Zdravím vás všetkých.
Mám trapenie so svojim životom za ktorý si môžem len ja sama. Nezvalujem na iných chybu, iba na seba. Už som si to veľakrát preplakala, ale chcem, aby sa to zmenilo a našla som rovnováhu.
Mám 24 rokov. Pred 7 rokmi som si nespravne vybrala VŠ. Rodičia mi do toho nehovorili, mala som si vybrať sama. V podstate som vedela čo som chcela, ale bála som sa prírodovedných odborov- mala som dvojky z bio, chémie, fyziky a trojky z matiky. Vybrala som si jednu z tých najľahšich a najťažšie uplatniteľných škôl. Maturovala som okrem jazykov z dejepisu a nosky. Mala som strach, že ťažšiu školu nezvládnem. Neverila som si. VŠ bola pre mňa jednoduchá. Cez semester som napisala seminárky, cez skuskove ucila a vzdy som skúšky na prvýkrát urobila.
No ale po škole som si síce našla prácu v odbore, ale nechcem to robit cely život, trápim sa tam, robím to len pre peniaze. Celé studium som klamala samu seba, že bude fajn, že sa v tom nájdem, no nenašla som sa. Trápim sa tým, veľmi ma to psychicky zožiera. Keby sa dalo, vratila by som čas a rozhodla sa inak.
Chcela by som sa poradiť, či ste niekto boli v takej situácii a ako ste to riešili. Seriózne uvažujem, že skúsim ďalšiu VŠ, ktorú som vždy chcela. Ale neviem, či už nie som na to stará, resp. Či zvládnem predmety, ktoré som videla naposledy pred 8 rokmi a nemala som ich ako maturitné.
Rodičia má už finančne nemôžu podporiť, musela by som to zvládnuť sama.
Myslite, že aj v tomto veku mám ešte šancu napraviť svoju velku životnú chybu?
Ďakujem všetkým.
Hanbím sa za seba a snažím sa o zmenu
mozes ist robit obchodacku pre rozne farma firmy, tam nemusis byt priamo vystudovana. Farmacia je velmi tazka skola. Prepac ale mne to neda, myslienka ze do 30 studujes a si stale pri rodicoch a nemas absoltune nic je otrasna. Co na to tvoji rodicia? Su ochotni ta takto dlho zivit doma? Nebudes mat ani pracovne skusenosti, ani peniaze, co taka rodina do buducna? To zacnes riesit v 40 mozno. Zamyslala si sa uz nad tym? Ja som vystudovala aplikovanu matiku, zacala som pracovat ako inzinierka v korporacii, bol to otras. Technicka robota ma vobec nebavila, bolo to velmi stresujuce pracovat so zakaznikmi a nemat vela krat sajnu o co ide. Zvladla som to 3 roky, popri tom som si nasla co ine chcem robit, dorobila som si nejake kurzy. Ostala som vo firme ale zmenila poziciu, stale pracujem so zakaznikmi ale ako manazerka a nerobim technicku pracu. A teraz je to vsetko uplne super! Lepsiu pracu si nedokazem predstavit. Tak sa na to skus pozriet aj z tejto strany, mozno po case najdes nieco ine co ta zaujme. Nevzdavaj sa hned na zaciatku. Mna ani nenapadlo ist spat domov v 24, zacat novu skolu a byt rodine na krku.
Nebola to strata času. Ber to tak, že si tých 7 rokov potrebovala na to aby si to zistila. A čo, že 7 rokov? Ak si na to potrebovala toľko času tak si ho hold toľko potrebovala.
Choď si za tým, nestrácaj čas niečim čo ťa nebaví ak to môžeš zmeniť. Bude to stáť za to.
Že nemáš talent? Čokoľvek sa dá urobiť ak na tom tvrdo pracuješ. Ak má niekto talent je to super odrazový mostík ale keď to niekto nevyužije tak ten, čo sa tvrdo snaží ho ľahko predbehne. Napadá ma napr. Judit Polgár, svetová hráčka šachu ktorej otec veril, že keď na niečom tvrdom pracujete, nepotrebujete talent. A tak začal učiť svoje dcéry šach, Judit bola z počiatku najhoršia zo sestier, no teraz je najlepšia žena v šachu, myslím, že za celú históriu. Ty ani nepotrebuješ byť top matematička, stačí ak budeš mať dobrého učiteľa. Tak si nájdi dobrého doučovateľa ak ti to nejde :)
Ale ja to vnímam ako obrovsku stratu rokov a ako velku zbytočnosť. Tak viem, že veľa ľudí robi iné povolania než to čo vyštudovali a že pracujú len kvôli peniazom, ale ja to inak všetko vnímam. Chcem byt spokojna aj v pracovnej oblasti a nerobiť niečo nasilu a potom sa len vyhovárať a hľadať dôvody.
Chcela by som byt farmaceutického v lekárni a bohužiaľ to sa bez školy nedá robit. Ani sa to nedá externe vyštudovať, aby som sa mohla odtrhnúť od rodičov :( viem, že na tie ťažké odbory chodia len kapacity ktore mali výborne známky z prírodovedných odborov. Viem, že mne chyba sebavedomie, neverím si. Bojim sa že aj keby som sa tam dostala, nedala by som matiku (som úplný antitalent), fyziku či by má vyhodili na labakoch, lebo som ich naposledy mala v tercii na gympli.
Neviem, nič také strašného sa nestalo a svet sa za to nezrútil. Kopec ľudí robí niečo úplne iného ako študovali, napr. aj ja. Kľudne si hľadaj niečo iné, alebo skús aj tú školu v odbore o ktorý by si mala záujem. Nuž tak máš pocit strateného času na škole, a čo? Ľudia robia omnoho väčšie blbiny a chyby. :-)
boze dievca a co si myslis druhy ludia chodia do prace pre nieco ine nez pre peniaze? Vsetci su v robote len preto ze zato dostavaju peniaze nie preto aby tam meditovali o stasti .
Jasne, chod do toho. Nemas sa vobec za co hanbit, vsetci robime chyby a je praveze super, ze si si to uvedomila a snazis sa o zmenu namiesto toho aby si sa s tym len zmierila a zila takto dalej. Drzim palce a pamataj, ze vzdy je lepsie to skusit ako lutovat, ze si to ani neskusila.
Pracuj dalej, az take zle to byt nemoze. Popri tom zacni studovat externe. Ale dobre si rozmysli co ti to do buducna da. Mozno nepotrebujes uplne zmenit, Len skusit trochu inu pracu v obore. Urcite by som ale neostala na krku rodicom dalsich neviem kolko rokov. Osamostatni sa a popri tom pracuj na zmene.
Ahoj.Ano zvladnes to,naucis sa.Inak, ved mas 24 nie 50 este nic nie je stratene.
pravdaze skus, odist mozes vzdy a nikdy nie je neskoro. poznam viacerych, co sa nasli az pri druhej vs a u niektorych to je dokonca medina. vela zdaru a uz aj sa zapis, nevahaj.
