Dobrý deň
Píšem vám lebo sa snažím zachrániť naše manželstvo. Z manželkou sa poznáme od svojich 15 rokov. Boli sme si navzájom prvý sexuálny partner. Pred svadbou sme sa aj rozišli ale zasa sme sa dali dokopy. Po siedmich rokoch sme sa zobrali. Prvých 8 rokov sme žili u mojich rodičov moja manželka si nerozumela s mojou mamou. V každej situácii som stál pri mojej manželke. Nakoniec som nám postavil dom a odsťahovali sme sa. Lenže splátky boli príliš vysoké a ja som musel odísť pracovať na kamión. Po pár mesiacoch sa mi manželka priznala že mi bola neverná. Chcel som ju opustiť ale nedokázal som to ,mali sme spolu už 2 deti. Povedala že sa cítila osamelá , oľutovala to. A tak som jej odpustil. Pripomínam že ja som bol mojej žene vždy verný. Nikdy som ju nezaradil , ba čo je ešte horšie ja som si ju predstavil ako ideálnu partnerku ktorá raz pochybila pod vplyvom okolností. Nikdy som jej to nepripomínal. Asi po 10rokoch práce na kamióne som sa vrátil na Slovensko. Našiel som si prácu ktorá má psychicky veľmi vycerpavala ba čo bolo horšie nedokázal som zarobiť dosť aby som nás uživil. Narodilo sa nám tretie dieťa a keď manželke končila materská začal som jej hovoriť nech si nájde prácu že to sám neutiahnem a že teraz žijeme len z úspor. Čo ona vnímala ako veľký tlak z mojej strany a dodnes mi to vyčíta. Nakoniec si prácu našla ale už bolo neskoro a ja som musel zasa odísť do zahraničia. Tentokrát som si našiel prácu keď som mohol chodiť domov každé dva týždne na pár dní. Čo bolo oveľa lepšie oko predtým keď som jazdil s kamiónom, keď som chodil domov raz za 2-3 mesiace. Po dvoch rokoch práce som si všimol že manželka už so mnou veľmi nechce mať sex. Pripisoval som to aj tomu že sme starší,aj ona už chodila do práce bola viac unavená. Ale v práci sa jej darilo , konečne sa jej zdvihlo sebavedomie a po tých rokoch utlacanej manželky niečo konečne dokázala sama. (Podľa jej slov celý život som ju manipuloval a musela robiť len to čo som chcel ja). Život bez sexu trval asi rok cez rôzne výhovorky na mykozu ,únavu atď. Netlačil som na ňu veril som jej a vôbec som netušil že v tom je iný chlap. Asi po roku ( to si myslím iba ja ,ona mi to presne nechce povedať ) mi oznámila že má iného že ho ľúbi a že je so mnou iba kôli najmladsiemu synovi 7r. Ináč by ma už dávno opustila. Teraz mám 43 a manželka 42 manželia sme 22rokov. Strašne ma to zranilo. Neviem kde som spravil chybu manželka začala na svoju obhajobu vyťahovať staré veci. Akože moja matka ju nemá rada a ona s ňou musela žiť spolu 8 rokov. A že vždy bola pri mne utlacana. Celý život sa mi musela prispôsobovať. Nikdy som ju nepodviedol ona sa priznala že to urobila trikrát.(neviem či jej môžem veriť). Nikdy som ju neudrel, nepil som alkohol. Celé tie roky som tvrdo pracoval aby som ju a rodinu uživil. Vyjadrila sa že ten chlapík je oveľa mladší a že s ním má úžasný vzťah. Aj napriek tomu všetkému ju stále milujem čo jej aj stále opakujem. Dal som jej čas nech sa rozhodne. Ona veľmi dobre vie že finančné ju on nedokáže zabezpečiť. A nakoniec by trpeli deti 19,15,7r. Je veľmi dobrou matkou deti ju milujú. Neviem či mám ešte šancu ju získať naspäť. Nechcel by som ju po rokoch vidieť trpieť. teraz doslova žiari cíti sa mladá plná energie. Veľmi si zakladame na rodine a deťoch obidvaja. Len ja som aj vplivom stresov a odlúčenie od rodiny stratil elán iskrou do života. Povedal som jej že sa zmením ako fyzicky tak aj duševne ak sa ku mne vráti. Má zmysel jej ešte dať šancu? Alebo čo mám robiť?ako naše manželstvo zachrániť? Ak je to ešte možné.
Vopred vám ďakujem za odpoveď.
