Začínam byť na hrane

Ja som tiež ešte nosila plienky keď ma mama dala nie do škôlky ale do jasieľ, a čo. Nemala som na výber. Dokonca si pamätám, ako som s mamou skoro ráno musela chodiť po lesnej ceste do tých jasieľ niekoľko kilometrov okolo istého petržalského jazera, a mama keď bola nervózna že príde neskoro do práce (vyštudovala programovanie na UK a celý zvyšný čas čo sme ešte žili na Slovensku robila vo výpočtovej technike), tak ma ešte aj naháňala. Pamätám si, ako mi potom keď som už bola dospelá vravela že som tam v tých jasliach a škôlkach bola stále chorá, niekoľko krát som bola ako malé dieťa v nemocnici a raz som tam skoro zomrela (keby nebolo zásahu lekára čo mal vtedy nočnú službu a všimol si, že sa dusím kašľom a ktorý mi potom injekčne podal liek čo som potrebovala tak ktovie ako by to vtedy bolo so mnou ako skončilo). A moja mama tam so mnou ani nesmel byť, lebo to vtedy nedovoľovali to. Lenže ja som na rozdiel od tvojej dcéry do jasieľ a škôlky chodiť musela, aj keď ma to ohrozovalo na zdraví.

Moja mama keď som bola malá (mala som asi tak tak dva-a-pol až tri roky) chodila do práce, popritom si robila už spomínanú vysokú školu, vtedy sme už bývali sami. Väčšinou som zo škôlky odchádzala posledná. A je kopec iných deciek z mojej generácie, ktoré to mali podobné. Aj bývalého manžela mama vravela že keď boli on a jeho starší brat malí, tak ráno o šiestej vstávala, jedného chytro do škôlky, druhého do jaslí, chytro chytro aby ešte stihli okresný autobus, a potom do práce. A to jej (ex-manželovej matky rodičia) žili na Morave a ona s manželom ešte na severozápad od Karlových Varov, skoro až pri nemeckých hraniciach, a rodičia môjho otca teda mini druhí starí rodičia žili od nás tiež cez sto kilometrov ďaleko (to len aby bola tvoja žena v obraze že ako to fungovalo u iných, keď si myslí že v každej rodine je pomoc všetkých starých rodičov, pomoc manžela, stavanie baráku za pomoci celého príbuzenstva a živenie rodiny z jedného platu manžela zatiaľ čo ona je doma na materskej s dvojročným deckom automatickosťou - kľudne jej tento môj príspevok daj aj prečítať).

Andrejjjjj:

Ak sa nechcete zblázniť, potrebujete zo seba dostať von všetko čo pežívate (najmä hnev, smútok), ktoré v sebe potláčate - keď ste sám, inak sa budete aj naďalej ocitať v kolotoči hádok a "utláčania" zo strany ostatných, ktorí si na Vás vybíjajú svoje frustrácie a Vy tú svoju vlastnú potlačujete, až kým nekontrolovane vybuchnete, k čomu smerujete...

Zivot nie je len o manzelstve. Ty aj tvoja manzelka ste v prvom rade samostatne ludske bytosti, ktore momentalne ziju spolocny zivot a maju spolocne dieta. Pozri sa na kazdeho z vas individualne. Bez ohladu na toho druheho partnera, zamysli sa cisto iba nad nou, co robi. Potom sa zase zamysli iba cisto nad sebou, co robis. Nesmies zachadzat do extremov ani ty, ani ona. A vy obaja zachadzate. Musis sa vratit do rovnovahy, davat a prijimat, ocenovat a byt oceneny, respektovat a byt respektovany. Ak jedna strana robi iba jedno a druha strana iba druhe (zjednodusene povedane), po chvili zacne z toho sibat obidvom stranam. Ona nezvlada, ty nezvladas, kazdy nezvlada inym sposobom. Bud zmenite fakty (stavba domu, organizacia rodinneho zivota, organizacia pracovneho zivota - je nejaka zmena realizovatelna za sucasnych podmienok?) alebo zmenite obaja svoj pristup (ona sa uvedomi, ty si stanovis hranice - je toto realizovatelne za sucasnych podmienok?). Ak sa neda zmenit ani jedno, ani druhe, tak ste asi spolu dosli. Ona vytahuje rozvod, lebo si je ista, ze ma nad tebou prevahu a ty by si ju nikdy neopustil. Vytiahni rozvod ty a mysli to vazne. Ak sa nebude bat REALNEJ straty teba ako svojho partnera, tak v podstate uz ani nie je co zachranovat, lebo ona je na teba tak nahnevana (pricinou je ale jej frustracia, z ktorej vini nepravom teba), ze jej najvacsia radost je, ked ti zatne do ziveho, a to ona vie - tvoji rodicia, tvoje sexualne vykony. Ako vravim, hrabe vam obom z toho uz. Cokolvek urobis, aby si toto sialenstvo zastavil, bude to dobre (nie nasilie :P).

Tak ona si ku mne pred jej eodicmi toto nedovoli.
S nous a uz v klide neda. Stale je to o tom istom.
Nako iec sa urszi ona lebo jej poviem pravdu ze vo vsetkom polavila tak sa urazi, ze ona nic nerobi a te bla bla.
Ja uz som. Jej x krát povedal ze nerobi dobre a ze tskto to nespeje daleko tak ona spliechne x krat ze sa rozvedme ked chcem ale to len frajeruje.
Najleosie uz ked nevie celkom co tak.mi zacne na oci vyhadzovat nas mizerny sex.
Samozrejme ze som pod tlakom vsetkeho a posledne na com mam chut je sex a ak aj pride raz do mesiaca tak je tazke cakat ze chlap bude trdkat dlhsie ako 5 minut.......
Vsetko ide do sraciek.
Este ani v sexe nema trpezlivosť.
Ma toho s malou vela nevravim ale preco si vybijat nervy na mne. Ved ja ju lubim a robim maxi.mum aj ore malu a este dostavam slovne facky od nej..
Teraz odisla ani neviem kam. Trucuje niekde.
Uz raz rak odisla, som. Jej krical ze uteká pred pravdou....

Povedz jej, ze si dospel do bodu, kedy uz to takto dalej nie si ochotny akceptovat. A povedz jej, ci sa nad sebou zamysli alebo by chcela radsej rozvod. Lebo takto dalej fungovat odmietas. Ona si je tebou az prilis ista, a preto s tebou zameta ako s handrou.
S nou sam nic nenarobis, ak ona sama nechce. A ona nechce. Este by sa dalo skusit manzelsku poradnu. Ale to musi chciet aj ona. Mozno ak to bude pocut od tretej strany, zacne rozmyslat.

Ešteže som sám, lebo hentakú ženskú by som zmlatil tak, že by skončila v nemocnici, v tom lepšom prípade...Na také maniere ženskej by som určite nemal náladu, trpezlivosť, hned by som jej na tvojom mieste zbalil kufre a vyhodil ju, decko si nechal, na dom sa vykašlal, kúpil si nejaký byt, prípadne dom a bol by pokoj.

Ona je proste z tej materskej a dietata psychicky uz na dne..ty vyzeras sikovny chlap, snazis sa, zda sa ze robis, co je v tvojich silach.. no ak sa s nou naozaj neda v klude porozpravat (co sa mi nechce verit, skus na nu len neutocit a neosocovat, dat jej aj vela za pravdu) tak este ma napadlo, aj ked sa to moze zdat krute, ale ak by na chvilu pocitila ze ta moze naozaj stratit, tak casom urcite prehodnoti svoj postoj..

Tak. Aby som nemal malo, dalsia pol hodina hadania. Zobrala sa a odisla vonku.
Mala place na cely dom.
Zas vsetko dookola a ked som jej povedal svon nazor na jej spravanie tak este zo seba urobila obet...
Ja neviem co sa snou porobilo.
Ci ma poporodne depresie alebo neviem

tak a je to jasne, tvojej žene sa nechce robiť a poviem to slušne- hrabe jej ale riadne! jedine čo vie doma sedieť, nic nerobí ani len tu malu nezvlada a iba čaká kedy ty prídeš z prace aby sa mala na kom vyzurit? mala ma určite cez 2roky a už ma chodit na nocnik! očividne jej výchova zlyhala a mas moj obdiv že toto všetko zatiaľ zvladas, myslím že je toho veľa aj na kona, je len otázkou času kedy si povieš dosť a požiadaš o rozvod. ano, komunikácia by pomohla, ale keď len hučí každý den a stále o tom istom, tak komu niet rady tomu niet pomoci..nemas sa ako porozprávať keď ta ani nevypocuje. bohuzial. a tiež nechápem prečo stále dupe aby sa tvoji rodicia začali starať o malú- čo by vtedy akože chcela robiť ona? nebodaj zarabat? či si len tak vyložiť nohy na stôl? nie je to povinnosť tvojich rodicov!

Takze hodinová hadka o mojich rodicoch je pre dnes za mnou zase.
Ja ked sa ro snazim riesit kludne tak mi to je udajne jedno a nic ma nezaujíma.
Snažím sa to. X krat vysvetlit ake je to nemozne.
Ja lubim ju aj maleho ale ja uz neviem. Cim dalej otupievam viac a viac.
Bojim sa ze raz pride zlom.
Kebyze jw to pred predajom rodičovského bytu tak kaslem aj na dom aj na vsetko a nech si ide.
Ja o. Jednom a ona vkuse svoje dookola.
Po dobrom sa snazim nejde to. Je drza, nevdacna a ma pocit ze vsetko co robim je peiroszene u kazdeho. Podla jej nepochopenia mam poxit ze mat malu a stavat dom je normalne.
Povedal som jej nech vyoadne do robory lebo pofrebuje asi socializaciu a mla nech ide do akolky lebo nevladzem jej ublizovanie prezibvat naďalej. Ale mala este nie je odplienkovana