Zdravím ,
vlastne ani neviem ako začať. Žijem uplne normálny, všedný , nudný a biedny život, chodím do roboty , splacame s priatelom byt, požičku. Mám 24 rokov, ale cítim sa posledné obdobie na 60. Neviem čo sa somnou stalo, no začala som sa zle cítiť sama so sebou, som neustále nervozna, znervoznuje ma úplne všetko, som závistlivá a žiarlivá , čo pred tým vôbec nepatrilo k mojej povahe. Teraz ma dokáže vytočiť aj maličkosť, vadí mi ked sa niekto v spoločnosti veľmi prejavuje, závidím ludom energiu, smiech , štastie ..Nevychádzam zo svojej komfortnej zóny, stránim sa novým veciam , som utiahnutá . Ja nerozumiem čo sa mi stalo, kedysi som mala aj ja plno energie a spokojný život a teraz je zo mna zakomplexovaná nerváčka a to som v rokoch, ked si mám život užívať. Občas myslievam na hluposti , ako byto bolo keby som tu nebola, potom ma to prejde , ale je to hlúpe , že vôbec na niečo také myslím. Nikdy som nebola u psychológa či psychiatra , vlastne ani neviem či by som mu zoči voči vedela porozprávať takéto veci. Lieky neuznávam ,čiže nejaké antidepresíva by som moc nechcela brať. Neviem naozaj čo mám robiť ani definovať čo ma trápi, len jednoducho sa niekedy citim velmi zle, akoby som len prežívala . Som fakt nejaká mimo? Je tu niekto kto to má podobne? A ak áno ako to riešite? Niekedy ma tešilo byt s ľudmi , teraz sa nerada s niekym stretávam a vyhybam sa spoločnosti, s priatelom som zvačša sama a ked niekam ideme tak mi vadí, ked sa napr. venuje druhým. Ja si uvedomujem , že je to choré , ale neviem ako tieto hluposti v mojej hlave zastaviť. Ak je tu niekto ,kto je na to podobne, napíšte čo robit. Ako zase nájsť energiu, štastie, radosť zo života.. thx :)
