Myslela som si,ze mam uzasny vztah. 4roky sme medzi sebou nemali vacsi problem. Mal vela povinnosti ale prisposbili som sa. Videla som, ze ma snahu byt so mnou.
Nikdy sme po veceroch nesedeli pred telkou...vzdy sme radsej pri sebe lezkali, objimali sa a rozpravali. Toto bolo jedine po com som tuzila. Len tak pri nom lezat.
Zrazu prisiel za mnou s tou uzasnou vetou, ze miluje 2 zeny. Nechapala som. Nikdy som ho nevidela plakat a teraz sa nedal zastavit.
Stretli sa na jednej oslave, poslala mu ziadost o priatelstvo, mesiac si pisali, stretli sa, potom si zase len pisali.. O dalsi mesiac neskor mi toto povedal.
(Jedno stretko a lubi ju! To co sme si my prezili porovnava s nou!)
Vsetko mi vyrozpraval, to ako sa stretli, co jej povedal, ako vyzera...aj ked to bolelo nic mi nezatajil. Pobozkali sa, ale nespal s nou.
(A to mu vazne verim.)
Potom co mi to povedal sme boli spolu 2tyzdne skoro stale...v objati, utesovali sme sa.
Cely ten cas som chcela aby sa s nou stretol osobne, lebo len tak bude vediet co k nej citi. Keby to ukoncil cez net nemalo by to vyznam. Stretli by sa a co potom?
Bolo to dlhe cakanie, lebo bola odcestovana.
Dufala som, ze si uvedomil co ma doma.
Ale po tom ich stretku prisiel zniceny s tym, ze on nevie co ma robit.
Ze ma lubi, chce byt so mnou lebo som uzasna a take blbosti...ale, ze ho to k nej taha.
Tak som povedala,ze staci. Musi byt chvilu sam aby si utriedil ci chce byt so mnou, s nou alebo sam.
Lebo ani my by sme po tomto nemohli pokracovat, lebo by myslel na nu. A ani s nou by nemohol byt lebo by myslel na mna.
Teraz sa mi ozval po par dnoch. Vraj po tom stretku si uz myslel,ze ma byt s nou ale teraz mu chybam. Ale TOP je, ze stale nevie co chce.
No ked sa takto sprava 25rocny chlap, je to smutne.
Chcela som pockat. Ze uvidime co citi. Lubi ma a toto bol ulet? Alebo sme na seba naviazany, ale uz ma nelubi?
Zacinam si uvedomovat, ze to je cele len o nom. A to co ja citim? Je pekne, ze place kvoli tomu ako mi ublizil. Ale stoji mi to za to...
