Nemam spracovane reakcie ludi na moj rozchod...priznavam sa. Akosi mi to "nevie byt jedno". Po poriadku. Mala som partnera 8 rokov. Zasnubili sme sa, obzerali pozemky pre vystavbu domceka. Partner si vsak uvedomil a so smutkom priznal, ze tak ako zijeme, vo dvojici, mu absolutne vyhovuje a rozhodol sa, ze nechce deti. Prve tyzdne som z toho bola vykolajena, ale kedze som typ zeny, ktora nepouziva vyhrazky, srdcervuce sceny a nechce menit partnera, rozhodli sme sa spolocne, ze sa rozideme. Lebo chcem dobro pre seba, ale pre neho a nemalo zmysel byt spolu, ak ja deti chcem a on nie. Za vztahom a za nim by bolo hrozne luto, ale logika ma nepustila. Uz je to rok, co sme od seba. Sme dobri priatelia, necitim voci nemu hnev, neublizil mi nijako, nebola tam tretia osoba, takze hnevat sa, ze sa ako osobnost vyvija a niekam "dospel", je pod moju uroven. Okolie, blizki aj priatelia mi to vsak vycitaju. Ze nemam este deti, ze som sa rozisla "lusknutim prsta", ze som s byvalym zadobre, aj ked mi ublizil. Ze teraz akoze co mienim robit so svojim zivotom. Nechodim uz na rodinne oslavy, lebo mi je neustale vyhadzovane na oci, ze "oni maju partnerov a ja nie". Uz ma to neskutocne stve! To je tak strasne rozist sa v 30tke?? Radsej som s nim mala ostat a nikdy nemat deti? Som naozaj ako zena v ociach inych menej cenna, lebo som sa este nevydala? Lebo v mojom veku sa cosi take nepatri? Preco maju ludia neustale potrebu starat sa do inych a svinit im zivit svojimi nazormi? Zazil uz niekto nieco podobne?
Rozchod v 30tke, ludia ma odsudzuju
Nysjari. Ja som nikde nepísala, že máš chodiť od človeka k človeku a čokoľvek im vysvetľovať. Neviem z čoho si toto vydedukovala. Ale ak mi niekto položí priamu otázku - vždy odpoviem ešte priamejsie. Kto pochopí pochopí a kto nie, tak pre hlupáka každý hlúpy. A viac neriešim s úsmevom na tvári a s hlavou hrdo hore. No skôr ma zaráža tvoja vlastná matka. Ze mate vzťahy aké máte a ze ti nie je oporou. Neverí ti. Takej osobe by som asi nič nevysvetlovala. Ale je to aj tak divne aké vzťahy navzájom mate. Nikdy nie je totiz na vine len jedna strana. To ze máš takéto vzťahy s matkou, pomaly s celou rodinou, aj vzťah sa ti poserkal, asi by som riešila aj seba, nielen inych
Ovecky, absolutne s tebou suhlasim. A s tym stahovanim, uz sa na tom pracuje :) Dostala som ponuku na zmenu prace a riadne som to zvazovala. Ale som uz pevne rozhodnuta, ze to beriem a ze budem sama kdesi, kde sice nikoho nepoznam, ale aspon si vycistim hlavu. Ono, vsetko by bolo ok, keby aspon vlastna matka bola ku mne ina. Ale ona si ide odjakziva svoju pravdu a druhych nechce pocuvat. Ona si lepsie rozumie s ludmi, s ktorymi moze ohovarat, porovnavat, sliedit inych. Jasne, ze som sa podpory od nej nedockala. Ani mi do oci nepovedala, ze neveri mojej verzii rozchodu. Avsak, ked sa riesilo na rodinnej oslave, co robi jej stale nevydate decko, tak sa vraj rozhovorila o jej dedukciach, co bolo pricinou rozchodu. Moju verziu o detoch zmietla zo stola, vraj klamem.....ked som bola mladsia, cca 17 rocna, riesila ci nahodou nie som lesba, lebo som bola isty cas sama a stretavala sa len s kamoskami. Prosto toto je chore!! Nech mi nikto nevravi, ze je to v poriadku a rodina moze takto po mne slapat. Vela raz som ich ziadala, ze ak ich cosi zaujima, nech sa ma priamo spytaju a nevytvaraju si svoje vlastne dedukcie. Robia to aj tak. Uz dlhe roky. Sorry ale chcem ist od nich prec aspon na cas...Rozhovory nepomohli, viac sa ponizovat nebudem a ani nenecham
Simi, suhlasim s tebou. Ale mozno je to aj o nasom postoji...je zly asi. Lebo poznam ludi, ktorych podobne nazory nechavaju chladnymi. Chapes, mam kamosku, co nikdy nechce napriklad svadbu. Ma na to svoje dovody. A ludia to riesia pred nou a vo velkom. No ona je voci tomu taky salamista, akeho si jakziv nevidela. Usmieva sa a....a to je vsetko. Ona to ma totalne na haku, na tieto otazky jednoducho neodpoveda, ani ked na nu ludia tlacia s odpovedou. A to ich vytaca este viac :) Asi bude treba dospiet k niecomu takemu. Najviac ma zaraza, ze tieto otazky maju ludia, ktori si v zivote toho vela, s prepacenim, pre*rali. A to, ako si oni zariadili zivot, povazuju za najlepsie riesenie pre vsetkych. Coz je blbost totalna...clovek sa ma riadit svojimi pocitmi a tuzbami. A ako pises ty, neublizivat tym nikomu
a_dr1a, dakujem ti za tvoje slova, zas z ineho uhla pohladu. Ale odpoviem ti takto. Osobne som sa o vsetkom rozpravala len s mamou a kamoskou. Potom som sa s nikym z rodiny nestretavala, nakolko doma nezijem. Skutocne preslo par mesiacov, nez som domov zavitala na daku oslavu. A vtedy, na tej oslave som zistila, ze bez toho aby sa ma ktokolvek cokolvek spytal, si sami, vsetci, urobili svoje vlastne verzie. Prepac, ale ked uz aj v miestnom obchode riesili koho kde moj ex viezol a ze to bol dovod rozchodu, ja som teraz povinna sa niekomu spovedat a davat to na spravnu mieru? Alebo rodine cokolvek vysvetlovat a povedat skutocnu pravdu, ked moja vlastna matka im povedala, ze mojej verzii o detoch neveri, a ze dovod MUSEL byt jednoznacne iny? Ako to uz kde sme? Ved oni tomu verit nechcu, tak co mam teraz urobit? Mala som si nahrat na video nas rozchod a pustat im ho? :D V inej situacii by mi to bolo uplne ukradnute, ale tu ide o to, ze tomu aj tak neveria. Sesternica vtedy na mna vybafla pri tej oslave, ze vraj pocula od neviem koho, ako som sla na vylet s kamaratom, ktory je mimochodom zenaty a ci sa nehanbim. Nikoho nezaujimalo, ze na tom vylete bola aj jeho zena a dieta. Videli ma len s nim, bodka. Pre nu bol toto dovod na rozchod. Ked som povedala, ze nie, ze za tym bolo to ako partner nechcel deti, tak povedala, ze je to chaba vyhovorka a ze ked som ho tak lubila, mala som ho do deti dotlacit. Toto su ich nazory. A ja mam teraz chodit od cloveka k cloveku (myslim v ramci rodiny) a presvedcat, ze ja nikoho do deti nutit nebudem a ze toto bol pravy, skutocny a jediny dovod? Tak to nie......Ake dakujem ti za tvoj prispevok :)
Ja absolutne nesuhlasim s vyhlaseniami typu, na co sa stahovat prec, utekas?? No fuck off, asi tak. Clovek musi mat respekt a uctu sam k sebe, ked uz ho nemaju ini. Vtedy ide bokom aj vlastna matka, ak cloveka tryzni psychicky. Dolezite je byt psychicky v pohode, byt spokojny a stastny, nie sme odpadkove kose, aby do nas pribuzni sypali svoje smeti!
Tiež by ma zaujímali odpovede na tvoje otázky. Moja rodina a známi takto terorizovali moju sestru celé roky (ja ako mladšia som sa tomu prvé roky vyhla, ale už tlačia aj na mňa). Nonstop kedy svadba a keď sa vydala, zase kedy deti... Ako som spomenula vyššie, už tlačia aj na mňa. Ani nie tak so svadbou už, ale s deťmi. Ako mi roky plynú a potom bude neskoro a bla bla bla. Nikoho netrápi, že to nie je náš výber, že ich ešte nemáme. Skrátka sa nedarí. Raz som už potratila, pracujeme na tom, no ešte sa nepodarilo. Ľudia uvedomte si, že ak niekto (ešte) nemá deti, nemusí to byť jeho vinou ! A keď ich aj niekto neplánuje mať vôbec. Čo je koho do toho ?!?!
Nech si každý žije po svojom tak, ako uzná za vhodné (pokiaľ tým nikomu neubližuje).
Ahoj Nysjari. Myslím si, že sama sebe škodíš svojim vlastným správaním a postojom. Nie si totiž úprimná. Ako to myslím? Tak k mužovi, co si s ním bola 8r a sorry za vyraz - ta "ostal", si úprimná milá slušná a dokolečka si s ním 5mesiacov riešila vykecavala sa s ním o vás o 8r vzťahu postojoch deťoch partnerstve ai, ešte aj naďalej sa stretávate ako najväčší kamoši - ale s rodinou, ktorú poznáš celý svoj život si už úprimná nebola a neni, hráš sa na "tajomnú" a zatĺkaš. Pozri. K tomu tvojmu ex len toľkoto. Nepatrili ste k sebe. On si možno časom nájde takú, pri ktorej ho ta nechuť nemať deti či sa ženiť prejdu raz-dva. Neľúbil ta dostatočne a 8r mu bolo s tebou proste fajn, nič vážne s tebou neriešil, no ty si asi začala uvedené riešiť už intenzívnejšie nastojcivejsie a keďže decká sú záväzok už na celý život - tak vyklopil pravdu von. Ze decka proste nechce. S tebou ci bez teba. Bodka. Ide sa ďalej. Dobre si urobila, že si sa s ním rozišla ak ty deti a rodinu chceš, lebo každý si ma ísť za svojím v živote co chce a po čom túži, o čom sníva.
Avšak. Tvoj postoj k rodine je zvláštny. Prečo nie si k nim úprimná? Jasne ze nemusíš byť, netreba ani zachádzať do detailov, ale sama vidíš k čomu toto tvoje vedie. Je to na tebe co im povieš/nepovieš, ale ja sa v živote riadim totálnu úprimnosťou a je to super. Lebo veľa ľudí totiž pravdu v skutočnosti neznesie. A ak si ľudí okolo seba naučíš že si úprimná otvorená priama, tak ver, aj sa ti vyhýbať budú, aj báť sa ta budu na čokoľvek spýtať))
To co sa okolo teba teraz deje, je logické. Nič si nikomu nepovedala, exa už s tebou nevidavaju, chodíš všade sama a tak sa šíria reči. A ty sama im pravdu nepovieš. Tak je logické, že sa šíria famy. Keby si im povedala priamo, že ste sa rozišli a prečo ste sa rozišli, mala by si svätý pokoj.
To sa im chceš teraz celý život vyhýbať? Je to predsa tvoja rodina. Sama vidíš toť pri tvojom ex. Bol a už není. Ale rodina pokým nepomriete tak rodinou ostáva. A ty máš ešte dosť času si niekoho nájsť, či otehotnieť, vydať sa. V živote rob iba to, čo chceš ty. Je to tvoj život. Nikto nikdy nebude obliekať tvoj kabát a chodiť v tvojich botaskach. Ale ak sa naučíš byť úprimnou priamou férovou cestnou otvorenou sama k sebe a aj k iným, tak sa ti bude jednoduchšie ľahšie a aj krajšie žiť. Môžeš mať predsa ľudí u prdele) Tiež ich tam mam. Ale prečo robis okolo seba tajomno tajis zatĺkas klames? Ver, ľudia sa pravdy a priamosti boja. Ak ľudí naučíš že čo ku tebe môžu a nemôžu, že si stojíš pevné za svojím, si vyrovnaná šťastná spokojná sama so sebou - tak pochopíš, že až potom ta iní budú aj akceptovať a brat takú, aká si. Nech budeš žiť akokoľvek. A nie si rešpekt úctu vaznost vydupavat zvýšeným hlasom, pistanim ci vyprosovanim si niečoho, ale tým, že budeš žiť tak ako chceš ty a ze si aj za tým budeš pevné stát. Véd je hlúposť ísť žiť inde. Prečo? Ak už tak preto ze to tak aj sama chceš. Ale nie utekať pred niekym ci pred niečím..
Roxaunau, velmi si prajem tvoj nadhlad a suverenitu :) Urcite raz dosiahnem ten pocit, kedy vsetky ohovaracky, klamstva a blbosti hodim za hlavu. Uz len takto vykecat mi pomaha.
Ovecky, vies lenze okrem matky a kamosky nikto nevie pravy dovod rozchodu. A matka si ma nezastala nikdy v inych veciach, takze nehrozi ani v tomto. Ona napriklad neveri, ze sa to udialo vsetko "len" kvoli tomu, ze nechcel deti. Ona a aj cele okolie si hudie svoje, pretoze mojho partnera zrovna nezboznovali. Maju svoju pravdu. Dostalo sa ku mne, ze sme sa rozisli kvoli nejakemu chlapovi, s ktorym som sla raz po dedine (kamarat mojho byvaleho, ktory u nas nikdy nebol a zbehla som po neho na zastavku). Alebo ze zarucene sme sa rozisli kvoli jeho nevere, lebo moj byvaly raz viezol v aute daku zensku, takze to muselo byt kvoli nej. Ta zenska bola jeho teta, opat slo o navstevu u nas...Asi zvolim stahovanie, mozno nie uplne do zahranicia ale na opacny koniec republiky. Mrzi ma, ze sa zrejme pretrhnu rodinne vazby, lebo ja nemam zaujem s tymi ludmi uz nijak komunikovat....Mozno sa raz ozvem, az budem mat dalsieho partnera a budem konecne v ich ociach "na poriadku"...ironia samozrejme
Inak mne je dost divne, ze praveze nestoja na tvojej strane. Hlavne na dedinach je preferovane deti mat. U nas kebyze sa rozidem s partnerom, ktory so mnou nechce mat deti, tak sa nasi este aj potesia a pogratulovali by mi. Je to otrasne, ale je to tak. Dnes ludia nemaju respekt a kuska ucty pred sukromim inych.