Chcem sa zmenit, ale ako ??

Ahoj, ak to budeš skúšať aj naďalej, ver tomu že raz sa ti to podari uvidiš, chce to len trpezlivosť.Možno to bude od veci, čo keby si začala s nejakým koníčkom napr. pestovanie rastlín, mňa to celkom baví. držím palce

Ahoj, je to skutočne ťažké. Niečím podobným prechádzam, musel som zmeniť denný režim. Chodievam na 4-5 prechádzok denne, robím si rozcvičku. Venujem sa veciam, ktoré ma kedysi bavili, hoci idem ich robiť niekedy s nechuťou. Snažím sa nemyslieť na to a jednoducho ich robiť. Najviac ma ťaží zmysel života, lebo nevidím nič dobrého šanca na prácu žiadna, nájsť si priateľku tiež ani do školy už nemôžem ísť. Skúsiť nejakú vysokú školu, aby som spoznal iných ľudí. Musím žiť inak ako iní ľudia, čo si plánujú veci, pracujú, zakladajú si rodiny. Toto nebudem mať nikdy, musím žiť to na nižšej úrovni. Koniec koncov nie nadarmo mám invaliditu 75%. Rozhodol som sa, že budem to žiť možno ako tínedžer jednoducho len šachy, chodiť na všetky športové a kultúrne podujatia v meste, prechádzky prípadne nejaká tá posilovňa alebo plaváreň a to bude tak všetko.

Ked sa budes chciet zmenit...Tak to pojde...

Trpim aj komplexom mennejcenosti, anhedoniou, soc.f.,(co predtym nebolo, neviem co sa to stalo somnou) predtym som sa mala rada,ludia ma mali radi, bola som stihla a zdrava, ukecana

( a odkedy som z liekov pribrala, je mi zo seba na grcanie, stratila som vsetkych ludi okrem rodiny )

No tak priberanie moze byt jeden z neziaducich ucinkov liekov. Kazdopadne vsak ak uz lieky neberies tak by sa to malo casom upravit. A navyse schudnut predsa mozes hocikedy. Chce to len postupne vynechat mucne jedla, a sladkosti a kilá pojdu dolu.

( ...vyhybala som sa ludom, no teraz aj ked idem niekde, je mi kazdy ukradnuty..nemam chut sa s nikym bavit a zaroven mi chyba spolocnost, komunikacia, asi sa somna stava asocial alebo psychopat. )

Zvlastne. Na jednej strane nemas potrebu nejakeho socialneho kontaktu s ostatnymi, ale na strane druhej ty to začína chýbat. Kazdopadne je vzdy dobre mat niekoho komu sa mozes s niecim zdoverit. Nemusis mat pritom realnych kamaratov, ale aspon taký tí internetoví kamarati su celkom fajn. Ja tiez nemam ziadnycxh realnych kamaratov, zato ale mam aspon tych internetovych s ktorymi si zvyknem písat, zdoverim sa a tak. Ty inak bývas sama, alebo bývas s niekym ? Sám bývať totiž nie je dobre. Clovek síce nepotrebuje mať vela kamaratov s ktorými by sa stretával, kazdopadne vsak bývat by nemal sám, lebo ak človek býva sám, tak sa kopu krát stane že mu z toho psychicky preskočí.

( Par mesiacov sa mi stupnuje pocit prazdnoty, bez emocii, som jak chladnokrvny bezcitny clovek co nema zaujem o nic... )

No to je práve ta chýba, že nemáš o nič zaujem. Ty si práveže musis v zivote najst niečo, čo ta bude v živote pohánat a robit radost.

(Vdaka liekom, ktore mi psychiatri predpisovali (bolo ich velmi vela, kedze nic mi nezaberalo), sposobili ze mam poruchu osobnosti (mne to uz pripada ako uplny rozpad)... neviem kto uz som.. to vesele dievca, s ambiciami, snami, konickami je uz davno prec. )

No hej, u niektorych ludoch sa moze ako jeden z neziaducich ucinkov liekov prejavit aj depersonalizacia. Niekedy je tato depersonalizacia ale len prechodna a po čase zmizne. Dokonca tusim existuju aj nejake vyzivo ve doplnky ktore pomahaju cloveku s depersonalizaciou lahsie zvladnut depersonalizaciu. Momentalne presne uz neviem ake su to doplnky, vsak skus si pozistovat.

(Neviem ako sa mam spravat, co vobec kazdy den robit, som na PN)

No osobne si myslim že s depersonalizaciou by si sa mohla pokusit aj o získanie toho invalidneho dochodku.

(.som velmi zbytocna v tomto svete, okrem rodiny by som nikomu nechybala, tak si prajem vyparit sa (najhorsie je, ze tolko x som chcela spachat samovrazdu, nepochybovala som o tomto kroku, ale nemozem to urobit kvoli mame, znicila by som ju a ta laska k nej ma drzala aby som to nespravila...). )

Na toto sa uplne vykasli. Môže ty byť uplne jedno či by si niekomu chybala alebo nie. Tvoje stastie predsa nemoze zavisiet od druhých. Sama sebe si musis byt strojcom stastia. Rob to co ta baví a robí radost, a to čo si ostatný o tebe myslia ty moze byt zcela ukradnute.

Meditacia.

Ahoj prešla som niečim podobným napíš mi poradím ti juliana@atlas.sk budeš OK

V prvomrade to ako sa cítiš dnes je dôsledok toho čo si prežila v minulosti.To že o tom vieš nestačì.Treba to pomali spracovávať odpustiť ľudom ,ktorý ti ublížili a hlavne sebe.Odpustiť znamená Od....pustiť čiže od ako oddeliť a pustiť ako poslať ďalej.Nič v živote človeka nieje tak oslobodzujúce ako odpustenie.Mysli na to a pôjdeš ďalej...

Ahoj, začal by som asi tým zmyslom života. Tiež som mal depresiu z toho, že som ho nemohol nájsť a že som žil bezdôvodne. Isteže bolo to aj z iných vecí. Nakopilo sa to. No koniec koncov keďže som ho nemohol najsť tak som si ho sám vytvoril. Pre mňa to je láska. Vec, ktoru chcem zažiť ešte, kým odídem. Neboj, ja keby umriem tak rodina chvilku posmuti, ale asi by im to bolo nakoniec jedno. Takže aspoň máš tu. Sústreď sa na tu lásku, ktorú máš s tvojou maminkou. Je to dobrý hák, ktorý ťa bude držať. Ako sa zmeniť? Príjmi sa. Teraz taká aká si. V tomto stave. Príjmi svoj vzhľad, príjmi svoju myseľ. Všetko, aj to, čo sa ti stalo. Minulosť nám dláždi buducnosť v dobrom aj v zlom. Je potreba ju spracovať. Tu nastava problem, aby si sa zmenila tak to vyžaduje disciplinu. Čo znamená, že budeš robiť to, čo nechceš. Ty to možno nechceš, no veľmi ti to pomôže. Minulosť spracuješ odpustenim. Odpusť tomu, čo sa stalo. Ľuďom ktorí ti ublížili. Odpsuť sama sebe. Nejde tu o odpustenie také, aké ho berie väčšina ludi. "Odpúšťam ale nezabúdam." Ak ma niekto sklame tak ano odpustim mu to aby som už nemal v sebe hnev a nenávisť ale nezabudnem to pretože sa nepopálim na ňom znova. Vďaka odpusteniu sa zbavíš toho zlého a ostane len to, čo treba. Zo všetkeho sa dá poučiť a na to je aj minulosť. "Minulosť nám dláždi budúcnosť, v dobrom, či v zlom." Je len na nás, ako ju spracujeme a využijeme.
Toto je odrazový bod. Keď sa poučiš, odpustiš a prijmeš taká aká momentálne si, tak to môže byť už len a len lepšie. Začinaš vtedy na sebe pracovať.
Znova začni športovať a vypracuj si postavu aku chceš. Pi veľa vody, zrýchli ti to metabolizmus.
Otvor svoje uzavreté srdce. Bude to bolieť, no takto znova pocítiš city. A nevzdávaj sa moja milá. Si silná a úžasna žena. Je veľa pekného, čo môžeš ešte zažiť.
Pozri toto je cesta "bojovnika". Pretože bojuješ sama so sebou. Ničiš steny, ktoré boli pred teba postavené a ideš stále v pred, či už keď si na dne alebo mimo dna. Nezastavuješ sa. Si možno sama a osamelá ale to ťa tiež nezastavi. Pretože časom pochopiš, že jedina vec, ktorá ťa môže zastaviť si len ty sama. Je to neustály proces pracocania na sebe a pracovania so samim sebou. Pozri, je mi osemnásť a prežil som si dve chronicke choroby a mnohe ine. Taktiež depresiu, osamelosť, ľudia ma nechali v bolestiach a vždy keď som sa postavil z dna tak ma život zrazil ešte tvrdšie. No prebojoval som sa cez to. Odhodlanie, disciplina... toto su veci, ktoré su velmi dôležite. No najdôležitejšie boli vôľa, viera a pokora. Tieto tri veci sú základom všetkého a ak chceš silnieť psychicky tak musiš na nich pracovať.
Toť moja dlha poučka. Piše sa mi to ľahko, viem, vždy sa mi to bude písať ľahko. No to neznamená, že neviem aku bolesť preživaš. Viem to velmi dobre. Kruta realita. Nečakaj, že ti niekto pomôže. Je to tvoj boj a tvoje rozhodnutie. Pomaly na sebe pracovať a dostať sa z toho kde si. Mne pomohol len Boh a viera v neho. Vďaka nemu ešte žijem. No okrem neho si na to najme sama. Keby som čakal, že mi niekto pomôže tak som už mŕtvy. Väčšina ludi ma opustila. No garantujem ti, že ak sa z tohto dostaneš tak budeš psychikou tak silná, že ťa už len tak niečo nerozhodi. Môžem hrdo prehlasiť, že bolesť, osamelosť a smutok mi dali najpevnejšie základy aké existuju.
Tak smelo do toho. Dúfam, že všetkemu chápeš a že to zvládneš. Ak chceš pokojne mi napiš na email, mile rád ti budem oporou počas toho ako budeš na sebe pracovať. My všetci potrebujeme niekoho, komu sa môžme vypísať, keď je ťazko. Toť je fakt.
Ak niečomu nechápeš a chceš vedieť viacej tak napiš. A ak to číta niekto iný a chce tiež niečomu lepšie porozumieť tak stači napisať. Toto všetko mám z vlastnej bolesti a z vlastnej skúsenosti. Bolo to mnoho pádov na dno a taktiež mnoho bojov.
Tak ti držim palce a prajem ti hodne šťastia :-)

A vám ostatným prajem pekný deň.

Ja som to nechcela brat, vies len kolko odhodlania ma stalo navstivit psychiatricku ? Najvacsi zivotny omyl...az pred rokom som sa docitala,dozvedela co su to za s*acky a ako nicia cloveka.Jasne ze to nepomahalo, ale ked si dole je to jediny plamienok nadeje ze bude snad lepsie, na bzd som bola viac x zavisla..

Naco si vobec brala to svinstvo, psychofarmaka su najvacsie zlo,smutne je ze dnes sa predpisuju uplne na vsetko a to nielen na psychicke ochorenia!