Ahojte, potrebujem niekoho pomoc, lebo sama to asi nezvládnem. Mám 16 rokov a stále mám myšlienky na samovraždu, nechápem samú seba, proste ja už ani nevládzem. Mojím problémom je hlavne škola, kvôli ktorej sa strašne psychicky trápim. Nevládzem sa učiť a bojím sa ísť do školy každé jedno ráno. Jediné, čo ma ráno dokáže upokojiť je, že si v hlave poviem: Vydržím ešte tento jeden deň, je to posledný raz čo som tu v škole a už nikdy sa tu nevrátim (a myslím na samovraždu). Viem, že to nie je normálne, ale ja sa neviem upokojiť ináč. Ako mám presvedčiť moju sprostú hlavu, moje sprosté myšlienky aby som sa nebála chodiť do školy a nemala úzkosti z toho ? Jediné, čo chcem je mať pokoj, netrápiť sa už konečne...
Mám 16 a myšlienky na samovraždu
Sakova
GOING
ModráObloha, chcem sa spýtať aby sme sa "odborne nebili".
Vy robíte tiež cielené intervencie napr. na psychotraumi ?
Napr. keď niekoho znásilnia a následkom psychotraumi
odpadáva ?
Ako by ste to ModráObloha profesioválne k výsledku riešila?
A.Ž.
lek.ing.,parapsychológ,
psychotronik, hypnoterapeut
ModraObloha
Sakova a čo je tvoj najväčší problém? Strach so spolužiakov či ako? Máš nejaké kamarátky mimo školu alebo kamarátov ? Prípade niekoho aby ta podporil? S rodičmi vychádzaš ako ? Rozprávate sa o tomto? U psychologičky si bola? Treba zistit prečo to tak máš, hlavný dôvod, ak sú to spolužiaci tak zmenit triedu/školu, ak celkovo škola tak to by bolo najlepšie aby si pretrpela a najlepšie s niekym s kým si rozumieš.. nech na to niesi sama niekto podobný sa nájsť musí.. aj ked nie v tvojej triede, škole hlavne aby ste o tom kecali.. šikanujú ta? Robia si s teba srandu? PRečo to všetko začalo? SKus popísať kus viac. a držim palce nech je lepšie
GOING
A viete konkrétne vyhodnotiť a opísať čo Vámi v škole vádí ?
A čo víkendy ?
Vadí Vám aj niečo iné ?
A.Ž.
lek.ing, parapsychológ,
psychotronik, hypnoterapeut
macohhaa
Sakova - Jasné. Môj mail: christina333@centrum.sk
Sakova
maccohha ja som rovnaký prípad toho ako si napísala...ten strach mi nedovolí myslieť inak, zbaviť sa trápenia...a nie, v škole ma nešikanujú, zatiaľ. Môžem si s tebou popísať ?
milajar
ach, to malo patrit vedlajsiemu prispevku, ospravedlnujem sa
macohhaa
bezo - Vieš, niektorí majú také stresy, že taká rada, ako si napísal/a ty, nepomôže. Niekto proste zmeniť myšlienky nemôže, pokiaľ mu ten strach stojí v ceste. Čo keď ona je ten prípad ?
Tebe sa to hovorí, pretože si to (možno) nezažil/a, ale čo tí, ktorí to prežívajú.
Ja som prežívala to isté, čo ona. K tomu ma ešte psychicky šikanovali. Nemala som v škole absolútne nikoho. Ani mimo školy. Nemal sa ma kto zastať, na všetko som bola sama. Nemala som sa komu zdôveriť, všetko som dusila v sebe.
Rodičia ma vôbec nechápali, len na mňa kričali a nútili ma tam chodiť. Začala som mať úzkosti, panické ataky, depresie, samovražedné myšlienky. Myslela som si, že sa zbláznim a celú triedu vystrieľam.
Raz som sa o samovraždu pokúšala, no nevyšlo to. Rodičia prišli domov. Bola som na dne, a tak som spravila zásadné rozhodnutie. Nechala som sa zo školy vyhodiť. Nepozerala som sa na ľudí, ktorí ma odsudzovali, nepozerala som sa na to, že nebudem mať robotu. Chcela som len, aby som sa z toho všetkého dostala. Možno som egoistická a pocity druhých ma nezaujímajú, no som nažive. Keby som tam chodila ďalšie 2 roky, nebola by som medzi živými.
Mám síce 25 rokov, základné vzdelanie, no plánujem si spraviť aspoň výučný list.
Zakladateľka - Máš strach len z tej školy alebo ti tam niekto ubližuje ? Ako vychádzaš zo špolužiakmi.
Viem akodalej
*ľudí
