Nezvládam tento svet. Rodičia ma tak vychovali ako slabého jedinca.
Detstvo - ZŠ - domá hádky, mama bila otca, stále sa niečo riešilo, hlavným dôvodom peniaze a rodina s ktorú mal zakázané byť v kontakte. Keď to porušil bolo peklo niekoľko dní. Keď nedoniesol peniaze bolo peklo. Mama nikdy nepracovala, dôvodom vždy boli diagnózy ktoré má. Invalidný ale nikdy nič. Je veľmi veriaca a celé dni je len v knihách.
Podľa nej je to že sa nám nedarí len kliatba od rodiny a stále sme chodili za biskupmi a kňazmi.
Ja som vždy prišiel zo školy, zbitý a poriadne došikanovaný. Doma hádka a tak som zdemoloval byt, rozbíjal všetko alebo niekde vyčíňal na uliciach. Vyžíval som sa v tom. Keď sme bývali v dome všetko som ničil, rozbíjal strechy, ničil veci na dvore a tak. Doma boli bitky a ja som mal asi nejakú poruchu. Stále som všetko ničil.
Keď sme bývali v byte tak som zničil steny a podobne, alebo som ničil veci v činžiakoch. Schránky, hydranty a tak. Polícia ma často nosila domov, alebo na mňa zavolala políciu mama.
Čím som bol starší menili sa aj veci ktoré som robil, asi v 7 triede som už aj voľačo kradol, dostal som sa do takej triedy kde bola len zberba a tá ma všade vodila a ja kedže som bol šikovný v otváraní zámkou tak som im pomáhal. Aj ma chytila polícia a vždy som ja najhoršie dopadol. Doma stále to isté bitky a hádky.
Mali sme dom ale nebolo tam kúrenie a tak sme vždy bývali v zime v byte. Stále nás ale vyhodili lebo buď sme tam neboli nahlásení všetci a zistili to alebo tam bol hluk a susedia volali políciu alebo majiteľa, alebo sme zdemolovali byt.
Ja som bol vždy dosť šikovný, zaujímal som sa ako veci fungujú a veľa som čítal, ale to je asi jediná pozitívna vec na mna s tých čias.
Potom sa narodila sestra, tá hrešila na celý dom už v postieľke. Všetko si vydobíja krikom. Teraz končí Zš a je to to isté. Vyhodili nás preto z veľa bytov. Keď sa jej niekde nepáčilo, mala ďaleko do školy tak proste urobila cirkus taký že nás vyhodili a museli sme ísť inde. Sťahovali sme sa do mojich terajších 24 rokov viac ako 40 krát.
Na strednej som začal piť, chodil som na najhoršiu školu v meste a všetko ma donútili robiť. il som do otravy krvi, a ostatní sa na mne zabávali. Nulová osobnosť, handra. Zo školy ma vyhodili na rok. Potom som ale zázrakom dokončil maturitu.
Zázrakom som nastúpil do práce, zarábam okolo 490 v čistom.
Pil som ďalej a bolo to veľmi zlé. Až som sa pred dvoma rokmi spamätal, našiel si koníčky a skončil s alkoholom :) Asi jediná dobrá vec čo som kedy urobil.
Aktuálne - Je mi 24, žijem s rodičmi, a som stále v mínuse. Nedokážem, požiadať o plat, ani dať výpoveď. Mám kopec komplexov a psych. problémov. Soc. fóbia úzkosti.
Nie som schopný sám žiť. Nedokážem riešiť svoje zdravotné problémy.
Tam kde žijeme nás už podľa mňa nebudú dlho držať - sestra zjape stále a hreší.
Všade je u nás bordel, vždy bol, a ja som tak naučený - strašný bordelár. Teraz zázrakom som si popratal izbu, ale v zbytku domu je bordel, špina hnus. Nemám plat som len v mínuse, neviem pracovať s peniazmi. Nedokážem si predstaviť žiť bez rodičov, som absolútne nesebestačný.
Mám sice kopec priateľov a koníčkov ale to je asi tak všetko. Nemám osobnosť, sebavedomie, vytrvalosť, charakter, názory. Nič.
Čo bude ďalej - budem žiť s rodičmi a sestrou, ťahajú ma dole, nedokážem to prekonať, svoje psych. problémy, komplexy a podobne.
Nikdy som nemal babu, a už ani po tom netúžim - kto by toto čudo chcel? Viem že možno budem sám o to mi nejde ale chcel by som byť aspoň samostatný, mať život. Ale ako to docieliť? Ako sa z toho vymotať? Ako prekonať vlastnú vôľu? Ako zmeniť myslenie? Nejde to skúšam to ale stále padám späť tam kde som začal. Kus sa posuniem ale v zápätí padám nazad. Nejde to.
Pripadám si ako postihnutý - rozprávam sa sám so sebou, keď som sám robím grimasy, drbe mi v hlave už. Som slabší jedinec bez poriadnej školy, osobnosti, a šance na život aký chcem.
