Mám 16 a myšlienky na samovraždu

Tečú mi slzy po tvári. Sama sa v tom vidím. Tiež som bola šikanovaná na strednej a ked som prišla domov, ešte aj tam mi ubližoval brat, otec sa zas nikdy nezaujímal, nevyrastala som s ním.
Každú noc som plakala do vankúša a prosila Boha, nech si vezme môj život. Nestalo sa.

Počkaj kým výjdeš zo strednej. Dospelí toto už neriešia ani vysokoškoláci, tí budu kecať max. za chrbtom. Nedávno som stala známou na mojej škole (VŠ) pre jednu kauzu a každý si myslí že som zlý človek. A vieš čo? Mne to vyhovuje, teší ma to. Chcem, aby si mysleli, že som chladná a bezcitná. Páči sa mi, ako sa ma boja. A už dávno ma nešikanujú, lebo som opakom toho, čo som bola na strednej (tiež tiche, hanblive dievča). Dnes by si nič nedovolili, lebo som veľmi priama aa drzá a celkovo sa mi zlepšil vzhľad, lebo som si SAMA zdvihla sebavedomie po tom čo mi ho permanentne ničili doma aj na strednej. Po mature som išla brigadovať do zahraničia a zistila tam jednu podstatnu vec:akými hadmi som bola obklopená. Myslela som si, že to asi tak má byť, ked sa ku mne niektori chovali hnusne bez príčiny. Ale v zahraniči som zistila resp. bola tam obklopena ludmi, ktori sa ku mne chovali velmi dobre a milo - tiež uplne bez pričiny. Vtedy som si uvedomila, že som bola obklopená nespravnymi zlými a h-l-u-p-ymi ludmi. A že musim začať odznova a s čisttým štitom. Pracovala som na sebe. Nikdy som u psychologa nebola, resp. u školskej, ale ta si tiež honila ego na mojej nizkej sebadôvere. Takže som si povedala - nikdy viac, uzavrela sa pred ludmi a neverim ani psychologom.

Kks, nechapem tomu ako sa ludia velakrat hraju na moralistov a chutných ked s takou radosťou si hned potom kopnú do slabšieho. Normálne im to robí dobre. Onanujú na tom. A o sekundu neskôr lobuju za slobodu zvierat, idú darovať krv, patrične si to odfotia, aby ukazali, aki su dobri a sucitni. Samá faloš, never im.

Myslela som si, že zmyslom môjho života bude pomáhať iným. Aj som chcela. No nezaslužia si to. Moje hodnoty sa zmenili, takže teraz kopem už len za seba. A verím už len sebe.

A našla som aj lásku. Na veľmi nečakanom mieste. Je to skutočná láska, no má to perspektivu, ked je o 25r. starší a do pár rokov ma zomriet (rakovina)? On je pre mňa jediná krása medzi ludmi na tomto svete. Užasne mudry, uprimny a citlivy človek. On vie že nie som taká ako to hrajem na iných. Sam ma hrozne zranenia z detstva. Vždy som bola priťahovana k ludom, čo mali niečo velmi zle odžite, traumu, uzkost, depky čokolvek. Nenapadni a zaroveň nápadní ludia. Skús hľadať aj ty neskôr lásku u takého človeka, takí jej totiž majú veľa na rozdávanie.

Zatni zuby a vydrž tú strednú. Nepripúšťaj si ich slová, sustred sa na učenie, skús začať behavať, chod do prirody a vezmi si knižku a psa, tí neubližia. Bude to ťažke ale ty to zvládneš. Najmä pracuj na sebadôvere. A nezakladaj si ju na názoroch iných či čisto na vzhlade. Viem, že si hodnotená len pre vzhľad, ale ty nie si len to čo vidiš v zrkadle. Si komplexná bytosť. Dostala si sa na tento svet a prežiješ tu pár dekád. Neber život tak vážne a tragicky. Každý raz zomrie a každému sa jeho zlo raz vráti. Chill. Dopraj si. Najmä viac spánku. Ovocie. Pobyt na čerstvom vzduchu. Čokoládu. Dostatok čistej vody. Ver že to po odchode zo strednej skončí. Len si musíš zvýšiť sebavedomie. Postav si ho na tom, v čom si dobrá, určite v niečom si, a snaž sa zdokonalovat po každej stránke.

A ešte: hraj sebavedomie, ak ho nemáš. Play it till you gain it - funguje to. Určite ťa mnohi zneuživaju. Musiš sa naučiť hovoriť nie. Nedaj si vziať život a šťastie čo verim že ťa neskôr čaka hadmi a h-l-u-p-a-k-m-i čo ťa teraz po dobu 4 rokov nutne obklopili.

Ak raz nájdeš lásku, postupne bude liečiť všetku bolesť a hnev či túžbu po pomste. Ja som ju našla len nedávno. Ale cítim, že hoci som toho ešte plná, moje vnutro a zranenia sa začinaju uzdravovať. Deje sa to vtedy, ked môžeš byť pred tvojou láskou zranitelna, no napriek tomu sa nebáť a mať v ňom dôveru, že to voči tebe nezneužije, nevysmeje sa, ale naopak pochopí a objime. Je to skvelý pocit a verím že ho raz aj ty zažiješ. Pre ten krásny pocit sa oplatí vydržať všetko zlé tohto sveta

NeviemUz no, to je pravda, v minulosti to bolo strašne prísne v školách. Tak tento tvoj nápad určite vyskúšam. Popravde, v škole posledné dni robím to, že sa opriem o stenu, keď sedím v lavici, a zatvorím oči. A naozaj to pomáha. Strašne sa pri tom dokážem uvoľniť. A rozmýšľať o tom, kde by som práve chcela byť...tiež dobrý nápad...ďakujem :) A ešte k tej knihe, knihy čítam rada, tak keď budem mať čas, tak sa na ňu pozriem... ale v škole sa mi čítať knihy nechce...tie si čítam doma najradšej... v škole som väčšinou na mobile alebo tak.
ModraObloha môj mail je sakova@centrum.sk môžeš mi napísať kľudne, aj ktokoľvek z vás, kto si prešiel, alebo si prechádza niečím podobným ako ja teraz. Ja ani neviem prečo mám taký strach...asi preto, že už v minulosti mi ľudia ublížili, a to iba kvôli tomu, že som sa nevedela brániť, bola som tichá, hanblivá. A po čase sa po tom všetkom akokeby zo mňa stáva zlý človek a mám chuť na pomstu, neverím ľuďom.
A áno, niektorí si zo mňa robili srandu, jeden spolužiak ma aj šikanoval. A ako je na tom moje sebavedomie ? Fuu dobrá otázka. Pred pár mesiacmi som ani nevedela, aké je dôležité naše sebavedomie. Lebo doteraz som ho nemala asi žiadne, proste v ničom som si neverila. Ale teraz je to už trochu lepšie. Ale nepríde mi, že sú lepší ako ja...pred pár mesiacmi som si to myslela, ale ako vravím, postupne sa zo mňa stáva akýsi chladný egoistický človek po tom všetkom... všetko mi začína byť jedno. Kamáratku nemám ani jednu takú, ktorej by som toto povedala, proste neverím ľuďom. Nejde to.
Nemám rada spoločnosť, najradšej som sama. Za ten strach môže to, že mám tak trochu i sociálnu fóbiu.
going v učení sa mi darí celkom...

bendiq vážne ? ísť za psychiatrom ? A na čo ? Aby ma nadopoval tabletkami, po ktorých sa budem cítiť ešte horšie ? Fakt díky za radu...
slivca mama mi to tiež navrhovala ísť za psychológom ale ja im neverím. Spovedať sa človeku, to nie je môj štýl. Neviem...ja by som to chcela sama zvládnuť, dokázať to proste sama
Jasom dobre, napíšem ti :)
vestica lubomira o zdrkadlení som už párkrát počula...čo je to vlastne ? Nejako tomu nechápem.
Ute tu nejde o učenie. S učením problém nemám, ani som nikdy nemala. A mám sa z čoho učiť. Ja ani nemám žiadny strach pred písomkou, pred ústnym skúšaním :) Aj učiteľov máme milých. Ale nevládzem sa učiť, už som psychicky a fyzicky tak zničená z tohto školského roku, že sa neviem dočkať keď už budú konečne prázdniny. Strašne som sa natrápila cez tento školský rok.

Ahoj... ak chceš tak mi napíš...ja som mal na strednej podobne myšlienky...a možno ešte temnejšie než opisujes ty...Ak budem vedieť ako tak rád pomôžem...

Povedať rodičom a navštíviť psychiatra. Isto by som sa byť na tvojom mieste nepokúšal s tým bojovať sám. Daj na moje rady a vyhľadaj pomoc odborníka

treba najst nejakeho psychologa a chodit k nemu na sedenia, ked mas taketo myslienky!

Ahoj. Skúšala si urobiť niečo úplne inak ako pred tým? Pomohla by ti zmena. Zmeniť účes, zmeniť šatník a nebrať okolie ako nepriateľov, ale učiteľov. Každý človek nám niečo ukazuje svojim správaním, postojom... Vola sa to zrkadlenie. Zrkadlí nám tým náš nevyriešený problém. Preto ak chceš z tohoto bludného kruhu ísť von treba začať pracovať s podvedomím. To nám ukáže čo nám ľudia ukazujú. A keď zistíme veci sa rýchlo zmenia. Niekedy sa zo dňa na deň stane zázrak. Tu je moja stránka: vesticalubomira.wixsite.com

ModraObloha,´ˇ
dakujem za odpoveď.
Mňa papiere nezaujímajú ani vzdelanie. Otázka bola
položená nie za týmto účelom.

Mojich klientov nezaujíma či ich bude liečiť indián, ale výsledok.
Tiež robím podľa pocitu.

A.Ž.
Lek. Ing., parapsychológ,
psychotronik, hypnoterapeut

V mojom príspevku k tejto téme sa vyskytla asi chyba. Veta: "...a nesúvislý a exhibicionistický výklad učiteľa cez hodinu nestačil."
Má znieť: "...a nesúvislý a exhibičný výklad učiteľa cez hodinu nestačil."

V niečom bude príčina. Nevládzeš sa učiť? A máš sa vôbec z čoho učiť? Suseda mi rozprávala, že keď začala ako 6-ročná chodiť do školy, ak nevedeli tak ich bili trstenicou. Pritom učebnice ani nemala, doma sa nikto nestaral, či sa učí - mali úplne iné starosti... a tak začala chodiť poza školu. A získala doživotný odpor k učeniu. A kamarátka zasa zažila niečo podobné: hneď v prvom ročníku na strednej škole mali jeden špeciálny odborný predmet ku ktorému ale nemala učebnicu...a nesúvislý a exhibicionistický výklad učiteľa cez hodinu nestačil. Ju ani nenapadlo ísť sa sťažovať, alebo aspoň sa na túto vec opýtať kompetentných... Časy sa vôbec nezmenili. Všetko je rovnaké, aj keď sa zdá na prvý, povrchný pohľad, že nie.