Ahojte. Je podľa vás možné prežiť celý život úplne v samote bez jediného vzťahu? Nezbláznim sa z toho? Pretože teraz som v pohode a nič ma netrápi, ale bojím sa aby som o 10-20 rokov nezmenil názor a nebolo už neskoro. Lebo môj otec sa oženil v 35ke a hovorí, že tiež bol ako ja, že chcel mať pokoj a tak a že potom sa rýchlo "uvedomil" a mal šťastie a našiel si ženu...
Ja si stále hovorím že ja nebudem ako on, že mne to vydrží celý život. Ale to si hovoril aj on. A potom naraz zmenil názor a oženil sa a založil si rodinu. Ale ja takto skončiť nechcem, nechcem skončiť s deckami na krku a do konca života ombedzený na slobode.
A prečo vlastne nechcem vzťah? No pretože dnes sa len malému percentu ľudí podarí nájsť naozaj šťastný a celoživotný vzťah... 2% ľudí má šťastie a 98% sa utápa v rozvodoch, striedaní partnerov a trápení vo vzťahoch.. a to je pre mňa dosť veľké riziko, obvzlášť v dnešnej promiskuitnej dobe kde je považované podvádzanie za normálnu prirodzenú vec. V tomto mal otec výhodu, že on je z tej starej generácie, ktorá opravovala a nevymieňala hneď pri najmenšom probléme.. preto nechcem vzťah a hnusia sa mi dnešné drzé neúctivé a prehnane sebavedomé ženy.
Ale bojím sa aby som sa v 40-50ke nezmenil a nezačal chcieť vzťah aj napriek tomu že stoja za hovno. Poznáte niekoho, kto má už viac ako 30 rokov a stále nezmenil názor a je rád sám bez partnera? Ja nie.
