Niektorí ľudia sú nám sympatickí na prvý pohľad a doslova z nich ide to dobro...pre mňa osobne sú nimi tí, ktorým sa smejú oči. Tam sa nedá zmýliť. Stačí sa im zahľadieť do očí, nemusia sa ani jemne usmievať, ale usmievajú sa im oči, sú tam také iskričky.
Ale to, kto aký je, sa dá rozpoznať pomerne rýchlo, stačí s dotyčnou osobou stráviť aspoň nejaký ten čas, rozprávať sa s ňou, spoznať jej názory, všímať si ako sa vyjadruje, správa voči iným a pod. Niektorí ľudia nám síce môžu hovoriť pekné veci, resp. pekne sa vyjadrujú, ale mimika a gestá, oči ich často prezradia, prezradia čo si naozaj myslia. Takých je ľahké odhaliť. Sú však medzi nami aj naozaj dobrí „herci“...tam sa často zmýli aj človek, ktorý má na charakter ľudí nos.
Ale, ak autorovi išlo o to, ako zistiť o nejakej žene aká je, či dobrá/zlá bez toho, aby ju aspoň trošičku spoznal, tak to je ťažké, dá sa to len pri niektorých ľuďoch, z ktorých tie ich vlastnosti doslova na prvý pohľad sálajú.
Ale trefné boli aj poznámky, že charakter sa dá prejaviť spomínaným správaním voči čašníčke/čašníkovi i za volantom, alebo správanie/úcta voči starším ľuďom naozaj veľa napovie o človeku.