Chcem sa zmenit, ale ako ??

Ahojte, vas nazor, akakolvek konstruktivna rada by mi velmi pomohla, som uz velmi nestastna a zufala zo svojho zivota, len prezivam, snazila som sa ale nedari sa mi najst akykolvek zmysel zivota. Poprosim vas, nesudte ma, ze sa stazujem lutujem atd...nieje to tak, potrebujem to dostat von zo seba...
Ano trpim depresiou uz 5 rokov (brala som kadejake lieky, teraz neberiem nic, odmietam pretoze nic sa ani s liekmi nemenilo, chodim na terapie ale to je este na dlhe trate, spustac toho vsetkeho je vyrieseny no problemy sa mi len kopia a zhorsuju). Trpim aj komplexom mennejcenosti, anhedoniou, soc.f.,(co predtym nebolo, neviem co sa to stalo somnou) predtym som sa mala rada,ludia ma mali radi, bola som stihla a zdrava, ukecana a odkedy som z liekov pribrala, je mi zo seba na grcanie, stratila som vsetkych ludi okrem rodiny...vyhybala som sa ludom, no teraz aj ked idem niekde, je mi kazdy ukradnuty..nemam chut sa s nikym bavit a zaroven mi chyba spolocnost, komunikacia, asi sa somna stava asocial alebo psychopat. Par mesiacov sa mi stupnuje pocit prazdnoty, bez emocii, som jak chladnokrvny bezcitny clovek co nema zaujem o nic... Vdaka liekom, ktore mi psychiatri predpisovali (bolo ich velmi vela, kedze nic mi nezaberalo), sposobili ze mam poruchu osobnosti (mne to uz pripada ako uplny rozpad)... neviem kto uz som.. to vesele dievca, s ambiciami, snami, konickami je uz davno prec. Neviem ako sa mam spravat, co vobec kazdy den robit, som na PN ale musim si hladat pracu a zas dalsi problem je ze ako vobec sa mam spravat medzi ludmi, na pohovore, preco vobec by niekti zamestnal psycho cloveka s 0 praxou...
Dni, mesiace, roky mi ubiehaju a ja padam hlbsie a hlbsie. Toto rozpolezenie je asi 100nasobne horsie ako samotna depresia.. No raz za dlhy cas ma prepadne hrozny smutok, ked preplacem celu noc, je mi luto ako som v 23r. dopadla, neviem sa pohnut z miesta a do nicoho pustit...som velmi zbytocna v tomto svete, okrem rodiny by som nikomu nechybala, tak si prajem vyparit sa (najhorsie je, ze tolko x som chcela spachat samovrazdu, nepochybovala som o tomto kroku, ale nemozem to urobit kvoli mame, znicila by som ju a ta laska k nej ma drzala aby som to nespravila...).
Chcem sa zmenit ! (ani neviete ako)..no netusim jak. Ako sa usmievat naspat, mat naspat emocie, chut niecovykonavat, zaujem, snahu, motivaciu... niesom z tych co len vyplakavaju a nesnazia sa, praveze hladala som vzdy cestu, skusala ale uz som stratila nadej ze sa nieco zmeni.
Viem ze to znie asi chaoticky, ale tak sa citim...