Nemam spracovane reakcie ludi na moj rozchod...priznavam sa. Akosi mi to "nevie byt jedno". Po poriadku. Mala som partnera 8 rokov. Zasnubili sme sa, obzerali pozemky pre vystavbu domceka. Partner si vsak uvedomil a so smutkom priznal, ze tak ako zijeme, vo dvojici, mu absolutne vyhovuje a rozhodol sa, ze nechce deti. Prve tyzdne som z toho bola vykolajena, ale kedze som typ zeny, ktora nepouziva vyhrazky, srdcervuce sceny a nechce menit partnera, rozhodli sme sa spolocne, ze sa rozideme. Lebo chcem dobro pre seba, ale pre neho a nemalo zmysel byt spolu, ak ja deti chcem a on nie. Za vztahom a za nim by bolo hrozne luto, ale logika ma nepustila. Uz je to rok, co sme od seba. Sme dobri priatelia, necitim voci nemu hnev, neublizil mi nijako, nebola tam tretia osoba, takze hnevat sa, ze sa ako osobnost vyvija a niekam "dospel", je pod moju uroven. Okolie, blizki aj priatelia mi to vsak vycitaju. Ze nemam este deti, ze som sa rozisla "lusknutim prsta", ze som s byvalym zadobre, aj ked mi ublizil. Ze teraz akoze co mienim robit so svojim zivotom. Nechodim uz na rodinne oslavy, lebo mi je neustale vyhadzovane na oci, ze "oni maju partnerov a ja nie". Uz ma to neskutocne stve! To je tak strasne rozist sa v 30tke?? Radsej som s nim mala ostat a nikdy nemat deti? Som naozaj ako zena v ociach inych menej cenna, lebo som sa este nevydala? Lebo v mojom veku sa cosi take nepatri? Preco maju ludia neustale potrebu starat sa do inych a svinit im zivit svojimi nazormi? Zazil uz niekto nieco podobne?
Rozchod v 30tke, ludia ma odsudzuju
rozhodla si sa absolútne správne, ak ste za rozyšli v dobrom nemusíš byť vzlom s bývalým. ja mám velky rešpekt pred takymto zenam,ktory vedia co chu a ziju aj podla toho. bud na seba hrda a neries svojich znamy. su staromodny a oni zili podla toho co si myslia iny. ty zijes podla seba a to je super vec . :-)
To sa ta akoze nik nezastane, nik nepovie nic na tvoju obranu, ani mama? No pekne krasne by som sa spakovala a fujaaaz do zahranicia, potom nech si kvakaju a vyplakavaju, to je ta slovenska mentalita, starat sa a riesit druhych pritom pred vlastnym prahom si nepozametat
Vaterllo, ale mne to vysvetlovat nemusis :D Ja nie som padnuta na hlavu. Ja to viem a preto ma to stve. Ze aj po upozorneniach ma stale niekto potrebu sa do toho vkladat a trepat kraviny. Vravim, jedine co pomoze je, aby som medzi tymi ludmi travila co najmenej casu.
Ako keby to písalo 15 -ročné decko.Bez urážky kto s ním má žiť ty či ony ?Toto by ma urážalo a vždy keď by niekto povedal niečo ,čo by zpochybňovalo moje rozhodnutie odyšla by som .Toto celé je ale o tebe nie o nich.Ty musíš docieliť ,aby ťa rešpektovali !!!!!!!!!
Prídeš do triedy a decká vreštia ,keď majú hodinu kto je navine ?
Akozehumor a este dodam...je trosku rozdiel ist sa poradit na anonymne forum, ktore na to sluzi a nieco vykecavat osobne, nemyslis? Ak tu nechces ludom radit, alebo sa ides cudovat, ze tu niekto ide diskutovat o svojom probleme, tak zvaz, ci tu chodis spravne. Ved toto je miesto, kde sa rozoberaju rozne problemy. Tak co je divne na tom, ze tu pisem? Opakujem, osobne som s nikym o mojom rozchode nehovorila, len so spominanymi dvomi osobami. Ale bohuzial, v nasej rodine to funguje tak, ze ked partner neprisiel na 4 trapne detske oslavy, tak sa zacalo hovorit "ze urcite uz nie sme spolu". Pricom ja som pri tychto rozhovoroch ani nebola
Rozmyslam, ale toto som uz urobila. Dorazne som na jednej rodinnej oslave poprosila, aby prestali rozoberat moje sukromie. Niekolko raz som upozornila blizkych, aby sa prestali vrtat v mojom zivote a prestali robit z mojho veku, rozchodu a dalsich planov do buducnosti nieco hrozostrasne. Ono ide o to, ze moje mladsie sestry su uz vydate, moje mladsie sesternice tiez...a vsetkym vadi, ze ja som sa zrovna musela v mojom veku rozist. Ale to neznamena, ze ich nechavam na mna kydat, naopak velmi dorazne, asertivne som sa voci vsetkym ponosom postavila. Aj napriek tomu, to nepomaha. Som uz z toho unavena a jedine co mi napada, nestretavat sa s tymi ludmi....
Akozehumor, spravna poznamka! Dalsia vec, co ma stve je ta, ze okrem matky a naj kamosky, som osobne NIKOMU NIC NEVRAVELA. Vsetko, co sa podozvedali ludia, nemaju odo mna. A je to dalsia vec, co ma nahnevala. Ja som s nikym, s nikym osobne nehovorila o mojom rozchode. Naopak, ludia, co ma riesia vedia o tom od inych ludi. Prosto sa to zacalo sirit, pricom ja osobne som to povedala len mame a kamaratke. A tie to urcite neposunuli dalej. Ostatna rodina si to vraj domyslela, kamarati tiez....Facebook nemam, aby som tam zverejnovala kazdy prd a nikdy som nemala potrebu o svojom zivote hovorit dalsim ludom
Kto nezije podla seba, ale podla inych, tak nezije vobec.
Preco si ich vsimas? Ked zacne niekto o tom hovorit, treba mu dorazne povedat, ze svoje sukromie s nikym riesit nebudes a basta. Ludia ta potom zacnu inak vnimat a inak k tebe pristupovat a budes mat svoj pokoj! Ty sa predsa tiez nestaras do sukromia inych a svoje nikomu nevysvetluj tiez, ludia ta nemusia chapat, lebo kazdy rizmysla inak a kazdy ma odzity iny pribeh.
tak to je ako dost smiesne divit sa, ze sa niekto do teba staria, ked v dnesnej dobe uz absolutne NIKOMU nie je sukromie svate a zveruje sa na pockanie kdekomu, ved aj ty tu o tom pises a ked sa k tomu vyjadria, tak sa tiez budes divit, ze co im do toho? Hlupost je na tvojej strane, ze im o tom vobec mas potrebu kvakat, ci uz znamym v tvojom okolo alebo cudzim tu.
Este dodam...rozchod sme riesili viac ako 5 mesiacov. Rozoberali sme nas zivot z kazdej strany, hladali sme riesenia, moznosti, vela sme komunikovali, boli aj mensie hadky, pretoze kym hlava pochopi, ze sa neda dalej ist, srdce do toho ide s emociami. Tak to bolo aj u nas. To len na margo toho, aby moj opis neposobil tak, ze sme sa rozisli zo dna na den a s usmevom si povedali "cau"....
