Chodim vyse roka s 28-rocnou zenou (ja mam 35), ktora ma odzite velmi zle veci a mava casto depresie. Naucil som sa zvladat jej stavy a skoro vzdy ju dokazem dostat do pohody, ked sme spolu. Ja si myslim, ze by mala vyhladat odbornika, ale viem, ze ona by tam nesla a uz vobec by nebrala ziadne lieky. Viem, ze to nema zmysel s nou preberat, lebo to uplne odmieta. Otazka je, mate niekto realnu skusenost s tym, ze sa niekto dostal zo silnych depresii (to su az take, ze clovek ma apatiu a nevstane z postele, neumyva sa, nic cely den nezje), pomocou svojho partnera alebo mozno niekoho blizkeho, ktory sa onho staral, vybavoval mu veci, dodaval sebavedomie, pomahal, utesoval, povzbudzoval atd. alebo je to podla vas zbytocne a taketo stavy musi riesit iba odbornik? Ak odbornik, ako taku osobu presvedcit, aby za nim isla? Ako argumentovat, aby sa necitila ako "postihnuta", ze ma ist k takemu lekarovi?
Depresivna priatelka
Urcite sa da z toho dostat. A bude to dobre aj pre teba ak tam pojde lebo aj tebe sa ulavi, aj ty si urcite potrebujes oddychnut.Nie je to lahke denne tahat niekoho z depresii. Aj ty potrebujes novu energiu.Postaraju sa o nu tak ako potrebuje a ty nacerpas tiez nove sily..
Tvoja priatelka urcite nie je postihnuta, len sa este nevyrovnala s tazkymi vecami ktore ma za sebou.Mozno sa stalo este nieco co ju "zlomilo" (problemy v praci, v rodine,..) a preto nie je schpna vstat ani z postele. Mozog sa dostane do "ochranneho rezimu" a ma potrebu nic neriesit. Ale mala by vyhladat odbornika. Sami to asi nezvladnete.Psychicke problemy mma dnes mnozstvo ludi,pretoze doba je zla. Sme pod velkym tlakom-hypooteky, malo penazi,deti a ich naroky,rodinne problemy...Nie je ziadna hanba priznat si ze ma problem.Povedz jej, ze chces zase vidiet jej usmev, chces jej vo vsetkom pomahat,ale citis ze sami to nezvladnete. Su na to centra, kde sa o nu skvele postaraju,robia tam podporne skupiny kde sa vyrozprava pri ludoch co maju rovnake/podobne problemy.
Tebe sa tak nezveri, aj ked ju lubis ale tie pocity co ma pochopi len ten co to zazil. A ty,aj ked ju lubis,to bez pomoci odbornika nezvladnes. Musis ju presvedcit,aby sla. Len vytrvaj a stoj pri nej. Drzim palce.
A k veci niekedy depresiu nedokaze vyliecit ani laska.Je to nepochopitelne ale take veci sa bohuzial v zivote stavaju.Ale mozes sa o to pokusit nesmies to s nou vzdat ver mi ze je velka sanca ze sa z toho moze dostat a ze potom budete mat krasny spolocny zivot.Mozno pridu take stavy ze bude uplne natom zle ze nebude vychadzat z domu bude mat zle myslienky ale nesmies to vzdat.Treba skusit vsetko popripade aj lieky ked treba.
Ako tu mozte vsetci pisat take bezcitne sracky?pocuvate sa vobec? Predstavte si byt na jej mieste ze mate depresie ze neviete vztat ani z postele a ze by vas koli tomu ludia opustili..nezvladli by ste to skoncili by ste to tak preco mu tu radite take hluposti.
Musis byt velmi dobry clovek ked to s nou zvladas a laska je presne o tom byt spolu aj v zlom aj dobrom ver mi ze ked sa z toho tvoja priatelka dostane tak ta bude milovat este viac.A to vase puto sa len upevni.Je velmi malo takich vztahov ktory zvladnu take psychicke tazkosti.Mala som priatela ktory mal omnoho horsie psych problemy pocul aj hlasy a nikdy by som ho koli tomu neopustial laska je o tom on to bohuzial nezvladal.Ver mi ze tie lieky nerobia zazraky mozno ked ma uzkost tak akurat to jej utisia ale s depresie sa musi dostat s tvojou pomocou.Mala by skusit ist k psychologovi mozno by mohla skusit aj AD ale tie jej akurat vypnu emocie a stane sa z nej zombik.Takze ked citi vela smutku a place tak jej pomozu vypnut to.Skus sa s nou vazne porozpravat povedat co k nej citis a ze jej chces pomoct.Vobec to nieje hanba a nikto nemusi vediet ze chodi k psych.Chod tam s nou.A jasne ze s nou v buducnosti budes moct mat deti depresia nieje nebezpecna choroba s takou schyzofrenickou uz by som ti deti neradila mat ale s tymto to sa da.Hlavne ju neopustaj lebo ju to znici.
Suhlasim s nazorom SofiaElla.
Ono je velmi pekne od teba, ze s nou chces byt aj napriek jej depresiam (kt. ako pises - asi ma, lebo zazila vela zleho). Ale osobne poznam mnoho ludi, co zazili dost tazke udalosti, zlomilo ich to, zlozili sa, museli sa v priebehu par tyzdnov opat pozbierat, zit dalej a byt dokonca i podporou pre druhych.
Chapem, ze depresiu si clovek nevybera, ale prave od cloveka zalezi, ci chce zit len ako obet a pijavica, kt. sa prilepi a parazituje na druhych, a ked nie je v dosahu nik, tak sa utapa v depresii a caka, kedy "pojde" okolo dalsi/dalsia, kto jej bude tentokrat davat podporu, alebo ci chce zit ako plnohodnotny clovek a sam byt podporou pre druhych.
A tiez mam skusenost, ked si dokonca 2 blizki ludia prechadzali depresiou, jedna k tomu pristupila, ze proste musi zit, musi fungovat, musi sa starat (lekari jej tiez dali nejake lieky, ale tie je robili este horsie, tak sa sama dala svojou volou dokopy), takze o depke uz hovori len ako o minulosti (a to tiez ma za sebou kopu fakt skaredych udalosti) a druhy k tomu pristupuje, ze je obet a parazituje na tych, kt. mu chcu byt oporou, s prepacenim zere nato tabletky od psychiatra, kt. mu sposobili dalsie tazkosti. Chodi sice k terapeutovi, ale jeho rady beztak len selektuje, podla toho co mu vyhovuje a co nie.
Z osobnej skusenosti: do vztahu chcem rovnocenneho cloveka i po dusevnej stranke. Ako chapem, ze kazdy si zasluzi lasku, ale tu lasku treba aj opatovat a na vztahu pracovat. Fakt chces zit s niekym, kto svoj zivot prezije v silnej depke (ako pises: to su az take, ze clovek ma apatiu a nevstane z postele, neumyva sa, nic cely den nezje)?
Este ak ide o jednorazovu epizodu, a ona natom chce pracovat a pracuje a da sa dokopy, ok, ale ak je to jej bezny zivot, tak byt tebou, hladam si rovnocennu partnerku.
Ale inak mas moj obdiv, ze si to vydrzal vyse roka.
Priateľ 1357:
Vaša priateľka nie je postihnutá, len sa nevyrovnala s problémami v živote, ktorými si prešla (tak ako si nimi v rôznych obdobách prechádzame všetci). A jedine ona má „kľúč“ k svojmu šťastiu, ak jej niekto poskytne správnu pomoc (depresia, ktorú ľudia prežívajú je v drvivej väčšine prípadov dôsledok nevysporiadanej, potlačovanej bolesti, smútku..)
Tým, že k priateľke pristupujete ako k „obeti“ (postihnutej, chorej) nepomôžete ani jej, ani sebe. Medzi láskou a závislosťou je rozdiel. Láska je bezpodmienečná (a niekedy to znamená aj nechať toho, koho milujeme odísť z nášho života, pretože ubližuje sebe aj nám a rozchodom mu pomôžeme nastaviť zrkadlo – či sa do neho aj pozrie však ovplyvniť nevieme).
Ak chcete priateľke skutočne pomôcť, najprv sa potrebujete naučiť pomôcť sám sebe (prejaviť to, ako sa sám cítite a prestať preberať zodpovednosť za iných. Intuícia Vám potom napovie, ako ďalej so svojim vzťahom...)
len daj pozor aby nakoniec ona teba nestiahla do tej depresie ako ty ju von ...ja som mal ex ktora sa len lutovala, stale riesila veci z minulosti s ktorymi som ja nemal nic spolocne, niekedy som ju rozveselil ale o chvilu zase bola tam kde predtym ....taky ludia su dost egoisti ktori sa vedia zamerat iba na to akí su oni chudaci a aky je svet voci nim zly ...nedivaju sa okolo seba ze tym oblizuju ludom ktori im chcu pomoct ...ked raz uz nevdrzis a ozves sa tak ta zjezdia a velmi rychlo zabudnu na to dobre co si pre nich urobil lebo dolezite je iba ich utrapene JA
život so psychicky chorým človek je ťažký a už nehovoria, ked prídu deti, aby tie dačo po nej nezdedili.
Depresia je bohužiaľ lekárska diagnoza, neviem že si ju nikto nevyberá,tak ako ani ostatné choroby, ale zas prečo by si mal celý svoj život obetovať kvôli takému človeku, ked to už vieš vopred.
Podľa mňa, prehodnotenie, či zotrvať v takomto vzťahu, je na mieste. Kým to, aké dieťa porodíš, si nevyberieš, životných partnerov si človek vyberá.
Podľa toho, čo píšeš, z vás dvoch si iba ty ten, kto má záujem o zlepšenie priateľkinho stavu. Jej pasivita v tomto smere "znižuje kvalitu" aj tvojho života. Takto sa to môže ťahať kľudne aj desať rokov, kedy si potom uvedomíš, že najkrajšie roky života si "obetoval" niekomu, kto nemal ani len záujem pokúsiť sa aspoň čiastočne o šťastnejší a kvalitnejší partnerský vzťah, tým že by riešil svoj zdravotný stav s odborníkom.
Janka, ja si uvedomujem, ze musi ist ku niekomu, aj to, ze ju v podstate svojim pristupom iba udrziavam v tom stave, preto som sa pytal, ci nejakou pohodou sa da vyliecit takyto clovek, ze ci to niekto zazil realne. Ale prekvapilo ma, ze kladiete otazku, ci v tomto vztahu zotrvat. Viete mne to pripada, ako by ste sa pytali matky, ci opusti svoje postihnute dieta, lebo mu nemoze pomoct... Ked clovek skutocne miluje, tak zvlada nalady aj depresivneho partnera, lebo lasku citi srdcom a nie rozumom.