieda... Ked budem byvat v inom meste, TOTO SO MNOU ROBIT NEBUDE!!! Vybavene. Takych rodicov ma väcsina ludi. Natlakovych, nenechaju cloveka urobit rozhodnutie a respektovat rozhodnutie dospeleho decka? Ani nahodou! Este vela prikladov by som vedela uviest jednak zo svojho zivota, jednak co som pocula od inych, ktori to maju s rodicmi podobne. Vsetci boli na tej svadbe normalne obledceni, svedcilo im to a ja jak posledna stetka z bordelu som vyzerala. Darovali nam dvd. Dodnes som ho nevidela, hnusilo by sa mi pozerat sa na ten des. Na samu seba. Mater moja si myslela, ze ja si tam najdem frajera akoze. Na tej svadbe, kde 90 percent ludi budu ludia typu ziadna rodina, pripadne rodiny typu bratranec z tretieho kolena, co sa uz nerata velmi za rodinu, manzelstvo by asi v takom pripade slo :) Ale ma smolu, som frigidna, takze sa moze aj na hlavu postavit :) Na svadbu som sla, ku*evske saty som si obliekla, ale na chlapov som nehladela :) So ziadnym netancovala :) Viac ma zaujimalo jedlo :) Inac super svadba :) Nikdy som na krajsej a honosnejsej nebola. A ani nebudem. A hlavne na svojej vlastnej nikdy nebudem. Lebo ziadna nebude. A tiez v rodine reci typu akoze nemam frajera a preco nemam deti a to iste dokola. Staranie sa do mna. CHvalabohu som si aspon zivot zariadila, ze striedam vselijake roboty s ubytkom a v podstate mam u nasich len registrovany trvaly pobyt, ale nezdrziavam sa tam.
Pablito, super :) Gratulujem znamej. Ja viem, ze som urobila vo svojom pripade absolutne spravnu vec. Absolutne. A stojim si za nou. Preto ma vytaca, ak niekto tvrdi opak, ak si niekto dovoli tvrdit, ze klamem a mam vyklopit pravdu. To uz kde sme?! Aj tu to vidno. Uplne neznamy clovek zacne vypisovat, ze tema je vymyslena :D Ked neznamy clovek bude tvrdit, ze si vymyslam, preco to nemoze urobit ktosi z rodiny? Nic, idem od takych ludi prec :) Lebo pokial niekomu poviem, co je vo veci a on si aj tak bude mlet svoju pravdu, nema to uz zmysel rozoberat :) Dakujem nesmierne moc vsetkych za ich slova!
: )
Ďakujem Omen
Aj moja známa sa rozišla po 9 rokoch s mužom, s ktorým bývala ale on jej povedal, že nechce deti mesiac potom ako sa zasnúbili. Nakoniec sa s ním rozišla a po roku našla skvelého muža, s ktorým má teraz dieťa a nikdy nebola šťastnejšia. Je to tvoja a ide o tvoj život nechceš nič v budúcnosti ľutovať
Aliss, dakujem moc :) Povzbudila si ma. Pokusim sa nastavit tak, ako pises. Ved ja som si toho aj vedoma, len nie je najlahsie pre mna zrazu prepnut do ineho myslenia. Ale ja to dam! :) Omen, preco by preboha bola toto vymyslena tema? Akoze sa nudim a tak som si ju vymyslela? Alebo ju zalozil daky trol na rozprudenie fora? No velky uspech ten trol asi nema :D Och, prosim ta.........A vlastne, mysli si co chces :) Je mi to jedno :)
A_dr1a, čítala som od teba len jeden príspevok. Prvý. A nie, tu sa nemýliš, tvoj názor je správny! Mýliš sa v tom, že strácaš čas a energiu vo vymyslenej téme.
Nysjari. Vyjadrila som iba môj názor. Možno nesprávny a možno v mnohom správny. Ty nemáš k tomuto celému emocionálny ai odstup. Ci už od expriatela rodiny seba ai. Pre mňa je to iba príbeh a postavy. A ešte niečo. Genetika výchova sú gro. Jasne ze ta formovali kamoši vzory školy práca okolie a život ako taký. Ale genetika a dlhoročná výchova vzory co si odmala vnímala nasávala proste nepustia. Sama pred sebou aj tak neujdeš. Len toľko ku všetkým členom tvojej rodiny, kde podľa toho, ako sa opisujes, si asi len ty svetlá "výnimka"
Mila autorka temy, niektore veci, co opisujes, poznam velmi dobre. Zacnem tym, ze ako nahle som partnera nechavala vo vztahu dychat, bolo mi vytykane mojimi blizkymi, ze sa skutocne nemilujeme. Nerobila som sceny ak isiel s kamoskou na pivo, neprosikala som ho aby ostal pri mne na SVK, ked sa rozhodol, ze chce ist na isty cas do zahranicia a ja som vtedy nemohla. Ked som sla sama na vylet do zahranicia, lebo on sa nemohol uvolnit z prace, automaticky sme boli v ociach inych rozideni. A vies co, bavilo ma to :) Bavili ma tie prisproste nazory a domienky. Vdaka tomu som sa vela naucila o ludoch okolo seba. Kasli prosim ta na to, ak niekto vas vztah, ci teraz priatelstvo vidi "nejako". Kazdy ho vidi len podla vysky svojho vlastneho bytia :) Dalsia vec, ohovaranie. Aj moja rodina zije na dedine. Kazdy vie o tom, ked si rano v kupelni prdnes :) Ja som dlhodobo v zahranici, takze rodinne stretka bojkotujem, ale ked sa ich nahodou zucastnim, vzdy je to o rozoberani inych. S tym nic neurobis. Pokial ta to vysiluje dusevne (co asi vysiluje podla popisu), tak naozaj psychohygiena vo forme odstahovania sa, velmi pomoze. Co ti vsak poradim, neber to tak tragicky. Ohovaraju? Okeeej, tak na plne usta povedz, co si myslis, pred vsetkymi a uvidis ako to dopadne. Nie kricat, ani nadavat. Skor s usmevom na tvari povedat "a dost, pocuvajte ma minutku" :) Aj ked si rodina mysli svoje, ty si uschovaj v sebe to svoje. Vysvetli im, ako sa veci maju/mali, a bodkaa :) Nic viac, nic menej. Obklopuj sa ludmi, co su povahovo ini, ako tamti. Nemaj im za zle, ze su aki su. Prosto to tak je. Najhorsie co mozes urobit, je dodrbkavat este aj samu seba kvoli tomu. Prijimaj aj ohovaranie s usmevom na tvari. Neznamena to, ze sa mu poddas. Znanena to, ze ho mas v pecku :)
a_dr1a, skusim to napisat znova a viac sa nebudem opakovat. Nikto, nikto sa ma nic priamo nikdy neopytal. Nikto! Ani jeden clovek za mnou neprisiel s tym, ze co sa deje, uz spolu nie ste? Kazdy si zobral len to, co pocul od neviem koho a to ma ako pravdu. A ked som sa konecne videla a tymi ludmi, moja verzia ich uz nezaujimala. Vztahy v rodine nie su zle. Ani s matkou nemam vyslovene zly vztah. Akurat je taka povaha ako vsetci ostatni. Nebolo rodinne stretnutie aby sa neriesili sukromne, ba az intimne veci niekoho ineho. Kohokolvek. Vola sa to ohovaranie. Dalej si vsetci domyslaju, je jedno ci ide o mna, o susedovu macku alebo knaza v kostole. Neustale domienky, prekrucanie pravdy, respektive vytvaranie si vlastnej pravdy. Je to dane ich povahou a s tym ja naozaj nic nemam. Odjakziva nenavidim ludi, co ohovaraju. A co je najhorsie, ak siria klamstva. Od takych ludi vedome idem prec, pretoze v mojej povahe zas nie je stipka toho, v com som bezne vyrastala. Odstahovat sa, neznamena zanevriet na rodinu. Len nechcem byt v blizkosti toho, co som tolke roky ospravedlnovala, "lebo ved dedina". Nie. Ja ich chapem, mam rada, ale nemienim uz pocuvat reci o niekom z mojho okolia. A prepac, ale moj vztah nemas najmensie pravo sudit. Nic sa mi nedoserinkalo, ten vztah bol velmi pekny a tvoje predosle slova na adresu mojho partnera som schvalne odignorovala. Nevies o nom, mne, ani nasom vztahu nic, tak uvahy o tom, ako ma on nelubil a ja som teraz s nim najlepsia kamka, si sice povedat mozes, je to tvoja sloboda vyjadrit sa, ale so mnou nemaju nic spolocne. Vztah bol velmi pekny, ale ludia sa vyvijaju. Kazdy jeden den. Pokial partner pride na to, ze iste veci mu vyhovuju tak ako su a ja sa chcem posunut niekam dalej, je niekolko moznosti. Bud jeden ustupi a prisposobi sa, hoc by velmi trpel, alebo si ako rozumni ludia povedia, ze takto to dalej nejde. Aj ked ma tak 99% ludi rado dramu, v nasom pripade sa nekonala. Nikto nie je na nikoho nahnevany. On si ide svojou cestou a ja svojou. Lebo aby som ho sputala recami v style "ak milujes, budes mat so mnou deti", su to posledne, co by som urobila. A ano, mame velmi pekny vztah aj nadalej, pretoze ziadna laska "neopadla", nikto nie je urazeny, ani nastvany. Takze uvahy o mojom "doserinkanom" vztahu, alebo o tom, ze ja mam hadzat vinu na seba, lebo ludia v mojej rodine su povahovo taki, aki su, su naozaj smiesne :)
