JA sa nebojim smrti, lebo ak nieco po smrti je, tak clovek v podstate neumrie a ak po smrti nic nie je, tak tym skor sa nebojim - coho?
Ja sa nebojim ani bolesti. Ako dieta som sa bal, ked ma nieco bolelo, ale postupom casu som si akoby zvykol, ked sa mi nieco stalo, ze to az take strasne nebolo - operacie, urazy, koliky. Dokonca naposledy, ked som si ulomil cely laket, tak mi na rontgene kazali s tou rukou hybat tak, aby ju mohli zrontgenovat - mal som ju dvihnut hore v 90 stupnovom uhle. Ja som sa len spytal toho rontgenologa, ci to mysli vazne, lebo ma to boli ako svina, ale ze ak chce, tak to urobim. On, ze nie je ina moznost, tak som zatal zuby a dvihol som a vtom sa mi od bolesti zahmlilo pred ocami a zrazu mi zacalo byt prijemne. Prebral som sa na voziku v protisokovej polohe s mokrym uterakom na hlave. Rontgenolog nadaval ako pohan, ze preco som mu nepovedal, ze ma to boli tak, ze idem cez prah znesitelnosti :) Ja som mal aj nehodu na motorke, ze som mal zlomene kosti a sadol som na nu a isiel domov a az ked som sa doma vyzliekol a videl, ze mi kosti idu roztrhat kozu, ako sa tlacia von, tak som si zavolal sanitku :) A tiez mi bolo prijemne celkom, take sive som videl a citil sa ako opity. Clovek ked ma prilis velku bolest, tak sa telo vypne a ostatna bolest sa da zniest. Pri kolike som sa smial, ze sa neviem vystriet. Podla mna je bolest skor v hlave a v tom strachu z nej, ale podla mna sa da prekonat myslou a ked sa clovek nelutuje.
