Dobrý deň.
Mám jednu dcérku (18 mesačnú) a dala som si spraviť u Dr. Eugena Jonáša výpočet pohlavia nasledujúceho dieťatka. Ak niekto poznáte jeho prácu, vypočíta z dátumu a času Vášho narodenia a narodenia Vášho dieťatka pohlavie nasledujúceho. Mne vypočítal že pohlavie nasedujúceho bude chlapec ale vypočítal aj dátumy, kedy je možné chlapca splodiť a kedy je možné splodiť dievča aj napriek tomu, že na vrchu výpočtu uviedol, že nasledujúce dieťatko bude chlapec. Môj manžel má z predchádzajúceho manželstva 2 dcérky, takže už má aj s našou malou 3 dcérky a ďalšie dieťatko už nechce, pretože v dnešnej dobe uživiť a postarať sa o budúcnosť štyroch detí nie je ľahké. To je manželov názor, ja by som veľmi rada mala ešte jedno dieťatko, lebo jeho dcérky z prvého manželstva s nami nebývajú, chodia k nám každú nedeľu na pár hodín (sú už väčšie majú svoje záujmy a priateľov) a ja nechcem našu malú odsúdiť na vyrastanie o samote. Potrebuje niekoho v svojom veku, s kým sa bude hrať a bývame na takom mieste, kde dcérka málokedy dochádza do styku s malými deťmi. Preto som si myslela, že si dám spraviť výpočet pohlavia Dr. Jonášovi a ak to výjde a on mi vypočíta chlapca, tak manžel bude súhlasiť ešte s jedným bábätkom. Ale manžel na také výpočty neverí a ďalšie dievčatko už nechce. Keby mal veľkú šancu, že bude mať chlapca, tak by sme sa ešte o jedno dieťatko pokúsili, aj keď mne je vskutku jedno, akého pohlavia by bolo, ja len chcem súrodenca k dcérke jej veku primeraného (manželove dcérky majú 13 a 19 rokov). Má niekto skúsenosti s tým, či sú výpočty Dr. Eugena Jonáša spoľahlivé?
Dr. Eugen Jonáš
Ahoj. sesternica si dala tiez vypocitat a vyslo jej to. Dokonca pikoska: druhe babo chcela mat dcerku, tak mu pisala, ale Jonas jej povedal, ze druhe babo bude na 100% chlapec, nech pocne kedykolvek. No ona sa nevzdavala a napisala mu v cudzom mene. Riadila sa jeho pokynmi a myslela si, ze bude mat dcerku. No jeho slova sa potvrdili a mala chlapca. Asi na tom nieco bude, no ja by som takto urcite nesaskovala. Priroda to zariadi najlepsie.
ahoj zuzana,
to tel.cislo na dr.Jonasa je 0356595127 a urcite funguje,pretoze som nan volala.tak vela stastia
S manželom sa snažime o bábätko viac ako rok, a stále nič, začínam byť z toho frustrovaná. Tiež mám záujem o kontakt na pána Jonáša, na t.č. uvedené na jeho stránke sa dovolať neviem. ak má niekto t.č. mohol by ho zverejniť? ďakujem.
Ja som si dala urobiť výpočet pred týždnom, dúfam že to vyjde. Kontaktná adresa je : Dr. Eugen Jonas, Zákostolská 7, 941 45 Maňa.
Vie mi niektora poradit adresu na dr. Jonasa? Dakujem.
Tina ďakujem za odpoveď. Ja už výpočet mám doma. Dr. Jonáš mi vypočítal, že pohlavie nasledujúceho dieťatka je CHLAPEC. Ak to výjde, manžel ho asi pôjde osobne vybozkávať :-)
Ahoj Ela,ja mám skúsenosť s Dr.Jonášom,mám aj adresu,aj tel.číslo,len momentálne nie som doma a tam to mám,ale napíšem hneď ako prídem domov.Dala som si spraviť výpočet,vušlo to na prvý krát,ale bohužial som potratila.Teraz si idem dať spraviť výpočet znova,už mám aj prihlášku.Ale ak chceš vedieť pohlavie musíš vedieť hodinu kedy si sa narodila na 4 minúty presne. Inak Ti to nevypočíta resp.nebolo by to 100 percentné. Vypočítava sa na 1 rok dopredu za 600Sk. Mala by si udať všetky tehotenstvá posledné podrobnejšie.Ak nevieš hodinu svojho narodenia treba ísť do nemocnice,kde si sa narodila,tam v archíve by sa údaje mali archivovať 20-30rokov a ja som si to bola zistiť. Napíšem hneď ako sa bude dať.
Ahoj Kelly.
Keď som sa dala dokopy s mojim manželom, staršia dcérka mala 11 a mladšia 5 rokov. Staršia ma zo začiatku len zdravila a trvalo asi pol roka, kým sme sa začali normálne baviť, lebo som sa s nimi bežne nestretávala, s manželom sme začali spoločne bývať po roku známosti. Komunikáciu začala staršia dcérka a to hneď pri prvom stretnutí, keď ju manžel zobral na kúpalisko a ja som tam bola s mojím bratom. Ja som nevedela, aj keď sme sa zdravili, ako bude reagovať na moju prítomnosť, tak som za vtedy ešte priateľom (budem písať manželom) nešla, ale manžel s dcérkou prišli za mnou a mojím bratom. Aj keď bola dcérka milá, cítila som sa zvláštne a chcela som odísť domov, ale sama dcérka ma zastavila, že prečo chcem ísť domov, veď je ešte teplo (bolo to už navečer), aby som zostala, ale aj tak som s bratom odišla. Ale odvtedy, keď sme sa stretli, tak už to nebol len strohý pozdrav, ale prehodili sme aj pár slov a po krátkej dobe sa z nás stali veľmi dobré kamarátky, ktorými sme dodnes a je to už takmer 8 rokov, čo som s manželom. Mladšia dcérka bola priateľská od úplného začiatku, pretože s ňou som sa stretávala veľmi často. Bola dosť naviazaná na svojho ocka a tak s ním často chodievala, dokonca aj na naše dohodnuté rande. Mala som jednoducho šťastie, že sú manželove dcérky také skvelé a že som si s nimi od začiatku dobre rozumela a rozumiem. Teraz sú už síce veľké a chodia k nám už len raz do týždňa a pár dní na letné prázdniny, ale keď boli menšie, trávili u nás každú voľnú chvíľu. Prišla som po ne v piatok po škole a k mame som ich vozila v nedeľu večer a mladšia u nás ešte pred dvomi rokami bývala celé letné prázdniny. Porovnávať s ich mamou ťa zrejme budú, tomu sa nevyhneš a budeš si musieť na to zvyknúť. V mojom prípade to nejaké problémy nespôsobovalo, pretože môj manžel bol a stále je ku mne úžasne dobrý a cítim ako veľmi ma miluje a o svojej exmanželke sa buď nechcel baviť, alebo sa o nej nevyjadroval v dobrom, tak som necítila voči nej žiarlivosť a nejako zvlášť mi neprekážalo, ak ma deti s ňou porovnávali. Možno aj preto, že ma s ňou porovnávali v dobrom. Ale skôr ju spomínala mladšia napr. keď som navarila, povedala, že veľmi dobre varím, že aj mama varieva to isté jedlo, ale zvyčajne nie je tak dobré ako to moje. Alebo keď mi s niečim pomáhala, tak spomenula, ako tú istú vec robí jej mama, ale robí ju inak ako ja, ale nikdy nepovedala, že ten môj spôsob je zlý. Buď povedala, že je iný alebo lepší, takže aj v tomto som mala veľké šťastie. Celý úspech môjho vzťahu s deťmi bol v tom, že obe boli veľmi rozumné a dobré a pravdepodobne zmierené s tým, že ich rodičia k sebe asi nepatria a obľúbili si mňa dá sa povedať že od prvej chvíle čo ma spoznali. Bolo však aj jedno komplikovanejšie obdobie. Asi po troch rokoch sa s mladšou zo dňa na deň niečo stalo. Začala mi trieskať s dvermi, hovoriť, že nie som jej mama, nafukovala sa a nekomunikovala so mnou. Čím viac som sa snažila jej vyhovieť, tým som bola horšia. Staršia mi na to len hovorila, že ju mám radšej ignorovať, lebo ak sa jej budem vnucovať, len to zhorším, tak som s mladšou vyše pol roka takmer nekomunikovala, len strohé pozdravy, keď som pre deti v piatok prišla a v nedeľu ich odviezla domov. Rozprávala som sa zo staršou a k nej formulovala len poď sa najesť alebo mala by si už ísť spinkať, alebo čo ti mám priniesť na raňajky. Poväčšine odpovedala jednoslovne, alebo pokrčením ramien, z čoho som pochopila, že asi čo jej nachystám to spapá. To nafukovanie sa a trieskanie s dvermi trvalo asi mesiac a zvyšný polrok to boli také tiché stretnutia, niektoré víkendy bez absolútnej komunikácie. So svojím otcom komunikovala normálne. Možno jej niekto niečo nahovoril, pretože staršia mi raz povedala, že mladšia doma plakala, že nechce, aby som s jej ockom mala deti. Takže asi začala žiarliť alebo čo, ale kto jej čo povedal neviem a ani som po tom nepátrala, lebo s manželom sme v tej dobe deti ešte neplánovali a som si istá, že nikdy ani nepadlo pred deťmi slovo, že v budúcnosti spoločné deti chceme. Našťastie ako to obdobie vzdoru samé prišlo, tak aj odišlo. Jednoducho som ako zvyčajne v piatok po obede prišla pre deti a aj mladšia sa zapojila do komunikácie a odvtedy bolo všetko ako predtým. Spoločná dcérka sa nám narodila po vyše šiestich rokoch, čo sme s manželom spolu a aj keď som mala zo začiatku obavy, ako mladšia zareaguje, keď som im oznamovala, že som tehotná, moje obavy boli zbytočné. Obe sa od začiatku tešili, že budú mať súrodenca, aj do pôrodnice za mnou chodili a keď išiel manžel pre mňa do pôrodnice, museli sme sa zastaviť z pôrodnice pre ne a išli k nám, ako veľmi chceli byť so svojou maličkou sestričkou. Obe ju veľmi ľúbia aj keď pravdou je, že už sú veľké a majú svoje záujmy, ale chodia k nám aspoň každú nedeľu a maličká ich má tiež veľmi rada. Ja som jednoducho mala šťastie, že som natrafila na tak skvelé deti, ktoré nerobili problémy a vytvorili sme si krásny vzťah, z čoho mal veľkú radosť hlavne manžel. Podstata je asi aj v tom, že keď chceš byť s mužom, ktorý už je otcom, mala by si ho prijať aj s jeho deťmi a vždy mať na pamäti, že deti sú len deti. Deti sa nie vždy správajú rozumne a poslušne ako dospelí. Deťom treba všeličo vysvetľovať, najmä to, aby pochopili, že aj keď ich rodičia nie sú spolu a už sa nemajú radi, vzťah rodiča k deťom sa nemení, obaja ich majú rovnako radi a navyše ešte získajú aj nevlastnú mamu (či otca), ktorá ich tiež bude mať rada, vtedy si myslím, že je dobrý predpoklad mať s deťmi dobrý vzťah. Deti potrebujú istotu a niekedy žiarlia, lebo sa obávajú o otcovu lásku. Môj manžel je veľmi dobrý otec a tak ako im dával na javo, že som jeho ženou ja a ľúbi mňa, tak isto im dával neustále najavo, že ten fakt nijako neovplyvňuje jeho lásku k nim a ľúbi ich tak isto ako keď žil s ich mamou. Možno sa zo začiatku budeš musieť obrniť trpezlivosťou, deti bývajú všelijaké a možno ti pomôže rada, že ak by niečo vyviedli, alebo ťa odmietali, skús sa vžiť do ich kože a pokús sa im vysvetliť, prečo je to tak ako to je, prečo si s ich otcom a hlavne im zdôrazni, aby v tebe nehľadali nepriateľa ale ženu, ktorá sa bude snažiť im vždy pomôcť a tak ako ľúbi ich otca, má rada aj ich. Ak chceš, napíš niečo konkrétnejšie. Ako dlho si s priateľom, koľko má detí - chlapcov, dievčat - v akom sú veku. A ak by vznikali konktétne situácie s ktorými by si si nevedela rady, rada ti pomôžem. Keď máš chlapa, ktorý za to stojí, tak sa vyplatí prispôsobovať sa aj deťom. Ten môj za to stojí. Myslím si, že mám skvelé manželstvo, pretože môj manžel je veľmi dobrý, fakt úžasný manžel aj otec a som s ním veľmi šťastná a aj keď som sa od začiatku o jeho lásku musela deliť s jeho deťmi, mnohokrát sa vzdať myšlienky na intímny víkend strávený vo dvojici, dovolenky a prázniny plánovať s deťmi, dokonca som bola zmierená aj s tým, že svadobná cesta bude s deťmi, aj keď nakoniec predsa len bola vo dvojici :-) lebo by deti zbytočne vymeškávali školu a možno aj sami uznali, že by to mala byť naša chvíľa, napriek všetkým kompromisom a ústupkom som bola presvedčená, že mi ten chlap za to stojí, že som našla skutočnú lásku s ktorou chcem stráviť zvyšok života a naučila sa na každú vec pozerať nie len z môjho pohľadu ale aj z pohľadu detí a snažila sa konať tak, aby sa deti necítili ohrozené alebo ukrivdené, pretože nielen ja svojho manžela ľúbim ale aj oni ľúbia svojho otca a chcú a majú právo s ním byť a cítiť jeho lásku.
Ahoj, Ella. Ja by som sa ťa chcela opýtať na niečo nesúvisiace s pohalvým dieťatka, aj keď to je v centre pozornosti - zaujalo ma to, že máš manžela, ktorý už má deti. Mne hrozí to isté, ale mám veľkú obavu z toho, ako s nimi budem vychádzať, najmä či ma budú chcieť prijať, či ma nebudú porovnávať s mamou...chcela by som sa ťa preto opýtať na tvoju skúsenosť..ak si nájdeš čas, niečo mi sem, prosím ťa, o tom napíš, budem veľmi vďačná. A ak si to číta niekto s podobnými skúsenosťami, moc ma poteší, ak sa ozve tiež..kelly
