Mám 16 a myšlienky na samovraždu

Marosko-n - Áno ? Tak som asi sebecká. A vieš čo ? Nevadí mi to. A či to vadí iným, ma netrápi. Spravila som dobre, že som zo školy odišla. Keby som tam mala byť ďalšie roky, určite by bolo po mne. Tak mi tú psychiku zničili. Stala som sa sebeckou a agresívnou ženskou, ktorá nemá empatiu a ostatní ľudia sú mi u prdele.
Ale vlastne im za to ďakujem. Bez nich by som nebola taká, aká som.

Myslíš si, že pre tvoju chuť na samovraždu sa niečo vo svete zmení ? Život ide ďalej, ľudia sa budú rodiť aj zomierať, chorieť, liečiť sa aj tešiť sa !
Máš krásnych 16-násť, život sa len začína so svojími prekvapeniami aj radosťami. Teš sa ,nebuď sebecká, nežiješ len pre seba, ale aj pre tých pre ktorých budeš v budúcností robiť radosť. Pre deti .manžela, babku, dedka, spolupracovníkov,priateľov atď.
Nebuď urazená, lebo len sebci sa urážajú, zahoď tie sprosté myšlieky. Ži ide leto a letné radosti.

Neboj sa chodit do skoly. Spytaj sa mamy alebo babky aké kedysi boli skoly a ako ich tam bili a neviem čo. Tiez skolu nenavidim z celej duše, nejdem ani na stuzkovu a robia z toho taku banalitu ze som myslela že ma asi zabiju ..
Normalne si v skole sadni do lavice, jedz, daj si sluchatka, kresli si, poloz si len tak hlavu na lavicu a zatvor oci a predstavuj si ze si tam kde chceš byt. Ver mi, tieto veci ti pomozu. Mne pomohli 4 roky na strednej zvladnut kazducicky den. Skus si najst nejaku dobru knihu a citat si v skole. Ak chces odporucim ti jednu super (Draki od Sophie Jordan). Ani nevies ako rychlo ti v skole ubehne ten čas ked si budes citat. A hlavne sa neboj, v škole nebudeš do smrti :)

Bezo už som ti napísala :)

sakova .. jak som pisal na prvej strane môžeš kludne aj mne o tom napisat, nemám teraz moc času ale rad ta vypočujem, mal som dost veci podobne jak ty a aj vek mam skoro jak ty, klikni len na tu červenú obálku vedľa môjho mena a kludne napíš rad vypočujem :)

GOING, nie ja nemám žiadnu školu tohoto typu, takže nemám žiadne postupy, všetko čo píšem, píšem tak ako to cítim a myslím si že je správne. Takže bohužiaľ neviem sa vyjadriť k tvojej otázke.

Sakova ak chceš tak tu mi tu nechaj tvoj e-mail a môžem ti napísať aj súkromne. A prečo máš strach so spolužiakov ? Robia si s teba nejak srandu? Alebo máš taký pocit že v ích očiach si neschopná alebo ako? Čoho konkrétne sa bojíš a stresuješ. Chcem sa spýtať ako si na tom so sebavedomím? Porovnávaš sa s nimi, prípade prídu ti lepší než ty? Ako sa cítiš v dave? Nerobí ti skôr problém že je okolo teba viac ľudí?
Treba to viac rozpísať nech sa príde na koreň problému. Hlavne treba vedieť čo konkrétne ta trápi a bolo by fajn keby to prebereš s niekym dospelým, alebo aspoň kamarátkou (nejakou dobrou) aby si to nedržala všetko v sebe.

Modra Obloha áno, mám strach zo spolužiakov...strašne stresujem kvôli nim. Ale mám v triede zopár takých, s ktorými sa kamarátim...mimo školy nemám žiadnych kamarátov a ani mi to nechýba. S rodičmi vychádzam v pohode...Dosť často sa s nimi "pochytím" ale inak v pohode. Vedia iba to, že mi býva zle keď mám ísť do školy...že ma bolí brucho od strachu. Nechcem to tu takto verejne rozpisovať podrobne, radšej by som bola kebyže môžem napísať niekomu...

Skúste prehodnoti a zmeniť Váš postoj k otázkam - téma škola.
Zoberte si papier, jednu polovicu označte znamientom + a druhú stranu papiera znamienkom -.
Napíšte Vami vnímane zápori na stranu so znamienkom - a Vami vnímané klady so znamienkom +.
Skúste u seba rozvinúť postupne po jednom pozitíva, ktoré napíšete na kladnú stranu a naísť Vaše silné stránky a na nich stavať.

Ako sa Vám darí v účení ?

Z psychologického hľadiska sa napríklad z dobrých žiakov stali slabí ak sa rodičia rozviedli. Príčina bola v tom že rodič/rodičia nezvládli životnú úlohu a to prenieslo na dieťa, ktoré v škole tiež prestalo zvládať úlohy .
(ale toto sa Vás nemusí týkať. Tento dôležitý poznatok z praxe som pokladal za dôležitý )

A. Ž.
lek. ing., parapsychológ,
psychotronik, hypnoterapeut

Budeš to mat v živote ťažké ak máš take stavy kvôli škole.