Nulové vyhliadky na normálny život a budúcnosť

Porzri....podla toho co pises sa nemozes ani cudovat, ze si pripadas divny, alebo ze sa rozpravas sam so sebou. Je uspech uz len to, ze si to uvedomujes a mas chut s tym nieco spravit. Viem, ze to nie je lahke, ale odid, tam kde si ta nic dobre necaka. Ak odchod do zahranicia je pre teba (zatial) nieco nemozne, skus si najst pracu v inom meste. V BA je kopec roboty s ubytovanim a podobne. Ver mi, ked budes vediet, ze si mas zaplatit ubytovnu, nakupit jest a podobne, naucis sa aj hospodarit, lebo budes k tomu nuteny. Bude ti istotne lepsie, bez nadavok, kriku, a toho chaosu co mas doma. Zaciatky nie su nikdy lahke, ale myslim si, ze toto je ten moment kedy by si sa mal posunut. Necakaj do nekonecna. Ak ostanes tam kde si, nikdy sa nic nezmeni, ak odides, mas nadej zacat konecne zit ako normalny clovek. Vela stastia ti prajem.

Kontrolor najdi si pracu v zahranici to je najlepsie riesenie vsetkeho. Jednak si fakt dobre zarobis aj na miestach kde na Slovensku dostanes 400 eur druha vec zmenis prostredie . Ked budes mat poriadny plat budes si moct dovolit aj byvanie.

V podobnej situácii ako ty Kontr0lor je viac ľudí. Sám osobne si tým prechádzam. Navyše ja nemám ani tu prácu. Aj preto mať nikdy nič nebudem. Som úplne zlomeným človekom, koncentrácia na mizernej úrovni, odolnosť voči stresu strašná, duševne vyprahli. Už pri minimálnej dávke stresu sa mi roztrasie skoro celé telo. Koncentrácia ma obmedzuje aj pri koníčkoch. Hnevám sa pomerne na seba, i keď je jasné som strašne chorý (veľmi ťažká forma schizofrénie). Povedal som si, že možno nebudem mať taký život, aký by som chcel, ale nech je aspoň to fyzické či psychické zdravie najlepšie. U mňa je základ robiť vecí tak, aby som polroka ročne netrávil v nemocnici. Je to strašne veľa, a tak celé dní sa len túlam po uliciach mesta. Von som nejaké 3-4 hodiny. Keby mi dovolilo zdravíčko aspoň ísť na vysokú školu a urobiť si inžiniera. Bohužiaľ ja som v takom stave, že nedokážem čítať ani knihy. Sústredenie skutočne žiadne, s tým sa ťažko čokoľvek robí. Jediné čo môžem robiť momentálne je chodiť po športových podujatiach v širokom okolí. Tam v istých momentoch sa môžem cítiť šťastný.

Vieš, alkohol konzumovaný v minulosti na hranici otravy ovplyvnil aj metabolizmus mozgu a u niektorých až tak, že spustil epilepsiu a podobné "efekty". Mohol oslabiť aj tvoju psychiku s vonkajšími prejavmi ktoré opisuješ.

Prestaň sa už zaoberať minulosťou iba sa z nej pouč.
Bude Ťa iba zaťažovať.
Nepochybuj o sebe lebo pochybnosti sú naši najväčší zradcovia.
Obklop sa úspešnejšími ľuďmi.

Tieto zmeny by si mal zvládnuť aj sám.

Niekedy v druhej triede na strednej spolužiaci usúdili že by som mal s nimi začať chodiť do mesta na akcie. A začalo to, kedže som ľahko manipulovateľný človek ktorý chorobne nechce aby sa na neho niekto hneval, tak som samozrejme šiel.

Alkohol, v opilosti cigarety neskor mariška keď som bol opitý. Bol som ako bábika, oni sa opili do pohody a ja do kómy. A potom to bolo urob toto, urob tamto a ja bol cvičená opička ktorá vždy skončila najhoršie. Chaty, bary, akcie. takto to šlo 4 roky. 4 ROKY, s prestávkami.
Nemocnice, otravy alkoholom, úrazy v opilosti. Ležal som na hlavnej ceste a polícia myslela že som mŕtvy a ja bol len opilec čo šiel domov. Opíjal som sa tak že som raz nie že netrafil vchod do bytovky, ale raz ani sídlisko, a raz som sa dobíjal do domu kde zavolali políciu a potom som sa im pošťal v aute. A pri tom som býval v bytovke. ....

Neviem ale či už nemám poškodený mozog po tomto. Už dva roky nepijem a úplne som s tým všetkým skončil a našiel si nových priateľov a záľuby. Ale tá bystrosť, pamäť a koncentrácia ktoré tu boli keď som bol dieťa sú preč.

Neviem sa sústrediť, neviem sa prinútiť robiť veci ktoré ma bavia, chýba motivácia. Pamäť je preč, zabúdam rýchlo, ťažko sa učím nové veci. Neviem či je možné aby som bol opäť ten kto som bol ako dieťa. Možno už to nie je možne. Nedokážem robiť viac veci naraz, napríklad mám tu v textoch veľa chýb aj keď pravopis viem, ale mozog rozmýšľa nad obsahom a robí chyby.

Ako by som mal teda vyštudovať vysokú školu? Ako by som sa mal vzchopiť a nájsť inú prácu?

ahoj nechcem ti krivdit sama pochadzam z rodiny kde sa na nas otec vykaslal nemala som vobec nic a zili sme strasne chudobne ale napriek tomu som sa nevzdala. Tiez som robila v prvej robote za cca 450 eur pomocnicku v kuchyni ale nahnevala som sa a povedala som si ze to musim zmenit ze musim nieco dosiahnut . Popri tejto slabo platenej robote som si spravila externe vysoku skolu a zamestnala sa vo vystudovanom odbore. A moj zivot sa uplne zmenil. Nehovor ze tak ako zijes teraz budes zit naveky. To ze ostavas v tak slabo platenej robote je len tvoja chyba. Nemysli si ze vsetci okolo teba sa maju dobre len ty nie. Bojuje kazdy clovek ktoreho denne stretavas ani o tom nevies. Aj ludia co maju uspech si to tiez vydreli. Tak sa vzchop a zacni sa snazit a prestan sa lutovat.

GOING - ona je veriaca a to čo robí vidí že je to tak správne, že on urobil hriech a tak, nič neni kvôli susedom, a teraz to už tak nie je ako kedysi už ju to viac menej prešlo, hádajú sa stále ale už to nie sú bitky ako keď som bol malý

Písal som to aby sa pochopil dôvod môjho terajšieho stavu

Ako píšeš nemám psychickú silu žiadnu a neviem ako ju vlastnou vôľou získať,

Nikde som nepísal že si JA myslím že je to prekliatie,
Ja neviem čo so mám už o tom myslieť ....

Ja nie som schopný riešiť ani banalnejšie veci kde to už to

Mama je veriaca a bila otca. Podľa mňa je to taká viera aby sa nepovedalo alebo kvôli susedom. Ak ona neprehodnotí a nezmení postoje tak kostol v tomto prípade nestačí.
Keď si toto ako dieťa zažíval tak si nevedel vyhodnotiť čo je normálne správanie a fungovanie rodiny. Preto nemáš vybudovaný prirodzený obranný mechanizmus potrebný do života - potrebnú psychickú silu.

Pokiaľ si myslíš, že je to prekliatie nech to mama rieši ďalej cez vieru a kňazov.

Vždy je najväčšie prepojenie matka a syn. Myslím, že príčina ide cez matku resp. cez jej rod.

Je možné to riešiť aj cez špecialistov, jedným z nich je aj
MUDr. Teodor Rosinský, bývalý primár psychiatrickej liečebne vo Veľkom Záluží pri Nitre, autor knihy: CHOROBY Z NENÁVISTI, (urieknutie, porobenie , prekliatie).

Myslím, že menovaný bol ocenený MZ SR viac krát striebornou medailou.

(Nerozumiem. Máš nejake dlhy ? Ak áno tak aké ?
Alebo to myslíš tak že nedokážeš z 490 eurovej vyplaty vyžiť ? To sa mi ale trochu nezdá aby ti nestacilo 490 eurovy plat navyse ked bývas s rodicmi a nemusíš platiť za nájom ale platíš iba energie, jedlo/pitie, doprava.) --- mám dosť finančne náročné koníčky, a nie nevzdám sa ich lebo mám iba to

(No to sa ty ani necudujem. Ja mam 23 rokov a tiež žijem s rodicmi. Sám by som totiz zit nevedel. Je niečo oné kebyže mas nejaku partnerku alebo nejakeho kamarata ci kamaratku s ktorymi by si byval, ale žiť sám tak to je naozaj velmi tvrdý oriešok. Casom sa clovek kebyže býva sám zblázni. ) ---- neviem si predstaviť žiť s niekým cudzím, sám ale si predstaviť viem, problém sú €

(Ake presne zdravotne problemy mas ? Písal si o socialnej fobii ale popíš konkretnejsie ako sa ty to prejavuje a z coho ta socialna fobia vznikla. )

--- celý príspevok je o tom ako vznikla - podľa mňa mám soc. fóbiu, a mám važne podozrenie na ADHD, ďalej mávam panické ataky úzkosti aj keď teraz už menej, ďalej myslím že slabšie až stredné depresie,
Ako dieťa som mal OCD ale to už vymyzlo,
Soc. fóbia sa prejavuje klasicky, - úzkosť zo socializácie v každom smere

(A tvoja sestra nemá nahodou ADHD ? Ak ano tak by sa na to mala liečiť. A pokial ADHD netrpí ale robí to naschvál tak jej treba dohovoriť, že bud sa začne normálne chovať alebo ju budete musieť na určitý čas umiestnit do domova. Nemozes predsa dovolit aby vám sestra donekonečna robila problemy a ešte k tomu naschvál s trucu.)

robí to nachvál, je ešte dieťa nwm či má ADHD, dohovoriť sa nedá príde len sprška nadávok, vyhrážanie je na nič,
Snáď už dospeje.

(No tak s tým začni niečo robiť. Malo by to byt v tvojom zaujme mat doma cisto. Alebo radsej chces mat doma spinu a chytit nejake choroby z toho ?) --- u seba si popratam inde to nemá zmysel ak ostatní na to kašlú

(Ak sa chces osamostatnit potrebujes si najst nejaku partnerku ci nejaku osobu s ktorou budes ziť. Tiež potrebujes mat nejaku stabilnu pracu ktora ta uživí.) - prácu si lepšiu nenájdem, vieš koľko stresu a úsilia mi dalo ako tak zapadnúť v terajšej práci? Za všetko môže soc. fóbia

(No tak musís na sebe zapracovat. Zacni chodit do posilky, vyformuj postavu, zacni sa nejak pekne obliekat a určite si nejaku babu najdes a možeš sa potom osamostatniť.) -- dievča nie je aktuálny cieľ,

(Aktuálne - Je mi 24, žijem s rodičmi, a som stále v mínuse. )

Nerozumiem. Máš nejake dlhy ? Ak áno tak aké ?
Alebo to myslíš tak že nedokážeš z 490 eurovej vyplaty vyžiť ? To sa mi ale trochu nezdá aby ti nestacilo 490 eurovy plat navyse ked bývas s rodicmi a nemusíš platiť za nájom ale platíš iba energie, jedlo/pitie, doprava.

(Nie som schopný sám žiť. Nedokážem riešiť svoje zdravotné problémy.)

No to sa ty ani necudujem. Ja mam 23 rokov a tiež žijem s rodicmi. Sám by som totiz zit nevedel. Je niečo oné kebyže mas nejaku partnerku alebo nejakeho kamarata ci kamaratku s ktorymi by si byval, ale žiť sám tak to je naozaj velmi tvrdý oriešok. Casom sa clovek kebyže býva sám zblázni.

Ake presne zdravotne problemy mas ? Písal si o socialnej fobii ale popíš konkretnejsie ako sa ty to prejavuje a z coho ta socialna fobia vznikla.

(Tam kde žijeme nás už podľa mňa nebudú dlho držať - sestra zjape stále a hreší.)

A tvoja sestra nemá nahodou ADHD ? Ak ano tak by sa na to mala liečiť. A pokial ADHD netrpí ale robí to naschvál tak jej treba dohovoriť, že bud sa začne normálne chovať alebo ju budete musieť na určitý čas umiestnit do domova. Nemozes predsa dovolit aby vám sestra donekonečna robila problemy a ešte k tomu naschvál s trucu.

(Všade je u nás bordel, vždy bol, a ja som tak naučený - strašný bordelár. Teraz zázrakom som si popratal izbu, ale v zbytku domu je bordel, špina hnus. )

No tak s tým začni niečo robiť. Malo by to byt v tvojom zaujme mat doma cisto. Alebo radsej chces mat doma spinu a chytit nejake choroby z toho ?

(Čo bude ďalej - budem žiť s rodičmi a sestrou, ťahajú ma dole, nedokážem to prekonať, svoje psych. problémy, komplexy a podobne.)

Ak sa chces osamostatnit potrebujes si najst nejaku partnerku ci nejaku osobu s ktorou budes ziť. Tiež potrebujes mat nejaku stabilnu pracu ktora ta uživí.

(Nikdy som nemal babu, a už ani po tom netúžim - kto by toto čudo chcel? Viem že možno budem sám o to mi nejde ale chcel by som byť aspoň samostatný, mať život. Ale ako to docieliť? Ako sa z toho vymotať? Ako prekonať vlastnú vôľu? Ako zmeniť myslenie? Nejde to skúšam to ale stále padám späť tam kde som začal. Kus sa posuniem ale v zápätí padám nazad. Nejde to.)

No tak musís na sebe zapracovat. Zacni chodit do posilky, vyformuj postavu, zacni sa nejak pekne obliekat a určite si nejaku babu najdes a možeš sa potom osamostatniť.